.jpg)
Stvoriteľ nám pozemským spôsobom môže pomáhať IBA cez ľudí!
Mnoho mužov dnes môže byť niekde volaných, niekde privedených. Do nejakých situácii, k nejakým ľuďom, k ženám. Aby pomohli, aby niekde boli, pôsobili. Ale nie SAMI PRE SEBA! Ale pre Pána! Aby sa cez nich mohla splniť niekoho prosba, modlitba.
Čo robí mnoho mužov?
Nepýtajú sa: „Pane, čo môžem pre Teba urobiť? Ako ti môžem pomôcť?“
Ak sú privedení k nejakej pozemskej žene, ako prvé sa v nich vzbudia vlastné priania, vlastné sebecké myslienky, túžby, pudy. Neriešia Pána. Ani to, že tam mohli byť privedení pre niečo vyššie.
Ak sa snažia pomôcť, tak preto, že v tom vidia v budúcnosti svoj pozemský úžitok. Či už dúfaju, že tá žena bude ich partnerka, budúca matka ich detí, alebo sa cez ženu vybije ich pohlavný pud. Ak sa situácia nevyvíja podľa ich predstáv, odchádzajú. Predsa nebudú dávať zo seba žene, ktorá im nič na oplátku nedá. Ktorá sa s nimi netúži zbližovať. Ktorá nesplní ich pozemské priania.
Žena im však dáva omnoho viac svojou vlastnou podstatou, ak žije správne.
Mnoho krát cez muža ani nepríde pomoc, pretože sú odvedení oveľa skôr, než stihnú niečo vykonať.
Ak vám niekto príde do života, neznamená to automaticky fyzické zbližovanie. Ale skôr Pomoc. Jedna strana môže pomôcť druhej.
Mnohé ženy dnes ostávajú samé. Či už hľadajú vlastnú cestu, poslanie, chcú slúžiť správnym spôsobom Stvoriteľovi. Potrebujú ozdraviť samé seba, nájsť to, prečo sem prišli. Potrebujú byť na tej ceste osamote. Ale zároveň potrebujú občas mužskú pomoc a silu.
Ale ostávajú bez pomoci. Pretože muži si zvykli pomáhať iba ak v tom vidia, že z toho môžu niečo mať.
Avšak mnoho žien sa netúži zbližovať. Zbližovali sa už dosť. Išli vlastnou cestou už dosť. Teraz túžia a hlavne MUSIA ísť cestou, ktorá vedie k Bohu. Jemu musia slúžiť. Musia konečne byť ženami, ktoré si zaslúžia mať meno žena. K tomu sa potrebujú naplno oddať Pánovi.
Nezamieňajte si skutočnú Lásku s falošnou. Skutočná láska proste JE! Nie je fyzická.
Láska znamená milovať jeden druhého prísnou láskou, pomáhať si na našich cestách. Karhať sa.
Preto prosím, nezmarte cestu Svetlu. Nehľaďte na vlastne priania, predstavy. Žili sme všetci sami pre seba a pre svoje želania už mnoho životov.
Dnes má byt v prvom rade služba Pánovi. Pomáhajte, kde vidíte príležitosť. Ale nezištne. Mame pomáhať, ako Stvoriteľovi, nie ako ľuďom!
Tak, ako ženy sú tu pre vznešenejšiu úlohu ako je plodenie deti a manželstvo, tak sú tu aj muži pre vznešenejšie ciele, ako len pre svoj pud, či manželstvo.
Čo má byť, bude. Kto spolu má byť, bude. Ale je to druhoradé!
Neprinášajte ako prvé svoje sebecké prospechy a priania medzi vás a Ženu. Prinášajte seba, Pána a jeho pomoc.
Daniela Bednárová
Komentáre