Aj ľudia nie príliš znalí Ježišovho učenia poznajú známe podobenstvo o dvoch cestách. O ceste širokej, vedúcej do zatratenia, po ktorej kráča väčšina, a o ceste úzkej, vedúcej k spáse, ktorú nachádzajú iba nemnohí.
Ako to súvisí s Ukrajinou? Alebo, presnejšie vyjadrené, ako súvisí toto podobenstvo s informovaním medií o dianí na Ukrajine?
Súvis je nasledovný:
Kristus nám v podobenstve o úzkej a širokej ceste ukázal, aký je duchovný stav obyvateľstva našej planéty.
To znamená, že veci neduchovné a iba čisto materiálne, a s nimi súvisiaca lož, faloš, pokrytectvo, podvod, pretvárka a mnoho iných podobných negatív predstavuje širokú cestu, po ktorej kráča väčšina obyvateľstva.
A naopak, veci duchovné a s nimi súvisiace hodnoty, ako je spravodlivosť, opravdivosť, úcta k blížnym a iné pozitíva predstavujú úzku cestu, po ktorej sú na našej planéte schopní kráčať iba nemnohí.
Ježišovo podobenstvo o dvoch cestách hovorí o existencii princípu, na základe ktorého je na našej zemi vždy to väčšinové vzdialené od pravdy a ide nesprávnym smerom. A naopak, len v tom menšinovom je možné vidieť približovanie sa k pravde a k správnemu životnému smerovaniu.
A tento kľúčový princíp, na ktorý sme boli upozornení Kristom, platí bezvýhradne aj vo vzťahu k súčasnej mediálnej kampani o Ukrajine. A platí o to zvlášť, že sympatizanti väčšinového názoru, reprezentovaného veľkými médiami sa zaslúžili o to, aby boli všetky iné, čiže úzke cesty zasypané a zablokované. Aby masám obyvateľstva zostala iba jediná, a to široká cesta.
Zvykne sa hovoriť, že väčšina má vždy pravdu. Z hľadiska Ježišovho podobenstva je to však lož, pretože pravý opak je pravdou. Väčšina na našej zemi nikdy nemala pravdu!
Ale pozor! Lož, omyl a nepravdu však dokáže väčšina presadiť ako pravdu, pretože má na to silu väčšiny a všetky ostatné potrebné prostriedky.
Táto skutočnosť by ale nemala pomýliť žiadneho dobrého kresťana, vedomého si Ježišových slov a jeho upozornenia, kam vedú kroky po všetkých širokých cestách.
Žiaľ, mnohí kresťania nevnímajú slová Krista takto prakticky, a preto kráčajú ako stádo po širokej ceste práve toho obrazu diania na Ukrajine, ktorý je prezentovaný väčšinovými médiami. Bezmyšlienkovite sa spoliehajú na pravdu väčšiny, hoci v skutočnosti ju na našej zemi väčšina nikdy nemá a nikdy nemala. Lebo široká cesta väčšiny bola vždy a stále je vzdialená pravde.
Takáto je realita okolo nás a na túto skutočnosť nás upozornil Ježiš vo svojom podobenstve, aby sme naňho dbali a boli si ho vedomí.
Nemyslime si preto, že ak sú určité informácie dookola opakované zo všetkých strán a zo všetkých médií, že sú naozaj pravdivé. Naopak, práve preto by nám to malo byť podozrivé! Malo by nám byť podozrivé kŕčovité úsilie o blokovanie akýchkoľvek iných opozičných názorov.
Tieto skutočnosti znamenajú, že všetko je inak, než sa oficiálne prezentuje. Nie je chcené, aby pravda o tom, čo sa deje na Ukrajine prenikala na verejnosť čo i len úzkymi pramienkami.
A aká je tá pravda? Tu je zopár jej čriepkov, z ktorých si je možné vytvoriť určitý obraz.
Čriepok č.1: Kto je agresor?
V prvom rade je tu mediálne prezentovaná polopravda, spočívajúca v tom, kto vlastne začal vojnu a kto je prvotný agresor.
