Putin zdôrazňoval, že Rusko sa cíti byť ohrozené postupom paktu NATO až k jeho bezprostredným hraniciam. Pri demontáži socialistického východného bloku bola totiž jednou z podmienok Michaila Gorbačova, aby sa NATO ďalej nerozširovalo smerom na východ. Táto podmienka však nebola západom dodržaná. Došlo k jej vierolomnému porušeniu a vojenský pakt NATO sa začal pomaly, plíživo a zákerne približovať k hraniciam Ruska. A keď už došlo až na Ukrajinu, na bezprostredného veľkého suseda Ruska, Rusko sa cítilo byť ohrozené.
Rusko malo uveriť smiešnemu tvrdeniu, že sa nemá čoho báť, pretože NATO je iba čisto obranným paktom. Útok na Irak pod falošnou zámienkou, ako i letecká likvidácia vojenských síl Muammara Kaddáfího v Líbyi však hovoria o opaku.
USA a Británia majú svoje rozviedky, ktoré vedeli o plánovanom ruskom vojenskom zásahu na Ukrajine, ale svoju rozviedku má aj Rusko, a tá zase vie o dlhodobých plánoch západu. Vie o tom, že jeho zámerom je prijať Ukrajinu do NATO, nasunúť k hraniciam Ruska masívny vojenský potenciál a z Ukrajiny, ako z obrovského nástupného priestoru potom zaútočiť na Rusko s cieľom zmocniť sa jeho prírodných zdrojov.
Z pohľadu Vladimíra Putina sa už nedalo čakať. Z pohľadu Ruska, systematicky agresívne obkolesovaného silami NATO bola na stole jediná otázka: Buď my teraz, alebo oni potom! Buď my teraz vojensky obsadíme Ukrajinu a spravíme z nej neutrálnu nárazníkovú zónu, ktorá bude oddeľovať sily NATO od hraníc Ruska tak, ako sa o tom dohodol so západom už Gorbačov, alebo budeme čakať, kým bude Ukrajina prijatá do NATO a vznikne z nej nástupný priestor pre vojenskú agresiu do Ruska.
Práve preto, ako to najdôležitejšie zo všetkého, žiadal Putin od západu záruku, že Ukrajina nebude nikdy prijatá do NATO. Tvárou tvár k tejto jeho základnej požiadavke však z úst západných pokrytcov zneli iba slová o tom, že predsa každá krajina si môže slobodne vybrať, kam chce patriť. Dobre totiž vedeli, že protizákonným pučom dosadená, pro americká ukrajinská bábková vláda bude so stopercentnou istotou žiadať o vstup do NATO.
Je preto obrovským, hnusným pokrytectvom vidieť západných i našich politikov, ako sú rozhorčení z vojny na Ukrajine. Avšak ešte včera mali plné ústa rečí o tom, že každá krajina si môže slobodne vyberať svoju orientáciu, či chce patriť do NATO, alebo nie. Západ vedel, ako smrteľne vážne berie Putin túto otázku vo vzťahu k budúcej bezpečnosti Ruska, ale záruku neutrality Ukrajiny mu nedal. A teraz sú zrazu všetci pokrytecky zhrození, keď došlo k vojne, ktorej by sa dalo zo strany západu zabrániť jediným podpisom.
Vojna je hrozná, pretože prináša veľké materiálne škody a predovšetkým obete na životoch, nech už sú na tej, alebo onej strane. Veci však nie sú vôbec tak čiernobiele, ako sa nám mediálne prezentujú. Je naivné hovoriť o ušľachtilom západe a o démonickom Rusku. Ide tu o boj dvoch mocností, z ktorých jedna háji svoju bezpečnosť a svoje pozície, zatiaľ čo druhá agresívne a systematicky postupuje od západu smerom na východ. A tento postup by sa nezastavil ani na Ukrajine, ale pokračoval by ďalej, v snahe zmocniť sa obrovských ruských prírodných zdrojov.
Obeťou tohto zápasu mocností sú obyčajní ľudia, postihnutí ozbrojeným konfliktom, k čomu by ale vôbec nemuselo dôjsť, keby bolo na západe trochu dobrej vôle. Preto je krv obetí aj na ich ich rukách. Lebo mier nebol pre nich vôbec tak dôležitý, ako tvrdia, ale dôležitejšie boli pre nich ich vlastné mocenské záujmy.
To, čo sa deje dnes má veľkú podobnosť s kubánskou krízou, kedy Rusi nainštalovali na Kubu svoje rakety, čím sa americké mestá dostali do ich bezprostredného dostrelu. Američania sa cítili byť ohrození a vznikla kríza, podobná tej dnešnej. Nakoniec však Rusi mali toľko inteligencie, že situáciu ďalej nevyhrocovali a svoje rakety z Kuby stiahli.
Dnes však, keď sa to isté opakuje v opačnom garde a Američania sa so svojou vojenskou silou plánujú nasunúť do Ukrajiny, cíti sa byť Rusko ohrozené tak isto, ako sa cítili USA za čias kubánskej krízy. Dnes však Američania a západ nemali toľko inteligencie, aby ustúpili a nevyhrotili situáciu do krajností. A preto zapríčinili to, čo sa deje. Práve oni svojim neústupným postojom vyvolali vojnu, ktorej mohli veľmi jednoducho zabrániť.
Tento článok vznikol preto, aby ukázal, že nie len Rusko, ale aj USA a západ sú zodpovední za utrpenie obyčajných ľudí, spôsobené mocenským vojenským konfliktom, pričom pri troche dobrej vôle sa všetkému tomuto utrpeniu a všetkým týmto tragédiám dalo zabrániť. Ale žiaľ, toľko dobrej vôle sa na humanistickom západe nenašlo. A preto tu teraz máme mŕtvych, ranených a tisíce ľudí na úteku.
A úplne na záver je ešte treba zdôrazniť, že v dnešnej dobe podvodu a klamstva by si ľudia už konečne mali zvyknúť, že skutočnosť je takmer vždy úplne iná, než sa prezentuje v médiách. Či už napríklad v prípade pandémie, alebo aj teraz, v prípade vojny na Ukrajine.
Komentáre
Jediným agresorom je Rusko! Nikto iný!
Je to ako keby som niekomu vylepil facku a povedal, že sa mi zdalo, že mi ju chce vylepiť prvý on.
Apropo zásahy USA v Iraku a v Lýbii nemajú s touto vojnou žiadne spoločné znaky a boli principiálne úplne o inom.
Ale chápem, že zahmlievanie jasných vecí je hlavným cielom konšpirátorov.
Alebo ako bola v roku 2002 zriadena spolocna rada NATO - Rusko? A ze NATO spolu s Ruskom spolocne riesili problemy ako boj proti terorizmu a Rusko malo nadstandardne vztahy s NATO.
Dalej, autor spomina Kubansku krizu. Amerika vtedy nezautocila na Rusko, ale vyriesila konflikt diplomaticky, tak ako spominate v clanku. Preco teraz nemohlo Rusko vyriesit tento konflikt diplomaticky tiez? Sankciami NATO clenov? Vytvorenia vlastneho obranneho paktu pri hraniciach USA, len nie vojnou...