Stáva sa, že
človek pri určitom druhu liečby môže subjektívne
pocítiť pomoc a uľahčenie vo svojich problémoch,
avšak paradoxne, z hľadiska poznania širších súvislostí
v skutočnosti o žiadnu pomoc a uľahčenie nejde. Typickým
príkladom toho je hypnóza.
Pozrime sa na ňu z
dvoch pohľadov: z čisto hmotného a z duchovného.
Vezmime si človeka,
ktorý fajčí a veľmi by sa chcel fajčenia zbaviť. On
sám je však slabý a aj keď to už viac krát
skúšal, vždy svojmu zlozvyku opätovne podľahol.
Rozhodne sa preto vyskúšať hypnózu.
Hypnotizér mu
počas seansy vloží do podvedomia informáciu aby
nefajčil. A ono to naozaj funguje! Dotyčný si vo svojom
živote už nikdy viac nezapáli. Jemu i všetkým v jeho
okolí sa to zdá byť úžasné. Zdá
sa to byť ako zázrak. Z čisto hmotného pohľadu sa to
môže naozaj takto javiť, avšak v skutočnosti sa v tom
predsa len skrýva zrada.
Aby sme pochopil, v
čom oná zrada tkvie, pozrime sa na vec z hľadiska
duchovného.
Na zemi nežijeme iba
raz, ale prichádzame sem viac krát, a to za účelom
ďalšieho zdokonaľovania, ako aj preto, aby sme odložili svoje
chyby a vysporiadali si svoje staré previnenia.
Človek, ktorého
sme spomínali vyššie, prišiel na zem preto, aby sa zbavil
zlozvyku fajčenia. On sám, svojou vlastnou snahou a svojim
vlastným úsilím!
Onen človek vo svojom
vnútri veľmi jasne cíti, že tak má urobiť,
avšak je či už príliš slabý, alebo lenivý a
nechce sa mu samému namáhať. Nakoniec natrafí
na metódu hypnózy a podrobí sa jej dúfajúc,
že prácu, ktorú má urobiť on sám na
sebe, urobí zaňho niekto iný.
Hypnotizér mu
teda vloží informáciu o tom, že nemá fajčiť
prostredníctvom hypnózy do mozgu. A táto
informácia je v jeho mozgu aktívnou po celý
život, takže on naozaj prestane fajčiť.
Ale pozor! Akonáhle
onen človek zomrie, jeho duša odloží všetko hmotné,
čiže fyzické telo a s ním i mozog. A vtedy dotyčný
s hrôzou zistí, že onen zlozvyk, ktorého sa mal
za úlohu zbaviť naďalej pretrváva, pretože
hypnotizér ho dokázal eliminovať iba na fyzickej
úrovni, avšak už nie na úrovni vnútornej –
duševnej. To bolo totiž konkrétnou úlohou onej
ľudskej duše, ktorá to mala, má a musí robiť
sama. Duševný a duchovný vzostup je totiž
záležitosťou čisto osobnou a výsostne individuálnou.
Tento človek teda
potom s úľakom zistí, že všetko bol iba klam a že
on v skutočnosti premrhal a premárnil svoj pozemský
život. Zistí, že kvôli tomu sa bude musieť ešte raz
vrátiť na zem. Pochopí, že zdanlivou úspešnosťou
hypnózy bol iba oklamaný a okradnutý o čas,
ktorý mu raz môže chýbať, pretože človek sa
musí očistiť a zbaviť všetkých svojich chýb
do určitého, Zákonmi trvania univerza presne
stanoveného času. Času, tvoriaceho ostrú a
definitívnu hranicu medzi tými, ktorí zbavení
svojich chýb a nedostatkov budú môcť pokročiť
ďalej vo svojom osobnom vývoji vo stvorení a tými,
ktorí plní rôznych chýb a nedostatkov
zostanú zdesene stáť pred pevne zatvorenou bránou,
zamedzujúceho im možnosť ďalšieho vývoja a života
v tomto stvorení. Viď známe podobenstvo o piatich
rozumných a piatich nerozumných pannách
spomínané v evanjeliách.
Ale späť k
hypnóze. Musíme si uvedomiť, že nie všetko, čo nám
prospieva hmotne, nám prospieva aj duchovne a teda skutočne.
Nie len v hypnóze, ale aj v mnohých iných
veciach je to v súčasnosti tak, že hmotný a viditeľný
prospech, ktorý nám niečo na prvý pohľad
prináša, nám na druhej strane môže spôsobovať
nesmiernu duchovnú škodu, za ktorú budeme musieť
dodatočne platiť a vyrovnávať ju.
Nie je všetko zlato,
čo sa blyští! Nie teda všetko, čo sa dnes človeku javí
ako dobré, je dobré aj naozaj. To, čo je v skutočnosti
dobré však dokážeme rozpoznať iba vtedy, ak sa na
všetky veci, ak sa na celý život naučíme dívať
z duchovného hľadiska. Z duchovného uhľa pohľadu,
prostredníctvom ktorého dokážeme rozlíšiť
to naozaj dobré od zlého, ktoré sa len navonok
ako dobro tvári.
Ak ale tento fakt
nebudeme brať na zreteľ a naďalej sa budeme na všetko dívať
iba z materiálneho hľadiska, pod dojmom zdanlivého
dobra si budeme sami pre seba formovať zlo, na ktorého
odčinenie a odloženie nám už nemusí zostať dostatok
času.
Lebo vskutku, človeku
nie je nič osožné, keby hoci aj celý svet získal,
ak tým uškodí svojej duši. Nič nám preto
nebude osožné, ak sa prostredníctvom hypnózy
zbavíme niektorých svojich viditeľných chýb,
ak daný problém navždy a definitívne
nevyriešime vo svojom vnútri – vo svojej duši. Lebo jedine
toto nám môže byť skutočne na osoh.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre