Keď sa pozorne
pozrieme na dnešnú, vedecko technickú úroveň
ľudstva, nedá sa nepostrehnúť, že sme sa ku nej
dopracovali iba na základe dlhodobého a dôsledného
skúmania prírodných zákonov, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou PRAVDY. Až na základe
pochopenia účinkov celkom konkrétnych prírodných
zákonov mohlo teda dojsť k ich praktickému využitiu v
prospech ľudstva.
Ale pozor! Ich
využitím sa človek nestal pánom prírody, ako
si o sebe namýšľa. Naopak! Aby mal z nich prospech, musel a
musí sa im bezvýhradne podriadiť! Napríklad iba
poznanie matematiky, fyziky, aerodynamiky, rôznych technológií
a mnohých iných vecí umožnilo ľudstvu
zostrojiť lietadlo, či kozmickú loď. Iba v bezvýhradnom
podriadení sa platným prírodným zákonom
môže takýto stroj vôbec fungovať.
Človek teda
nezvíťazil nad prírodou ale naopak, sklonil sa pred
jej zákonmi, teda pred časťou PRAVDY. Iba to mu mohlo a môže
priniesť prospech. Ak by však ním vytvorený stroj,
trebárs lietadlo, hoci len na sekundu prestal rešpektovať
všetky nezmeniteľné a prísne požiadavky prírodných
zákonov, beznádejne sa zrúti a bude zničený.
I celé
ohromné stvorenie s miliónmi planét možno
prirovnať k obrovskému, dokonale fungujúcemu stroju. A
človek je jeho súčasťou. On sám, tak ako i všetko
ostatné je bezvýhradne podrobený železným
Zákonom univerza. No a pod účinky týchto
Zákonov spadá nielen náš hmotný,
viditeľný svet, ale úplne všetko. Teda i to
neviditeľné, čo tvorí neoddeliteľnú súčasť
osobnosti každého človeka, čiže jeho vnútorný,
myšlienkový a citový život.
Ako už bolo
spomínané, človeku prináša pokrok, prospech a
zlepšovanie kvality života iba poznávanie a podrobenie sa
Zákonom univerza. Čiže ich využitie tak, ako v prípade
vedy a techniky. Všetko ostatné nám naopak musí
nevyhnutné prinášať iba škodu a disharmóniu.
V oblasti hmotných,
fyzikálnych dejov o tom vieme a využívame to, čoho
dôsledkom je vedecko technický pokrok.
Toto pravidlo však už
žiaľ nevzťahujeme aj na náš vnútorný, citový
a myšlienkový život. Avšak rôzne životné
situácie a celková kvalita medziľudských
vzťahov v spoločnosti sú až príliš očividným
dôkazom celkovej ignorancie Zákonov univerza v tejto,
tak dôležitej oblasti. Preto ľudia nie sú šťastní,
spokojní a nežijú v harmónii.
Ak sa veci majú
zmeniť k lepšiemu, musíme sa naučiť poznávať a
rešpektovať Zákony univerza. Nielen vo vede a technike, ale
aj v našom myslení a cítení! Ich rešpektovanie
je cestou nahor. Ich nerešpektovanie a ignorovanie je cestou nadol.
Samočinne fungujúce
Zákony univerza budú totiž zraňovať, tiesniť a
nakoniec zničia každého a všetko, čo by sa im chcelo, či
už z ľahostajnosti, povrchnosti, ignorancie, alebo z akéhokoľvek
iného dôvodu protiviť. Na tom nemôže nikto z
ľudí nič zmeniť! Môžeme si to len uvedomiť a
prispôsobiť sa tomu. Zmeniť a podriadiť sa musíme iba
my!
Aj naše myslenie a
cítenie je teda podrobené Zákonom univerza, či
už o tom chceme vedieť, alebo nechceme. Či sme si ich vedomí,
alebo nie. Ich neznalosť, či dokonca absolútne ignorovanie
nás totiž v nijakom prípade neoslobodzuje spod účinkov
ich pôsobenia. Neznalosť Zákona totiž, ako vieme,
neospravedlňuje!
Aby sme boli
celkom konkrétni, spomeňme jeden z tých
najzákladnejších a síce, Zákon so
zásadným dosahom na človeka a jeho osud, na jeho
prítomnosť i budúcnosť: Zákon akcie a reakcie!
Každá akcia
prináša zodpovedajúcu reakciu, čiže spätný
účinok. Aj energia vytvorená citmi, alebo myšlienkami,
nech už negatívna, alebo pozitívna, sa raz neomylne
vráti v spätnom účinku k miestu svojho pôvodu.
Každý teda jedného dňa obdrží naspäť
presne to, čo sám svojimi citmi a myšlienkami kedysi zasial.
Kým sa ku nám
však ovocie každej našej jednotlivej myšlienky, alebo cítenia
vráti naspäť, trvá to určitý čas. No a
práve pre tento časový posun ľudia neveria v
absolútnu spravodlivosť Zákonov univerza. Avšak oni
fungujú! Sú spravodlivé a ich pôsobeniu
nemožno uniknúť! Ani vlastnou smrťou, ako sa mnohí
mylne domnievajú.
Spätný
účinok nás teda v neotrasiteľnej spravodlivosti
určite raz zasiahne. A to buď v tomto živote, alebo až po ňom.
Neujdeme mu však, ani keby sme mali krídla rannej zory,
pretože Zákony univerza majú na zreteli celé
naše bytie a nie iba krátky časový úsek
jedného pozemského života.
Naši predkovia,
ktorí žili v ďaleko užšom spojení s reálnymi
silami prírody a vesmíru vyciťovali tieto skutočnosti
a vyjadrili ich mnohými prísloviami: Ako sa do hory
volá, tak sa z hory ozýva! Božie mlyny melú
pomaly, ale isto!
I keď sme samočinným
pôsobením Zákonov univerza braní na
zodpovednosť za naše cítenie a myslenie bez ohľadu na to,
či o nich vieme, alebo nie, presne ako sa vraví v už raz
spomenutých slovách – Neznalosť zákona
neospravedlňuje; predsa len z čisto ľudského hľadiska je
aspoň čiastočne ospravedlniteľné nesprávne jednanie
v prostej nevedomosti, bez zlého úmyslu.
Ale človek, ktorému
bolo aspoň v hrubých rysoch umožnené nahliadnutie do
fungovania spomínaných Zákonov tak, ako sa to
aspoň čiastočne stalo týmto článkom v súvislosti
so Zákonom spätného pôsobenia, takýto
človek by sa už jeho ignorovaním previňoval úplne
vedome! A to už nie je ospravedlniteľné ničím!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre