Prečo nie politika, ale radšej duchovno?


Je mi vytýkané, že kedysi som písal viac o politike, ale teraz píšem už len o duchovne. Je to považované za jednostrannosť a za odtrhnutie od reality. Je to považované za prázdne náboženské blúznenie a za duchovný pád. Vzhľadom ku všetkým týmto námietkam bude preto dobré vyjadriť k tomu svoj postoj.

Som volič strany Smer a pána Róberta Fica považujem za najschopnejšieho slovenského politika. Jeho postoj k vojne na Ukrajine a jeho iniciatíva za mier to len potvrdzuje.

Avšak v protiklade s jeho slovami o mieri, sú tu činy, ktoré sú diametrálne odlišné.

V továrni na výrobu munície v Novákoch otvorili nedávno za prítomnosti ministra obrany najmodernejšiu výrobnú linku na plnenie delostreleckých granátov. A teraz otázka za sto! Kam asi tieto granáty pôjdu? Ktorá krajina sa stane ich najväčším odbytiskom?

Moji oponenti radi oponujú tým, že sa je vo všetkom treba opierať o pravdu. To práve teraz robím. Odmietam veci idealizovať a pozerať sa na ne cez ružové okuliare. Vidím veci dobré, ale aj veci zlé. Vidím, ako sa napĺňa staré známe úslovie, že politika je nečistá vec.

O týchto skutočnostiach nepíšem preto, aby som útočil na vládnu koalíciu, ale preto, lebo ich nemôžem nevidieť, keď sa opieram o pravdu. Na základe osudového určenia plnia v dnešnej dobe predstavitelia vládnej koalície svoje veľké poslanie. Majú svojou pozemskou prácou napomáhať svetlému dianiu, čo aj v mnohých prípadoch robia a za čo im patrí veľká vďaka, pretože sú štítom pred najväčšou temnotou.

Keby boli v tejto chvíli nové voľby, volil by som znovu stranu Smer a Róberta Fica, pretože je to tá najlepšia možnosť, ktorú na Slovensku v súčasnosti máme. Jasne však vidím, že veľkú prácu a veľké poslanie, ktoré pre Slovensko vykonávajú, nie je možné vykonávať bez pevnej morálnej integrity a bez zachovávania základných duchovných hodnôt. Nie je totiž možné duchovne beztrestne profitovať z krvavých peňazí, ktoré dostaneme za delostrelecké granáty, vyrobené v Novákoch a odoslané na Ukrajinu. Človek, ktorý chce dobro, môže pri svojom dobrom chcení urobiť chybu. Ale toto nie je ten prípad. Toto je vedomé konanie niečoho zlého.

Bez pevnosti mravných hodnôt, bez súladu slovných proklamácií a činov, nie je možné zachovať trvalú kontinuitu pozitívneho vývoja spoločnosti, budovanú súčasnou koalíciou. Bez rešpektovania zákonov Najvyššieho sa všetko, aj to dobré, čo sa podarilo vybudovať, rýchlo zrúti hlboko nadol. A to už možno pri ďalších voľbách, prostredníctvom víťazstva temných síl, ktorým bola vlastnou, mravne nedostatočnou pevnosťou otvorená cesta. Mnohí voliči Smeru si totiž všimli rozpor medzi slovami a činmi Róberta Fica v tomto konkrétnom prípade, a vo svojom rozčarovaní mu nemusia dať v budúcich voľbách svoje hlasy, ktoré budú možno fatálne chýbať.

Svojimi oponentmi som obviňovaný zo strnulosti. Ja však považujem za strnulosť to, keď sú ľudia presvedčení, že spoločenské dobro sa dá dosiahnuť súčasným štýlom politiky. Politiky, ktorá na jednej strane robí mnoho dobrého, avšak na druhej strane sa v nej skrývajú aj veci nečisté. Takéto niečo z hľadiska duchovných zákonov stvorenia nemôže nikdy priniesť trvalý vzostup. Vždy to nakoniec skončí prepadom, trebárs prostredníctvom jednoduchej prehry vo voľbách. Trvalý vzostup spoločnosti môže priniesť len to, čo je rýdze, čisté, svetlé a morálne. Preto súčasný štýl politiky, ktorá je zmesou dobrého a zlého, nepovedie nikdy k Svetlu a k skutočnej harmónii, ale vždy len k určitému zlepšeniu spoločenských pomerov, čo však bez skutočného duchovného progresu bude nevyhnutne len dočasné, pretože iba v duchovnom progrese je záruka trvalého a neprerušovaného vzostupu.

Súčasný štýl politiky nemá v sebe potenciál potrebnej čistoty, rýdzosti a mravnosti, aby priniesol trvalú zmenu spoločnosti k lepšiemu. No a práve preto som sa rozhodol vymaniť z tejto strnulosti a naviazania na staré formy, a zameral som sa prednostne na to, čo je pravé, rýdze, čisté, morálne a duchovne hodnotné. Na to, čo má v sebe skutočný potenciál zmeny k lepšiemu. Na to, čo pri žití, naplňovaní a rešpektovaní v každodennom živote môže povzniesť jednotlivcov i celú spoločnosť. A to aj vrátane politikov.

Každý z mojich duchovných článkov, ktoré vznikajú za týmto účelom, rozširuje čitateľom poznanie o stvorení, prehlbuje poznanie Vôle Stvoriteľa a ukazuje, ako sa jednoduchým spôsobom stať lepším človekom. Toto má zmysel, toto má význam a toto je životne dôležité. Preto som minimalizoval svoje texty o súčasnej spoločensko politickej situácii a maximalizoval svoje texty duchovné.

To ale neznamená, že som sa odrezal od reality. Čo sa okolo nás deje sledujem a som vždy pripravený podporiť konkrétne veci, ktoré sú prínosné, či už na politickej, alebo spoločenskej úrovni. Preto podporujem väčšinu krokov súčasnej vlády, podporujem úsilie ministerky Šimkovičovej o očistenie kultúry od jedu liberalizmu a podporujem Róberta Fica.

Zároveň ale vidím duchovné a morálne limity súčasného štýlu politiky, v ktorej sú aj tí najlepší z najlepších zviazaní s nie príliš čistými a morálnymi záležitosťami.

A rovnako sa odmietam pozerať ružovými okuliarmi i na Rusko a Vladimíra Putina. Neznamená to, že som podporovateľ neonacistickej, banderovskej Ukrajiny, pretože nijaký súdny človek nemôže podporovať chuntu, ktorá tam vládne, a ktorá ničí ukrajinský ľud tým, že ho zatiahla do vojny a núti ho v tejto nezmyselnej vojne pokračovať. Ale aj na Rusko sa je treba pozerať v súlade s pravdou. Čiže tak, ako to naozaj je, a nie tak, ako si to predstavujú mnohí jeho stúpenci vo svojej jednostrannosti rozdelenia reality na čiernu a bielu. Ale to by už bola téma na ďalší článok.

Komentáre

Mária napísal(a)…
Všetko má svoje stupne, úrovne.

Pravdu človek môže prijať, pretože ho k nej niekto "viedol" od detstva. Ale ak ju sám v sebe nechová, tak ju pekne krásne aj opustí, keď treba. Nespočetné skúsenosti nášho života to potvrdzujú.

Je mnoho rôznych kazeťeľov, učencov, profesorov, spisovateľov, vodcov a iných, ktorá sa radi "opierajú" o akýsi kúštik pravdy, obvykle nejaké frázy, prečítané texty, či fascinucúje rozhovory ...tu u nás v ČR, SR máme od vzniku Internetu neúrekom takých médií, no sotva pár ľudí hlbšie verí, a čo viac verí, že je naozaj možné žiť v Pravde Boha. To prekračuje všetkých naších minulých básnikov prozaikov od Amosa Komenského, Štúrovcov až po laureáta Nobelovej ceny pána M. Rúfusa a to v nekonečnej, opakujem v nekonečnej miere.