Aký je rozdiel medzi človekom hrdinom a človekom zbabelcom?

V čom tkvie tá zázračná SILA nekonečného odhodlania a naopak slabosť zbabelca a zradcu? Prečo sa nikdy nedokáže postaviť zoči-voči zbabelec hrdinovi v priamom súboji, ale vždy útočí iba od chrbta, v noci, alebo v spánku?

Toto priatelia nie sú otázky, ktoré patria iba do gréckych bájí, či rozprávok pre deti. Sú súčasťou života tisícky rokov. Sú to dieliky mozaiky dejinných udalostí minulosti no aj súčasnosti. Ľudské chovanie súčasnosti sa nezmenilo k lepšiemu od dávnych čias. Naopak kleslo ešte k zákernejším a podlejším formám.

Prečo teda človek, hrdina, vodca určitej spoločenskej skupiny či národa nájde v sebe silu odvážne sa postaviť na čelo a ukázať tvorivý smer života ostatným?

To tajomstvo je ukryté v samotnej podstate človeka a tou je duch. Iba človek vedomý si svojej vnútornej duchovnej podstaty sa dokáže povzniesť nad hmotnú, telesnú úroveň života. Iba človek, ktorý sa snaží o vnútornú ušľachtilosť a čistotu duše, môže objaviť naozajstnú hĺbku a nádheru života. Iba neúnavná práca na sebe, mu dáva "dýchať" inšpirácie z jemnejších úrovní, ktoré uhasia smäd po poznaní z prameňa živej vody. Ruka v ruke s odvahou tak hrdina dostáva z vyšších úrovní aj dar múdrosti, ktorá mu otvára dvere k spravodlivosti a zodpovednosti v pozemskom napĺňaní svojich životných povinností.

Hrdina sa nebojí o svoj život pozemský, lebo je presvedčený že ON, nie je iba telo, ale je to duch ... jemnučká energia vedomia, ktoré získava každou sekundou novú kvalitu. Takýto človek stojí sám za seba na svojom mieste a SVIETI svojou šľachetnosťou do okolitého sveta. Táto žiara osobnosti, ktorá je prietokom oveľa vyšších inšpirácií z jemnejších úrovní samozrejme priťahuje seberovné ľudské duše, ale tiež samozrejme proti sebe pobudí všetkých tých, ktorí vo svojej lenivosti nie sú schopní uniesť tlak zodpovednosti za svoj vlastný život. ...

A tu sa dostávame k zbabelcom a zradcom, ktorí samozrejme ani len netušia, že život človeka, nie je iba plné brucho a leňošenie za pecou. Nikdy v sebe neobjavili radosť z tvorivej práce na sebe a inšpirácii z jemnejších úrovní života, ktorých nasledovanie by im ukázalo cestu k vlastnej prosperite a BOHAtstvu vnútornému, aj tomu vonkajšiemu.

Vo svojom živote doteraz objavili iba závisť nad tým, čo iní svojim vlastným snažením dosiahli. No radi by aj oni v bohatstve žili. Sú však zviazaní strachom zo smrti a straty telesných pôžitkov, či materiálnych statkov.

Nedokážu samostatne tvoriť a byť inšpiratívnym príkladom pre iných. Nedokážu prevziať zodpovednosť, ani len za svoj vlastný život a nie to ešte za životy iných ľudí. Dokážu však útočiť, ohováraním, zosmiešňovaním, intrigami na toho, kto ich jasne prevyšuje svojim sebauvedomením, pokorou a vierou v ZDROJ všetkého života, BOHA.

Kto "Vidí smietku v oku blížneho, no brvna v oku svojom nedbá" nikdy nebude ten, čo dokáže hľadať tvorivé riešenia v ťažkých životných situáciách. Chýba mu totiž "svetlá niť" napojenia na jemnejšie inšpirácie. Preto nedokáže samostatne TVORIŤ, byť Tvorcom. Chýba prieplav SVETLA cez ich duše, preto nemôžu byť prostredníkmi medzi SVETLOM a ZEMOU.

No a prečo davy skôr budú klamára a zbabelca počúvať, ako človeka sebavedomelého?

Nuž preto lebo zbabelec bude vždy sľubovať "pečené holuby, priamo do huby" bez námahy a práce. No život je o neustálom pohybe človeka.

Naozaj platí, že bez práce nie sú koláče. Preto človek hrdina a duchovný vodca, bude vždy prízvukovať prácu každého na sebe, bude obhajovať tvorivý prístup k životu. Bude vyžadovať od každého človeka zodpovednosť a snahu o pochopenie vyšších zákonov života. Bez vedomia zákonitosti "čo zaseješ, to musíš zožať" nie je možný posun v žiadnej spoločnosti, štáte, či národe. Iba neúnavná práca jednotlivca, samého na sebe, môže viesť ku kvalite života celého spoločenstva.

Podstúpiť prácu samých na sebe sa davu po väčšine však nechce. Dav by sa chcel mať DOBRE, mať ISTOTY, zdravie a slobodu, no bez vlastnej námahy, bez toho aby niečo najskôr dal.

O tom však život nie je a čím skôr to každý jednotlivec z nás pochopí, tým skôr môžeme v našich životoch okrem hnevu a nenávisti prežívať radosť a naplnenie nie iba vonkajších telesných potrieb, ale hlavne budeme prežívať svoje vlastné vnútorné duševné šťastie nevídanej intenzity.

PS: Samozrejme hrdina a zbabelec sú dva opačné protipóly spoločnosti. Je však na nás, aby sme si našli inšpiratívne príklady v našich životoch. Aby sme z hĺbky srdca vedeli rozoznať tie odlišnosti.

S úctou Ivan Slezák