Agresívne sa chová predovšetkým Ukrajina, ktorá už 8 rokov vedie vojnu proti vlastnému obyvateľstvu ruskej národnosti na Donbase. Po Majdane prijala nová, pro americká ukrajinská vláda viacero zákonov, výrazne obmedzujúcich používanie jazyka, ako i mnohé iné občianske práva ruskej menšiny, na základe čoho sa ruská menšina na Ukrajine stala obyvateľstvom druhej kategórie.
Je pochopiteľné, že tieto zákony sa ukrajinským Rusom nepáčili, a preto sa proti nim búrili. Aby boli nové diskriminačné zákony nasilu presadené, poslala ukrajinská vláda na Donbas armádu. Armáda mala potlačiť vzburu Rusov a nasilu presadiť dodržiavanie spomínaných zákonov.
A to bol začiatok vojny medzi ukrajinskou vládou a ruskou menšinou. Nakoniec vznikla frontová línia, na ktorej sa ukrajinská armáda zakopala a odtiaľ permanentne ostreľovala mestá na Donbase. Ostreľovala obytné štvrte, nemocnice i školy. Vojna trvala 8 rokov a priniesla 14 000 obetí medzi civilistami.
A Rusi sa spoza hraníc pozerali, ako Ukrajina likviduje ruskú menšinu na Donbase. Otázka teda znie, kto tu je v skutočnosti agresor? Kto prvý začal agresívne a vojenskou silou pretláčať diskriminačné zákony, ktoré robia z ruskej menšiny obyvateľstvo druhej kategórie? Otázka znie, kto prvý začal vraždiť obyvateľstvo Donbasu? Rusi sa na túto vojnu dívali 8 rokov, a mali sa na ňu dívať ešte ďalších 8 rokov?
Nakoniec sa rozhodli ju ukončiť. V ich snahe o ukončenie 8 rokov trvajúcej vojny ukrajinskej armády proti ruskej menšine spočíva pochopenie kontextu slova „mierotvorcovia“. Rusi nazvali sami seba mierotvorcami, pretože sa rozhodli konečne ukončiť vojnu a nastoliť mier. Nevstúpili na Ukrajinu ako agresori, ale ako mierotvorcovia, aby ukončili agresiu ukrajinskej armády proti ruskej menšine.
Čriepok č.2: Masaker v Buči
Masové hroby, ktoré objavili v Buči, slúžili k pochovávaniu mŕtvych pacientov z nemocnice, a hlavne padlých príslušníkov domobrany. Telá civilistov na uliciach v Buči boli použité z týchto hrobov. Na internete je dostupné video, ako príslušníci ukrajinskej armády pomocou lán aranžujú mŕtve telá na uliciach.
Išlo o provokáciu ukrajinskej armády, uskutočnenú za pomoci príslušníkov britskej tajnej služby, ktorá má skúsenosti s podobnými provokáciami v Sýrii. Ich účelom je radikalizácia svetovej verejnej mienky a vyvolanie nenávisti proti páchateľom zinscenovaných vojnových zločinov na civilnom obyvateľstve.
Čriepok č.3: Raketový útok na civilistov na stanici v Krematorsku
Ukrajinci z neho okamžite obvinili Rusov, čo Rusi popreli. Dnes má však každý mobil, a preto svedkovia vyfotili trosky rakety v Krematorsku. Na základe jej konštrukcie išlo o raketu „Točka“, používanú ukrajinskou armádou a nie o raketu „Iskander“, používanú ruskou armádou.
Z tohto útoku na civilistov vyplýva, že Ukrajinci sú schopní útočiť aj na vlastných ľudí, len aby skompromitovali ruskú armádu. Aby tým vyvolali ďalšie sankcie proti Rusku a aby im západ posielal ďalšie zbrane. A v neposlednom rade, aby sa až do šialenstva stupňovala proti ruská nenávisť, prostredníctvom ktorej už ľudia zhlúpli až natoľko, že napríklad v Národnom divadle v Prahe zakázali diela Čajkovského a Dostojevského.
Normálnemu, bežnému a neinformovanému človeku sa samozrejme nechce veriť, že by Ukrajinci boli schopní strieľať do vlastného obyvateľstva. Takéto niečo je však možné preto, lebo Ukrajina je prešpikovaná banderovacmi. A banderovci sú schopní všetkého. Kto má o tom pochybnosti, nech si pozrie film „Volyň“, ktorý bol na súčasnej Ukrajine zakázaný, pretože ukazuje pravdu o tom, čo sú banderovci v skutočnosti zač.
Čriepok č.4: Kto rozstrieľal Charkov?
Medzi ukrajinskými utečencami sa v poľskom hoteli Hilton šírila informácia, že Charkov rozstrieľala ukrajinská armáda. Delá, ktoré mali pred panelákmi a cez deň s nimi pálili na Rusov, v noci obrátili proti panelákom a strieľali do nich, čo trvalo niekoľko nocí. Ráno potom televízne štáby dokumentovali, ako Rusi bezohľadne útočia na civilné objekty.
Ukrajinská utečenka, ktorá tieto informácie šírila, bola vyhodená z hotela, pretože vraj šíri proruskú propagandu. Na celej veci je absolútne paradoxná skutočnosť, že médiami zmanipulovaní občania Európskej únie vedia lepšie, čo sa deje na Ukrajine, čiže konkrétne v Charkove, ako tí, ktorí z Charkova utekajú.
Čriepok č.5: Vojnové zločiny
V médiách sa stále hovorí o zverstvách, páchaných ruskou armádou na Ukrajine. Mlčí sa však o zverstvách ukrajinských banderovcov, páchaných na Rusoch.
O ruských zverstvách neexistujú žiadne autentické videozáznamy, zatiaľ čo o tých ukrajinsko banderovských koluje po internete množstvo videí. Súvisí to s dávnou fašistickou tradíciou z čias druhej svetovej vojny robiť si fotografie z popráv partizánov, židov, alebo civilistov. A tak aj dnes banderovci, verní tejto tradícií, uverejňujú na interne videá, na ktorých strieľajú zajatých ruských vojakov so spútanými rukami, na ktorých im podrezávajú hrdlá, alebo im nožom bodajú do tvárí.
A viete ako prebieha výmena zajatcov? Rusi posielajú naspäť zajatých ukrajinských vojakov, ktorí dostali ošetrenie, keď ho potrebovali, a ktorí dostávali stravu trikrát denne. Ukrajinci posielajú naspäť ruských vojakov s odseknutými prstami a reprodukčnými orgánmi.
Čriepok č.6: Spôsob boja
Ukrajinská armáda bojuje tak, že ako živé štíty používa vlastné obyvateľstvo. Jeden príklad za všetky: Ukrajinci vybúrajú priečky prízemného bytu v paneláku a nacúvajú tam tank, alebo umiestnia delo. V horných poschodiach zase umiestnia guľometné hniezdo a obyvateľom takto upravenej bytovky z nej zakážu odísť pod hrozbou zastrelenia.
Úplne bežné je umiestňovanie ťažkej bojovej techniky v školách, škôlkach a nemocniciach. Toto je hlavná príčina, prečo sú tak katastrofálnym spôsobom zničené ukrajinské mestá.
Všetky tieto jednotlivé čriepky pravdy hovoria o tom, že určite nieje niečo v poriadku s ľuďmi a s krajinou, kde sa v obchodných domoch nachádzajú fašistické hákové kríže ako dekorácia. A určite tiež nie je niečo v poriadku s takzvaným vyspelým svetom, všemožne podporujúcim krajinu a vládu, ktorá akceptuje neonacistické hodnoty.
A preto sa ostro ohradzujem proti tomu, aby bol môj osobný súhlas pripojený k širokej ceste toho spoločenského názoru, ktorý teraz letí, a ktorý sa sa teraz mediálne podporuje. Lebo ako kresťan viem, že nijaká zo širokých ciest na našej zemi nevedie nikdy správnym smerom.
Kam v skutočnosti vedú všetky široké cesty, o tom nám predsa jasne hovoria Ježišove slová, zaznamenané v evanjeliách. Držme sa preto v našom živote Pánových usmernení a preosievajme cez ne všetko, čo sa okolo nás deje, pretože inak sa stávame iba stádom, hnaným médiami po širokej ceste do nešťastia.
Komentáre