Ako dospieť k ideálu čistej, detskej radosti z bytia?


Existuje obrovské množstvo radostí, ktoré môžeme prežívať. Napríklad radosť z dobrého jedla, radosť z pohybu, radosť z krásy prírody, radosť z tvorivej činnosti, radosť z hudby, alebo nejakého iného druhu umenia, radosť z detí a vnúčat, a tak ďalej, a tak ďalej. Dalo by sa v tom ešte dlho pokračovať.

Avšak vysoko nad všetkými radosťami stojí radosť pravá a najvyššia. Radosť Božia! Je to čistá, detská radosť z bytia, a z nej vyrastajúce radostné tvorenie a radostná práca ku cti Najvyššieho.

Túto radosť nie je možné kvalitatívne porovnávať so žiadnymi inými spomínanými i nespomínanými radosťami, pretože prostredníctvom nej sa prejavuje naša najhlbšia duchovná podstata. Každý, kto ju prežíva, stojí duchovne správne vo stvorení. Jeho duch je živý, správne sa hýbe a je v súzvuku s harmóniou stvorenia, čoho dôsledkom je prežívanie pravej, čistej, detskej radosti z bytia. Kto ju prežije, alebo dlhodobo prežíva rýchlo pochopí, že všetky ostatné radosti jej nesiahajú ani po členky.

Ako túto radosť dosiahnuť?

Nie je to nič, k čomu sa je možné donútiť, čo je možné nejako vyvolať a čo nám len tak spadne do lona z jedného dňa na druhý.

Radosť z jedla je podmienená konzumáciou dobrého jedla. Radosť z pohybu je podmienená nejakým druhom pohybu, či už behom, plávaním, cyklistikou a podobne. Radosť z tvorenia je podmienená nejakou tvorivou činnosťou, ktorá nás baví. A úplne rovnako je aj čistá detská radosť z bytia niečím podmienená.

Čím?

Snahou o čistotu! Snahou o udržiavanie svojho vnútorného života, čiže svojho cítenia a myslenia čistým, ako i snahou o čisté jednanie s blížnymi. Kto sa vážne snaží o vnútorný i vonkajší súlad so vznešeným princípom Čistoty, ten skôr alebo neskôr obdrží vzácny dar v podobe prežívania čistej detskej radosti z bytia.

Táto radosť, ktorú môžeme obrazne nazvať Božou radosťou, je teda ovocím a žatvou nášho poctivého snaženia o čistotu vnútra a o čisté a láskyplné jednanie s druhými ľuďmi.

Keď sa hovorí o detskej radosti ako o ideále, ktorý by sme mali dennodenne prežívať, aby sme ako ľudskí duchovia stáli správne vo stvorení, hovorí sa v tejto súvislosti o deťoch. Ak sa totiž pozrieme na deti, uvidíme, že tento druh radosti skutočne každodenne prežívajú.

A prečo ju prežívajú?

Pretože sú čisté a bez akejkoľvek ľsti. Pretože ako sa vraví, deti sú maximálne úprimné a hovoria vždy pravdu.

A takýmito deťmi sme boli kedysi aj my. Aj my sme boli kedysi čistí a prežívali sme radostné detstvo. Preto sa mnohí z nás vracajú v spomienkach do svojich detských čias a rozpomínajú sa na ne, ako na niečo čisté, radostné, zázračné a nezabudnuteľné. Ako na najkrajšie obdobie svojho života.

Príčina toho, prečo sú deti také, aké sú, a prečo prežívajú pravú radosť spočíva v ich čistote. V tom, že sú detsky čisté a nevinné. Tento druh pravej radosti je však dostupný každému človeku, ktorý sa v akomkoľvek veku začne vážne snažiť o spomínanú čistou svojho vnútra a o čisté jednanie s blížnymi.

