O nešťastí, ktoré sa stáva po smrti dušiam, pripútaným k matérii

Normálne je, že duša človeka je po fyzickej smrti vtiahnutá do prúdu služobníčky Sthyx a na základe zákona rovnorodosti je na takzvanom druhom svete privedená presne tam, kam patrí. Často však dochádza k tomu, že silná vnútorná vôľa duše spôsobí jej vymanenie z dosahu prúdenia Sthyx. To nastáva napríklad vo chvíli, keď sa duša nemôže odpútať od niekoho blízkeho, kto prebýva ešte na Zemi, alebo je iným spôsobom viazaná na niečo pozemské.

Pokiaľ má duša v sebe takéto silné chcenie a dokáže sa vymaniť z príťažlivosti prúdenia služobníčky Sthyx, zostane trčať pripútaná v astrálnom priestore v blízkosti Zeme. Tu potom duša zostáva z vlastnej vôle vystavená vplyvom, ktorých je veľké množstvo, pretože tento astrálny priestor je podobný pozemskému svetu. Duše sú tu rôznorodé vo svojej zrelosti a vo svojich spôsoboch, ako sa chovajú k sebe navzájom. Ale aj napriek vlastnej rôznorodosti zostávajú v okolí Zeme, pretože majú spoločné to, že ich niečo viaže k nášmu pozemskému svetu, alebo k niečomu, čo z neho pochádza.

Napriek svojej rôznorodosti sú teda spoločnými obyvateľmi astrálneho sveta a ich vzájomnosť je mimoriadne úzka. Je tomu tak preto, lebo hranice fyzického tela, a tým istého vzájomného rešpektu a odstupu, ktorý ponúka život na Zemi sú odstránené, a preto sú vzájomné vplyvy duší na seba silnejšie, bezprostrednejšie a nezriedka i omnoho viac vzájomne zraňujúcejšie.

Ochrana fyzického tela je preč a citlivejší záhal astrálneho druhu prežíva oveľa intenzívnejšie všetko, čo sa tu, v tejto časti bezprostredného posmrtného bytia odohráva. Či už ide o čistejšie, alebo temnejšie jednanie.

Mnohé duše, ktoré sa tu zdržujú kvôli vlastnej bolesti, alebo bolesti svojich blízkych z ich odchodu zo Zeme, prežívajú utrpenie z okolitých vplyvov, ktoré je často možné nazvať doslova očistcom.

Ale aj v tom je iba najvyššia Spravodlivosť, pretože duše tu zostávajú z vlastnej vôle, z dôvodu pripútania sa na niečo pozemské. A to aj napriek tomu, že bezprostredne po ich odchode z fyzického tela im bol ihneď nablízku pomáhajúci prúd vznešenej služobníčky Sthyx, aby ich zaniesol do miest, kam svojim duševným založením patria.

Ich vlastná vôľa však potlačila prirodzený dej milostiplného prúdu Sthyx a jeho odmietnutím na určitý čas, ktorý však môže trvať i dlhšiu dobu, vzdali sa tieto duše možnosti vstúpiť do miest, možno svetlejšieho druhu v jemnohmotných úrovniach.

Znovu sa tento prúd priblíži k duši až na základe vrúcneho volania, v ktorom je silná túžba opustiť svet astrálneho okolia Zeme a pokračovať ďalej na ceste stvorením. Volanie musí byť vrúcne, aby prerazilo cestu k prúdu Sthyx, ktorý sa medzitým vzdialil. Môže k tomu však napomôcť čistý príhovor blízkych duší, ktoré sa za dotyčného modlia, či už na Zemi, alebo v iných úrovniach stvorenia.

Rovnako pôsobí i obdobie veľkých dejov, prebiehajúcich vo stvorení, kedy dochádza k milosti opustiť astrálny svet duší v blízkosti Zeme. Ide o pravidelne sa opakujúce významné udalosti, akým je každoročné prúdenie Sily Ducha Svätého do stvorenia na konci mája, prúdenie Lásky Stvoriteľa do stvorenia v období Vianoc, ako i prúdenie Čistoty Najvyššieho začiatkom septembra.

Vtedy sa prúd Sthyx približuje k dušiam, ktoré sa vo svojom pripútaní na pozemské zabudli dívať viac dopredu na svoju ďalšiu duchovnú cestu. V týchto dobách sa v astrálnom svete doslova „otvárajú nebesá“ a prúd Sthyx je po nejaký čas milostiplne pripravený odniesť prebudené duše na miesta, ktoré na ne čakajú v naplnení veľkého zákona rovnorodosti.

Ako vážne upozornenie má byť v tejto súvislosti zdôraznené, že práve horekovanie a neovládaná bolesť pozostalých môžu strhnúť dušu z jej prirodzenej cesty a stať sa tak prekážkou pre vstup blízkeho človeka do miest, kde by mu bolo voľnejšie a radostnejšie.

Bolesť pozostalých, ktorá môže byť v istom zmysle oprávnene nazvaná sebeckou, zadrží mnohé duše v blízkosti Zeme a ony sa na základe toho dobrovoľne vzdávajú prirodzeného vstupu do prúdu Sthyx, ktorý sa im ponúka po prechode na druhý svet. A to všetko len preto, aby zostali nablízku tým, ktorí nariekajú pri ich fyzickej smrti. Zdržovaná prehnaným smútkom pozostalých sa duša doslova zabudne v astrálnom svete a musí potom určitý čas putovať jeho šerom, pretože len tak môže zostať nablízku tým, ktorí za ňou smútia.

A i keby ona sama patrila do nejakej z jasnejších úrovní, ktoré na ňu čakajú, zostáva pri Zemi a len a len kvôli svojim blízkym sa vystavuje dotieravosti mnohých nečistých duší, pripútaných k Zemi skrze svoje slabosti a vášne. O uspokojovanie týchto vášní síce čiastočne prišli stratou svojho fyzického tela, ale nahradzujú to tým, že sa priživujú na prežívaní vnútorne nečistých ľudí na Zemi. Mnohé čistejšie duše potom prežívajú stav údesu z tohto pekelného šialenstva v astrálnom svete, ktorého musia byť do určitej miery účastné.

Keby ľudia na Zemi žili len o trochu čistejšie, mnoho z tohto zla by sa z astrálneho sveta rýchlo vytratilo, pretože temným a na vášniach závislým dušiam by chýbalo zachytenie na pozemskú rovnorodosť. Ich jediným prianím by potom bolo urýchlene dosiahnuť úrovní v hlbinách, ktoré viac zodpovedajú ich duševnej podobnosti. Samé by sa potom vrhali do prúdu služobníčky Sthyx, aby ich zaniesol na miesta, odkiaľ by už nemohli ovplyvňovať pozemský svet ľudí. Týmto spôsobom by sa astrálny svet oslobodil od nízkosti a dnešnej temnoty, ktorá ho ako kalný, žltý, hmlový opar prestupuje a zaťažuje po celé tisícročia.