Neprehliadnite! Odhalenie tajomstva fungovania nášho osudu


Mnohí ľudia nie sú spokojní so svojim osudom. Domnievajú sa, že sú ním neoprávnene ukrátení. Že ich osud je nepriaznivý a ťažký, zatiaľ čo iným ľuďom sa darí.

Svoju nespokojnosť dávajú najavo buď otvorene, alebo o tom mlčia a skrývajú to vo svojom vnútri ako tichú výčitku. Ich postoj ústi nakoniec do rezignácie na Spravodlivosť, pretože všade okolo seba vidia mnoho očividnej nespravodlivosti. A odtiaľto je už len krôčik k pocitu márnosti a dezilúzie.

Títo ľudia však nevedia, a hlavne nechcú vedieť, že ich názor, ktorý si vytvorili, vychádza z materialistického vnímania bytia a z falošnej predstavy jediného pozemského života, ktorý máme k dispozícii. Doba je však už dnes natoľko zrelá, že každý človek musí vedieť, ako je to v skutočnosti s jeho osudom. Musí poznať, ako funguje mechanizmus osudu a ako sa v ňom tým najdokonalejším spôsobom naplňuje najvznešenejšia Spravodlivosť Božia.

Ľudia musia konečne poznať, že náš osud je v skutočnosti len návratom nášho vlastného chcenia, utkaného rukami tkáčov osudu. Že spôsob a charakter nášho súčasného prežívania je iba zákonitou odpoveďou na naše vlastné, minulé chcenie.

Ľudia musia vedieť, že z každého nášho chcenia sú okamžite vysielané vlákna do stvorenia, a tieto vlákna sú pri svojom návrate naspäť sformované do podoby prežívania nášho osudu. Ľudia musia vedieť, že sa nachádzajú v dokonalom diele Stvorenia, uprostred pôsobenia nepočetného množstva bytostných služobníkov, pracujúcich v súlade s Božou Vôľou a jeho zákonmi, podľa ktorých tkajú všetky naše osudové vlákna presne v súlade s našim chcením, s našimi pohnútkami, s našim cítením, myslením, rečami a jednaním.

Keby dnešný, materializmom obmedzený človek uvidel miliardy bytostných služobníkov, ako až do najmenších detailov tkajú koberce ľudských osudov, musel by v tom momente padnúť na kolená pred veľkosťou a dokonalosťou Stvoriteľa, ktorá nepripúšťa ani len tú najmenšiu nespravodlivosť.

Ako to teda v skutočnosti všetko reálne funguje?

Priblížme si to na príklade nášho fyzického tela. Ľudské telo sa skladá s miliónov samostatných organizmov, pracujúcich v prospech celku. Sú nimi jednotlivé bunky. Ich práca a súčinnosť zabezpečuje fungovanie našej existencie vo fyzickom svete, čo nám umožňuje prežívanie pozemského života so všetkými radosťami, ktoré nám poskytuje.

Nikto z nás si však nič z toho neuvedomuje. Žijeme, pracujeme, vychovávame deti, tvoríme, odpočívame, atď; a predsa nám toto všetko umožňuje iba dokonalá práca a súčinnosť základných, mikroskopických a samostatne pôsobiacich organizmov, akými sú bunky.

Ak stojí človek vo svojom pozemskom živote duševne a fyzicky harmonickým spôsobom, bunky jeho tela odzrkadľujú jeho harmóniu v podobe zdravia. Ak ale stojí človek vo svojom pozemskom živote duševne a fyzicky neharmonicky, bunky jeho tela odrážajú jeho disharmóniu v podobe choroby.

Takto to funguje na telesnej úrovni a podobne to funguje i na netelesnej, jemnejšej úrovni, v ktorej prebieha formovanie a utváranie nášho osudu. Aj v tejto jemnejšej úrovni sme obklopení tisícmi malých vedomých bytostí, starajúcich sa o náš osud.

A funguje to tak, že čokoľvek, čo z človeka vychádza, každý cit, každé chcenie, každá myšlienka, každá pohnútka, každé slovo a každý čin, všetko, presne podľa druhu toho, či je to zlé, alebo dobré, vytvára tomu zodpovedajúce žiarenie. Toto žiarenie je rukami tkáčov osudu okamžite spriadané do jednotlivých vlákien a tieto vlákna sú smerované do rovnorodých centrál, nachádzajúcich sa vo stvorení.

Vlákna sú vedené do diaľav vesmíru, kde sú ukotvené určitý čas v rovnorodých zhromaždiskách, aby boli odtiaľ privedené rukami tkáčov osudu k človeku naspäť vo večnom zákone spravodlivého vyrovnania. Aby sa pri svojom návrate naspäť k pôvodcovi premietli do foriem a dejov, ktoré človeka čakajú. Aby pre neho utkali koberec jeho života, po ktorom bude musieť ísť.

Len si to skúsme predstaviť, koľko práce bytostných tkáčov osudu to vyžaduje, aby trebárs iba za 24 hodín utkali vlákno každého nášho chcenia, každého nášho citu, každej našej pohnútky, myšlienky, slova a činu, a odviedli ho do diaľav vesmíru presne na miesto, kam patrí. A zároveň si predstavme to, ako sú do vyžarovania našej osobnosti premietané naspäť sa ku nám vracajúce vlákna nášho minulého chcenia, citov, myšlienok a všetkého, čo sme kedysi vyprodukovali. A ako je to všetko formované do podoby reálneho prežívania, s ktorým sme konfrontovaní.

Je to trvalé dianie, prebiehajúce okolo každého človeka. V ňom sa rukami bytostných tkáčov osudu bezvýhradne naplňuje dokonalá Spravodlivosť Najvyššieho. Dokonca ani naše vlastné meno pri novom pozemskom zrodení nie je žiadna náhoda. Aj ono samotné je utkané vláknami nášho osudu presne tak, ako to vyjadrili dávni Rimania: „Nomen est omen“ – meno je znamením. Alebo inak vyjadrené, meno je osud. Všetko toto je niečím, čo berie dych a pred čím musí stáť človek v úžase z toho, koľko pozornosti je vo stvorení venované každému ľudskému jedincovi.

Dokonale Spravodlivým súkolesím stvorenia je možné putovať správne bez toho, aby sme boli vystavení bolesti a nešťastiu len vtedy, ak v ňom kráčame s dobrým chcením a s čistou, radostnou detskou tvorivosťou. Nič iného nie je k tomu treba! Nie je k tomu treba vedieť ani čítať, alebo písať. Je k tomu treba iba zachovávať čistotu citov a myšlienok. Naša čistá a dobrá vôľa je všetko, čo potrebujeme. O to, aby sme kráčali svojim bytím v šťastí, radosti a mieri sa už postarajú bytostní tkáči osudu, ktorí nám s neomylnou Spravodlivosťou utkajú osud, zodpovedajúci čistote našich citov, myšlienok a nášho chcenia.

Je načase si to uvedomiť a začať sa snažiť v živote jednať tak, aby žiarenia našej osobnosti a z nich tkané vlákna mohli byť bytostnými tkáčmi osudu smerované do čoraz vyšších a svetlejších úrovní, aby nám tak ich spätný návrat mohol prinášať iba dobro, Svetlo a požehnanie. To všetko sa skrýva v dobrom chcení a v snahe načúvať svojmu čistému cíteniu a riadiť sa ním. Zo všetkých síl sa preto snažme o to, aby vnútorné pohnútky nášho jednania boli vždy iba čisté, aby sme prostredníctvom nich vnášali do stvorenia iba harmóniu, ktorá sa nakoniec vráti ku nám samotným.

Žijeme v obrovskom súkolesí Stvorenia, spravovanom bytostnými služobníkmi jediného Boha, v ktorom sa naplňuje jeho dokonalá Spravodlivosť, spočívajúca v tom, čo musíme každodenne prežívať. Každý jednotlivý deň prináša stovky príležitostí, v ktorých máme v pokore a trpezlivosti prijímať žatvu svojej vlastnej sejby. Nemáme reptať a sťažovať sa na zlý osud, ale máme mu v poznaní zákonitého návratu nášho minulého chcenia a v prijatí milosti odčiniť zlo, nastaviť svoju pravú i ľavú tvár.

Ale zároveň máme máme v každom dni stovky príležitostí zasievať pozitívnou snahou svojho ducha o čisté bytie semená požehnania, ktoré sa k nám vrátia. Či už tu na zemi, alebo v jemných úrovniach, na takzvanom druhom svete.

Lebo keď človek zomrie, jeho duša je okamžite priťahovaná vláknami osudu na miesto vo stvorení, ktoré zodpovedá rovnorodosti jeho dobrého, alebo zlého chcenia. A keď človek žije na zemi, sú mu prostredníctvom jeho chcenia tkané jeho jednotlivé životné prežívania. Na zemi, alebo po odchode z nej je človek vždy neomylne smerovaný k miestam a k ľuďom, kde dochádza k naplneniu prísnej Spravodlivosti vo vyrovnaní dobrého, alebo zlého chcenia.

Je naozaj najvyšší čas, aby sme už konečne poznali, na základe akých zákonitostí funguje náš osud. Je najvyšší čas, aby sme už konečne začali správne spolupracovať s týmito zákonitosťami kvôli vlastnému šťastiu a kvôli vlastnej záchrane. Je najvyšší čas, aby sme precitli ku chceniu čistého, detského, radostného a dobrosrdečného jednania vo všetkých chvíľach dňa. Je najvyšší čas, aby sme sa zo všetkých síl chránili nečistého a vypočítavého prístupu k ľuďom, pretože len ušľachtilý prístup k sebe i k iným je cestou, ktorá prináša Svetlo, požehnanie, mier, radosť a stále väčšie zušľachtenie.

Komentáre