Dôsledne a
prísne vzaté, Slovom Božím by mohli byť naozaj
iba vtedy, keby ich napísal Boh, to znamená Syn Boží
– Kristus. Evanjeliá sú však v skutočnosti dielom
ľudí, ktorí boli pri ich písaní
inšpirovaní Duchom. Evanjeliám nemožno uprieť
obrovský a zásadný význam pre ľudskú
civilizáciu, avšak žiaľ, ak celú vec posudzujeme
absolútne dôsledne, nemožno ich v nijakom prípade
považovať za Slovo Božie, ale iba za slovo ľudské, hoci
inšpirované Duchom. Jedine takto je to pravdivé a
správne ak máme byť naozaj úprimnými a
dôslednými.
Práve v
spomínaných evanjeliách je totiž zaznamenané,
že Kristus býval neraz rozčarovaný z toho, keď
učeníci správne nechápali, čo im hovoril. Raz
napríklad prišli k nemu a pýtali sa na význam
jedného podobenstva. Ježiš im riekol: „Ani vy mi
nerozumiete?“ A zase na inom mieste sa uvádza: „Ak
nechápete toto podobenstvo, ako potom porozumiete ostatným?“
Spomenuté príklady sú potvrdením toho, že
učeníci nie vždy správne chápali, čo im ich
Majster hovorí. Toto je jeden dôležitý fakt.
Ako svedectvo pre
ďalšie generácie boli evanjeliá spísané
až niekoľko desiatok rokov po smrti Majstra. Autor každého
z nich v ňom čitateľovi predkladá svoj osobný pohľad
na život a učenie Krista, ovplyvnený vlastným
pochopením. Avšak žiaľ stalo sa, že niektoré
skutočnosti, podané učeníkmi tak, ako ich chápali
oni, neboli v skutočnosti podané v tom zmysle, v akom ich
učil Kristus. A práve z tohto dôvodu sú tieto
spisy iba slovom ľudským a nie Slovom Božím, čím
samozrejme nemá a nechce byť v nijakom prípade
znižovaná ich obrovská hodnota pre celú ľudskú
civilizáciu.
V kresťanských
cirkvách však panuje názor, že po zoslaní
Ducha Svätého, ktorého sila sa zniesla na učeníkov
40 dní po Kristovej smrti sa títo zrazu stali
vševediacimi a neomylnými. Že zoslanie sily Ducha Svätého
ich jednoducho zbavilo všetkých ich predchádzajúcich
omylov a nesprávneho chápania, a preto evanjeliá,
ktoré napísali, možno považovať za Slovo Božie, ako
sa to zvykne čítať v kostoloch.
Onen punc dokonalosti
a neomylnosti však vyvracia Pavol v jednom zo svojich listov, keď v
známej Veľpiesni Lásky píše: „Len z čiastky
poznávame a len z čiastky prorokujeme, ale keď príde
to, čo je dokonalé, pominie sa, čo je len čiastočné.
Aj my teraz vidíme len akoby v zrkadle, akoby v nejasnej
hádanke... Teraz poznávam len z čiastky...
Učeníci si
teda i dávno po zoslaní Ducha Svätého, kedy
boli napísané spomínané Pavlove slová
sami uvedomovali svoju ľudskú omylnosť a nedostatočnosť, i
keď sa nachádzali pod silným vedeným Ducha.
Táto ich ľudská nedokonalosť zostala totiž naozaj
rovnakou, akou bola i za čias, keď ešte žil Kristus a keď sa
každodenne nachádzali v prítomnosti samotného
Božieho Syna. Na tom sa nič nezmenilo ani zoslaním Ducha
Svätého, prostredníctvom ktorého obdržali
predovšetkým silu a požehnanie k apoštolskému
pôsobeniu medzi židmi a cudzími národmi, avšak
v nijakom prípade sa tým nestali absolútne
dokonalými a neomylnými.
Prečo je o všetkých
týchto skutočnostiach potrebné vedieť a mať na ne
správny pohľad? Pretože práve prostredníctvom
čisto ľudskej, nedostatočnej chápavosti učeníkov
došlo k zásadnému posunu vo vnímaní
Kristovho poslania. Vo vnímaní zmyslu príchodu
Krista na zem.
Učeníci totiž
pod vplyvom tragickej smrti svojho Majstra a jeho následného
vzkriesenia položili vo svojich neskorších spisoch dôraz
práve na toto. To znamená, na jeho smrť a vzkriesenie,
ktoré v nich zanechali veľmi silné prežitie. Prežitie
až tak silné, že práve toto označili za hlavný
zmysel Kristovho príchodu. Za podstatu jeho poslania, v ktorom
spočíva spása sveta.
To je však omyl!
Obrovský a fatálny omyl! Omyl, ktorý spôsobil
posun od podstatného k menej podstatnému. Omyl, ktorý
zahalil tmavým závojom nepochopenia skutočným
zmysel Kristovho poslania.
Ježiš bol živé
Slovo. Bol časťou Slova Božieho, ktoré bolo na počiatku. A
toto živé Slovo, ktoré bolo na počiatku, sa v osobe
Ježiša Krista vtelilo na zem, aby ľuďom prinieslo spásu,
spočívajúcu v poznaní Vôle Najvyššieho.
Kristus prišiel na zem preto, aby ľuďom priniesol Slovo! Slovo, v
ktorého poznaní a v živote podľa neho sa skrýva
spása!
Skutočným
poslaním Krista bolo prinesenie Slova! Ním bolo ľuďom
jasne ukázané, akým spôsobom majú
myslieť, cítiť, hovoriť a konať, aby došli k spáse.
Spása je v
Slove! V živote podľa Slova! Práve pre toto Slovo sa stal
Kristus tŕňom v oku vtedajších vysokých židovských
cirkevných hodnostárov. Aby zabránili hlásaniu
Slova, ktoré na ľudí pôsobilo strhujúcim
dojmom, usilovali o Kristovu smrť. Ježiša zavraždili kvôli
jeho Slovu! Zvestovanie Slova bolo v Kristovom živote tou
najzásadnejšou prioritou a jeho smrť bola dôsledkom
nepriateľstva ľudí voči Slovu.
Kladením dôrazu
na smrť a vzkriesenie Krista bola však posunutá a pokrivená
podstata Mesiášovho poslania a zahmlený pravý
význam jeho príchodu na zem.
Slovo, jedine
prinesenie Slova bolo príčinou jeho príchodu a jedine
v živote podľa Slova sa pre ľudí skrýva spása!
Kvôli hlásaniu Slova, ako jedinej cesty k spáse
položil Kristus svoj život. Ježišova smrť a jeho následné
vzkriesenie preto nemá byť považované za prioritné
a za podstatu jeho poslania. Táto mučenícka smrť bola
totiž len dôsledkom nepriateľstva ľudí voči Slovu
Božiemu.
Priorita
a ťažisko musia byť teda kladené na Kristovo učenie a na
život podľa neho. Kto z akýchkoľvek dôvodov tvrdí
niečo iné spôsobuje tým nedozierne škody,
pretože odvádza od podstatného. Od toho
najpodstatnejšieho a najrozhodujúcejšieho na ceste
skutočného duchovného vzostupu každého
jednotlivého človeka i celej ľudskej civilizácie.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre