Tento článok
vznikol ako reakcia na nepochopiteľné a podivuhodné
reakcie ľudí počas mimoriadneho sucha na jar, začiatkom
leta, ale i na jeseň tohto roka.
V dnešnej sebeckej
dobe všeobecného upriamenia ľudí iba na seba samých
je ich slepým egoizmom poznačené takmer všetko, ba
dokonca i taká zdanlivo odťažitá vec, akou je
predpoveď počasia. Vždy, keď som ju v poslednej dobe počúval,
ma vyslovene poburoval egoizmus z nej priam sršiaci. Egoizmus,
uzurpujúci si právo mať všetko tak, ako chcem JA! Ako
to je výhodné práve pre MŇA a nič iného
ma nezaujíma! Všetko ostatné mi môže byť
ukradnuté.
O čo ide? Skúste
sa raz lepšie započúvať do ktorejkoľvek z predpovedí
počasia. Či už krátkodobých, alebo dlhodobých.
Či už v komerčných rozhlasových staniciach, alebo na
staniciach verejnoprávnych. Všade je to rovnaké. Vo
všetkých správach vládne snaha mestského,
počítačového človeka po príjemnom, teplom
počasí. To je ideál! Akonáhle sa má
zamračiť, ba nebodaj pršať, je to hneď ohlasované ako
zhoršenie počasia. A keď už zrážkové obdobie
prejde, je sebeckému človekovi, zahľadenému iba
samému do seba radostne oznamované, že počasie sa
našťastie v najbližších dňoch opäť zlepší.
Že opäť bude pekne, čím sa myslí slnečno,
približne do 30 stupňov Celzia.
Čo je však na tomto
tak zvláštneho a poburujúceho? Spomínaný
trend kultu pekného počasia vládne dlhodobo a bol plne
aktuálnym počas celého toto roka. I počas jari i
leta, ktoré boli extrémne suchými. Pôda
bola mimoriadne vysušená, pretože zrážky chýbali
nie len na jar, v lete, ale aj na jeseň minulého roku. No a
toto veľké sucho spôsobilo neúrodu. Výpadok
v zbere husto siatych obilnín sa pohybuje okolo 30 percent.
Vyčíslené škody rastú do desiatok miliónov
Eur, na základe čoho je už dopredu avizované ďalšie
zdražovanie ceny potravín.
Na jar, kedy sa
rozhodovalo o tom, ako to s úrodou obilnín dopadne, bol
akýkoľvek dážď pre vyprahnutú prírodu
doslova požehnaním a životodarným balzamom. A tak je
tomu i naďalej, pretože deficit vlahy je obrovský a na
poliach sa nachádza ešte mnoho plodín, ktoré
dážď veľmi potrebujú. Plodín, využívaných
ako kŕmne zmesi pre živočíšnu výrobu, ktorých
nedostatok zdvihne ceny krmovín a následne zapríčiní
zvýšenie cien mäsa. Mimochodom, toto zvýšenie
cien krmovín je už avizované na základe neúrody
kŕmnych obilovín. Od zberu jesenných plodín iba
záleží, do akej konečnej výšky sa vyšplhá.
Z vyššie uvedených
dôvodov ľudia, čo i len trochu spojení s prírodou
ďakujú za každú kvapku dažďa. Za každú
vlahu, prichádzajúcu zhora pre dlhodobým suchom
zmučenú prírodu. Keby sa napríklad niečo
podobného dialo v stredoveku, ľudia, vtedy ešte prevažne
veriaci, by sa úpenlivo modlili za dážď.
No a za takejto
extrémnej a doslova hraničnej situácie zaznievali z
rozhlasu počas jari i leta spomínané, poburujúce
predpovede počasia, podlízavo poplatné sebeckým
prianiam človeka mestského, počítačového
typu, požadujúceho neustále pekné a slnečné
počasie.
Len si vypočujte
nejakú predpoveď počasia. Buď priamo, alebo v podtexte to
všade nájdete. Je to ale svedectvo neuveriteľného a
nepochopiteľného egoizmu, demonštrácia extrémnej
zahľadenosti ľudí iba samých na seba a doslova
absolútnej odtrhnutosti od prírody a jej základných
cyklov a potrieb.
Len JA! JA chcem mať
všetko tak, ako to MNE vyhovuje! Nič ostatného ma nezaujíma!
A už vôbec nie nejakí hlúpi poľnohospodári
a iní sedliaci! Ja pôjdem do Tesca alebo niekde inde a
všetko, čo potrebujem si kúpim.
Hľa obraz našej
doby! Hľa, obraz človeka, ktorý vyšiel z lona prírody
a ktorý si vytvoril inú, vlastnú realitu. Od
prírody sa odtrhol, ide proti nej a už vôbec ho
nezaujíma. Vlastne zaujíma, ale iba vtedy, keď
potrebuje mať pekný víkend a dovolenku. Inak mu môže
byť celá príroda ukradnutá! Inak ho iba
obťažuje svojimi nepohodlnými potrebami, akou je napríklad
dážď, ktorý modernému človeku dnešnej doby
iba znepríjemňuje život a kazí pekné víkendy
a dovolenky.
Čo si zaslúži
takýto človek? Čo si zaslúži takéto ľudstvo?
Čo si zaslúžia neverní a vierolomní synovia
matky prírody, ktorí sa obrátili proti nej?
Ktorí ju ničia, drancujú, týrajú a
pomaly chemicky likvidujú?
Takýto človek
a takéto ľudstvo si nezaslúži nič iného, ako
spravodlivú odplatu! Spravodlivý protiúder za
všetky tie ich nespočetné údery a rany, za všetku tú
necitlivosť, agresivitu a aroganciu, prejavovanú voči matke
prírode.
A toto sa už začína
diať! Príroda nám začína vracať údery!
Slepý je ten, kto to v prejavoch extrémneho prírodného
diania nevidí! Vskutku nadchádza čas, keď sa príroda
obracia proti ľudstvu a bude ho biť pre jeho sebecký, už
ďalej neudržateľný, všetkému a všetkým
ubližujúci, rozpínavý a stále rastúci
egoizmus.
Oko za oko, zub za
zuba a úder za úder!
Ak sa človek
nespamätá, neprecitne a nezmení sa, matka príroda
sa napokon v mohutnom protiúdere zbaví egoistického
netvora, zvaného človek, ktorý nebol nikdy schopný
ničoho iného, ako škodiť.
Zostať
na zemi a žiť na nej naďalej budú môcť iba ľudia,
ktorí sú spojení s prírodou, ktorí
majú voči nej úctu a ktorí sú schopní
hľadieť na dobro celku a nie iba na svoje vlastné, sebecko
malicherné dobro tak, ako je tomu dnes.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre