Čo to vlastne znamená trápiť sa?
Trápením sa človek vyjadruje svoj nesúhlas s aktuálnou situáciou, vyjadruje svoj odpor voči tomu, ako sa veci majú, ako to je.
Najlepšie si to môžeme vysvetliť na príklade: matka sa trápi kvôli svojmu dospelému synovi, že je alkoholik. Trápi sa, snaží sa mu dohovárať, karhá ho, no on na jej upozornenia nedbá, jeho vôľa je slabá, radšej sa poddá rýchlo dostupnému pôžitku alkoholového opojenia, hoci sám vidí, že to nie je správny životný smer. Matka popri tom žiali, trápi sa, je nešťastná, smúti, a výsledkom jej trápenia je onkologické ochorenie, dostane rakovinu. Kde sa mohla stať chyba?
Už napríklad počas tehotnosti sa matka zdržiavala v blízkosti osoby alebo osôb, ktoré radi holdovali alkoholu, a tak si takáto matka mohla pritiahnuť rovnorodú dušu, ktorá nesie v sebe túto negatívnu vlastnosť.
Alebo počas života bolo dieťa často v kontakte s osobami, ktoré holdovali alkoholu a dávali dieťaťu nesprávny vzor, dokonca v mylnom názore, že je to niečo príjemné, lákavé. Ako v prvom, tak aj v druhom prípade mohla matka zasiahnuť – v prvom prípade sa počas tehotnosti vyhýbať spoločnosti takýchto ľudí, v druhom prípade vhodnou výchovou a aj primeranými zákazmi zabrániť tomu, aby sa dieťa v takejto spoločnosti pohybovalo. Ak to zanedbala, chyba narástla a po dovŕšení dospelosti zostáva na pleciach tohto dotyčného.
Alebo je možné, že matka nezanedbala nič, vychovávala dieťa ako najlepšie vedela, napriek tomu táto vlastnosť v ňom je. V tom prípade to matka možno nedokázala ovplyvniť.
Ale po dosiahnutí dospelosti sa spúšťa padací most pre dušu, ktorá sa v detskom telíčku ešte nemohla naplno prejaviť, a vtedy začína aj plná zodpovednosť za všetko, čo človek myslí, hovorí a koná. Preto po dosiahnutí dospelosti sa rodič má stať už len radcom, nemá už svojho potomka nútiť a riadiť mu jeho život.
Teda matka buď mala zabrániť výchovou dieťaťa, aby sa stal alkoholikom, a ak to nedokázala, tak to jednoducho musí prijať ako fakt, a poučiť sa zo svojich chýb. Uvedomiť si, kde zlyhala, a zjednať nápravu vo svojich životných postojoch a prístupoch. A synovi môže pomáhať tak, že mu bude vzorom v správaní, a napriek jeho nedostatkom ho nebude odsudzovať, pretože si uvedomuje, že na tom má aj ona svoj podiel. Nebude sa trápiť preto, že veci sú tak, ako vlastne ona sama dovolila, aby boli, hoci aj nevedome. To, že si neuvedomujeme, čo naše činy a nesprávne rozhodnutia môžu spôsobiť, nás ešte nezbavuje zodpovednosti za tieto rozhodnutia.
Táto matka, keď sa trápi, vlastne bojuje proti Zákonu Stvoriteľa – čo zaseješ, to musíš zožať, to v prípade, že svojou výchovou zanedbala túto oblasť života svojho syna.
Ak nezanedbala, a syn tejto slabosti podľahol v dospelosti, tak taktiež bojuje svojim trápením proti Vôli Stvoriteľa, lebo každý dospelý človek má slobodnú vôľu a môže sa sám rozhodnúť, ako naloží so svojim životom. Samozrejme, stále platí – čo zaseješ, musíš zožať. Ona musí rešpektovať, že jej syn má slobodnú vôľu, že ona už nemá právo chcieť ho zmeniť, aby bol taký, akého ho ona chce mať.
Je to trošku zjednodušený opis daného problému. Uvedomujem si a určite väčšina chápe, že takéto životné udalosti nie sú také jednoduché, zasahuje do nich veľa iných vplyvov, ktoré danú situáciu viac komplikujú.
Mojim cieľom je poukázať na to, že trápením sa, sa človek previňuje voči Zákonom vo stvorení, voči Vôli Pána. Je pochopiteľné, že hlavne ťažké karmické následky našich nesprávnych rozhodnutí sú veľmi bolestivé, ale my nemáme proti nim bojovať, stavať sa im na odpor svojim trápením sa. Máme ich v pokore prijať, skúmať a hľadať dôvody, prečo k nám prišli. Hľadať nedostatky hlavne u seba samých, snažiť sa ich naprávať a tak vyrovnávať dlhy z minulosti. Iná cesta z trápenia nie je. Trápenie je stav, ktorý človeka zotročuje, robí ho necitlivým, až ho nakoniec zničí zvnútra, a to predsa nikto zdravo mysliaci nechce prežívať.
Karol Vrabel
Komentáre