Snaha o čistotu vnútra spočíva v bdelosti nad čistotou svojich citov a myšlienok. Snaha o čisté jednanie s druhými ľuďmi spočíva v odhodlaní neublížiť a nespôsobiť škodu blížnym ani len v myšlienkach, a už vôbec nie slovami, alebo činmi.

To je všetko! To je to najdôležitejšie, o čo máme usilovať. A presne v tej miere, v akej sa nám to bude dariť, k nám začne prúdiť ako Svetlá odmena prežívanie pravej, čistej, detskej radosti z bytia, stojacej vysoko nad všetkými ostatnými radosťami života.

Prostredníctvom nášho úsilia o vnútornú i vonkajšiu čistotu však nebudeme obdarovaní iba prežívaním detskej radosti. Budeme obdarovaní aj tým, že skrze naše čisté vnútro sa bude môcť voľne prejavovať náš duch, čiže naša skutočná podstata. Prostredníctvom impulzov citu a svedomia, ktoré budeme oveľa jasnejšie vnímať, a ktoré sú hlasom nášho ducha, budeme vedení po cestách nášho života smerom k Svetlu a ku kráľovstvu nebeskému.

Znalosť týchto skutočností je nesmierne dôležitá, pretože ľudia musia vedieť, že človek nečistého vnútra nemôže nikdy prežívať pravú, skutočnú radosť z bytia. Nemôže nikdy prežívať Božiu radosť! A pretože toho nie je schopný a on to podvedome vie, tuší a cíti, snaží sa absenciu pravej radosti kompenzovať a nahrádzať inými dostupnými radosťami. Je to však len žalostná náhrada, pretože je medzi tým rozdiel ako medzi vodou a vínom, alebo ako medzi drahokamom a kameňom vedľa cesty.

Nech pravá, čistá, detská, Pánova radosť zavládne v dušiach všetkých ľudí! Toto nám všetkým zo srdca prajem, pretože potom v ľudstve, vnútorne naplnenom pravou radosťou, zmiznú všetky jej ostatné, nedôstojné náhrady, ako je napríklad radosť z hromadenia peňazí a majetkov, alebo radosť z moci a z možnosti ovládať druhých. Tieto a im podobné radosti sa stanú zbytočné a bezpredmetné, pretože vo vnútri ľudí bude žiariť jas pravej radosti. A všetky ostatné, legitímne radosti v našom živote, sa upravia na správnu mieru. Budeme sa môcť z nich stále tešiť, ale nestanú sa nám závislosťou.

Nech pravá, čistá, detská radosť Pána zavládne v dušiach všetkých ľudí!

Komentáre

Mária napísal(a)…
Čistú, nevinnú radosť dieťaťa však nemožno, ani zo žartu, zrovnávať s vnútorným životom, ktorý sa stal nádobou božského života. Rozdiel je nekonečný.

Vstup do božského života, do vedomia božského života je *bránou* do univerzálneho života /Universal Consciousness/, Vesmírneho vedomia, Kozmického vedomia.

Prvým pionierom to tu na Západe trvalo dvadsať i viac rokov, tí, ktorí prídu po nás budú stáť na našich pleciach a postačí im 1/4 času, i menej.

Najrýchlejší spôsob ako dosiahnúť svätý život, osvietený život, život múdrosti, ďalej úroveň oslobodenej duše a následne božský život je stretávať sa s takým človekom. Postačí na 10 min za mesiac. Slov prakticky nie je zapotreby.

Vnútornú disciplínu, teda vnútorné sebaovládanie/sebakontrolu/vnútornú poslušnosť/vnútorné odovzdanie sa si najrýchlejšie rozvinieme, ak sa naučíme vnímať/uvedomovať dušu. Ideálny čas, každé ráno (žiane výnimky - Sobota/Nedeľa) od 03:00AM do 06:00AM. [Časom 02:07AM - 06:30AM, podľa možností a pracovného času]

Takže vstávať tak 1/2 hod. predtým (02:30AM), okúpať, poupratovať izbu, dobre prevetrať, pripraviť meditačné miesto a hlavne *seba* samého.