O novom poznaní, ktorému to dnešné nesiaha ani po členky

Všetko, čo ľudia vytvorili svojim rozumom je zlé! Aj to, čo sa zdá byť dobré a prináša nám blahobyt. Náš blahobyt totiž stojí proti prírode. Je vybudovaný na úkor nej a nie v súlade s ňou, pretože všade, kde chce človek niečo vybudovať, alebo uskutočniť, prírodu a jej harmóniu iba ničí. Všade jej spôsobuje len škodu a utrpenie. A to nie len prírode, ale aj prírodným bytostiam, ktoré za ňou stoja, a ktoré ju spravujú a riadia.

Prírodné bytosti, alebo bytostní, riadia dianie v prírode smerom k stálej harmónii, zatiaľ čo ľudia túto harmóniu ustavične narušujú. To, čo vytvoril ľudský rozum na základe bádania a vedeckého skúmania prináša vždy, skôr alebo neskôr škodu, pretože to stojí na zlom základe. Lebo márne sú dobré úmysly, keď je základ zlý! Keď je základom iba čistý rozum, bez akéhokoľvek prepojenia a spolupráce s prírodnými bytosťami.

Takáto je pozícia ľudí voči prírode a voči bytostiam, ktoré stoja za jej správou. Je to postoj rozumovej povýšenosti, vzdialený od skutočnej reality vo stvorení. Je to postoj, plný pýchy rozumu, presvedčenej o veľkosti toho, čo rozum dosiahol, pričom ale realita je taká, že sme nesmierne vzdialení od všetkého, čo má vo stvorení skutočnú hodnotu.

V súčasnosti sme presvedčení, že sme dosiahli úroveň poznania, aké predchádzajúce generácie nikdy nemali. Ale paradoxne, napríklad v najdôležitejšej veci, týkajúcej sa poznania pravého zmyslu nášho bytia, absolútne tápeme a sme v tom oveľa nevedomejší, ako naši predkovia. Preto sa stal náš život falošným a pomýleným naháňaním iba za čisto materiálnymi cieľmi a záujmami.

Ale tomuto všetkému je koniec, pretože pomýlené, falošné, škodlivé a od pravej harmónie stvorenia vzdialené ľudské snaženie, bude teraz, vo Veľkej očiste zeme, tvrdo zasiahnuté bytostným. Dôjde k veľkému všeobecnému otrasu nesprávneho vývoja ľudstva. Pyšná babylonská veža slepého uctievania rozumu a matérie sa zrúti pod náporom prírodného diania, riadeného bytostnými na príkaz Boží. Ľudstvo bude úderom očisty zrazené nadol, na nižšie vývojové stupne. A dôjde k tomu preto, aby sme konečne dospeli k pochopeniu ničotnosti svojho rozumového poznania, odtrhnutého od harmónie diela stvorenia, ktorým sme v ňom vyvolávali iba disharmóniu.

Bude to tvrdá lekcia otvárania očí pre pôvodnú, rozprávkovú krásu a jednoduchosť stvorenia, ktorá sa ľuďom rozumu zdala príliš detská a príliš prostá. Ľudia začnú pomaly chápať veci, ktoré im predchádzajúca pýcha a zaslepenosť rozumu znemožňovala vnímať. Začnú chápať, že na zemi sa máme učiť od bytostného a máme s ním spolupracovať, pretože stojí vždy dôsledne vo Vôli Najvyššieho a bezchybne ju napĺňa, čo môžeme vidieť na nádhere, sile a sviežosti prírody.

Pád civilizácie rozumu ľudí naučí pokornej otvorenosti voči Svetlu. Naučí ich pokornému prijímaniu Pánových milostí, a to prostredníctvom sprostredkovateľov buď duchovného, alebo bytostného druhu.

Tragédia skazy odvanie ako vietor všetku predchádzajúcu rozumovú povýšenosť a ľudia začnú chápať, že jedine v pokore vnútra a v detskej, čistej schopnosti prijímať milosti zo Svetla, k nám môže prúdiť pravé poznanie. Poznanie skutočné, nenarušujúce potrebnú harmóniu vo stvorení. Poznanie, ktoré nejde proti prírode a proti prírodným bytostiam, ale je v súlade s nimi.

K otvoreným ľuďom, presne podľa miery ich pokory, začne prúdiť poznanie nového druhu. Začnú napríklad nadobúdať schopnosť vnímať vyžarovanie vecí, živých tvorov a ľudí. Najdôležitejším určovateľom každej veci, ale i každého človeka sa stane vyžarovanie harmónie. Vnímanie tohto vyžarovania bude základným predpokladom pre nadobudnutie dôvery k iným ľuďom. Všetky predmety, ktoré sa budú vyrábať, budú mať toto vyžarovanie.

A bude toho ešte oveľa viac, čo ľudia získajú po páde nadvlády rozumu. Jednou z takýchto vecí bude napríklad získanie užšieho spojenia s jemnejšími úrovňami hmotnosti, kam odchádzajú duše zomrelých. Od duší našich blízkych, ktorí mohli po svojej smrti postúpiť viac k Svetlu, budeme na základe ich vyššieho poznania získavať cenné inšpirácie a potom ich uplatňovať v hmotnom svete.

Ďalšou obrovskou vecou bude nadobudnutie spojenia so svetom bytostných. S ich pomocou budú môcť ľudia získavať neuveriteľné a doposiaľ neznáme poznanie, prenikajúce k základným tajomstvám hmoty a umožňujúce hmotu ovládať. Bytostnými bude poskytnuté poznanie o liečbe fyzického tela, poznanie spôsobu zdravého stravovania, poznanie správneho pestovania rastlín, ako i prienik do tajomstiev, energií a síl, prúdiacich stvorením a umožňujúcich vytvárať neuveriteľné veci.

Toto všetko a ešte mnohé iné sa nachádza za hranicou hlbokého pochopenia ničotnosti a disharmonickej škodlivosti súčasného typu rozumového poznania. Prijať to nové a prekročiť túto hranicu, a to dokonca už dnes, však bude možné každému človeku len po splnení dvoch základných podmienok.

Prvou z nich je čistá, pokorná detskosť, pokorne sa otvárajúca prijímaniu všetkého, čo prichádza zo Svetla. Takáto pokora je opakom pýchy rozumu, domýšľavo hrdého na všetko, čo bol schopný vymyslieť a čo považuje za svoju vlastnú šikovnosť. Získané rozumové poznanie vníma rozum, ako svoje vlastné. Len keď sa takéhoto rozumového velikášstva zbavíme, bude k nám môcť začať prúdiť nové, pravé poznanie. Poznanie, ako milosť zo Svetla, bez falošných domnienok o vlastných zásluhách. Poznanie, prijímané v pokore a dávané ďalej k úžitku mnohým, bez túžby po sláve a po pochvale.

Čistá detská pokora je teda prvou z dvoch podmienok a druhou je vnútorné nastolenie nadvlády ducha, citu a svedomia nad vlastným rozumom. To citovo duchovné sa v nás musí dostať na prvé miesto, a to tak, že sa budeme vo všetkých veciach, v malých i veľkých, v dôležitých i zdanlivo bezvýznamných, rozhodovať vždy iba na základe našich citových impulzov a impulzov nášho svedomia.

Lebo človek novej doby, bude bytosťou ducha, citu a svedomia! Bude bytosťou, riadiacou sa svojim srdcom! Tam však, kde sa človek nedokáže zbaviť nadvlády rozumu nad citom, svedomím a hlasom srdca, tam nebude môcť nikdy dôjsť k oslobodeniu od súčasného materialistického vnímania sveta.

Dve spomínané, základné podmienky oddeľujú ľudí od veľkosti svetlého poznania, aké tu doposiaľ nebolo a ktorému súčasné rozumové poznanie nesiaha ani po členky. Dve podmienky stoja medzi ľuďmi a vznešeným pravým poznaním ako múr. Prvou z nich je čistá detská pokora, pripravená prijímať všetko, čo prichádza zo Svetla. A druhou je získanie nadvlády ducha, citu, srdca a svedomia nad rozumom.

Snažme sa tieto dve podmienky splniť, aby sme spolu s našou silnou túžbou po Svetle, ktorá nám dá poznať falošnosť doterajšieho rozumového poznania, dokázali prekonať múr, deliaci nás nie len od nového svetlého poznania, ale aj od nového, nádherného a rozprávkovo krásneho života vo stvorení, naplneného úplne novým druhom myslenia a tvorenia.