Smutný je
pohľad na ľudstvo. Na jeho horúčkovitú honbu za
množstvom nepodstatných vecí. Je to ako hmýrenie
hmyzu. Všetka sláva, všetok majetok, peniaze, moc,
postavenie, pôžitky a radovánky, toto všetko je však
iba hmotné a preto pominuteľné. Je to dočasné,
nestále a podliehajúce nevyhnutnosti zániku.
Hmota totiž v sebe nesie smrť. Smrť, záhubu a zničenie.
Ľudské
pechorenie, ľudská námaha a ľudská sláva,
stojace iba na čisto hmotnom úsilí sú vo vnútri
prázdne a duté. Sú dychom vo vetre, sú
poľnou trávou, ktorá tu dnes je, ale zajtra jej už
niet.
Tomuto, čisto
hmotnému úsiliu však ľudia obetujú všetku
svoju energiu, všetok svoj čas a všetko svoje snaženie. Ľudia
vsadili na dočasnosť a preto ich vlastným osudom musí
byť údel všetkého dočasného.
Áno, môžu
síce pritom zažiť chvíľkovú slávu, moc
a vychutnať si rôzne pôžitky, ale to všetko nakoniec
skončí zánikom a smrťou. Všetky diela ľudských
rúk, vytvorené v čisto hmotnom snažení totiž
už v samotnom zárodku nesú v sebe pečať zániku
a smrti. Tieň smrti a zničenia dnes preto spočíva na
všetkom, o čo ľudstvo usiluje.
Človek sa však vždy
mal a má snažiť o to, čo je večné. Večné,
trvalé a nepominuteľné! Človek mal a má
pozdvihnúť svoj zrak od hmoty smerom nahor a usilovať o
večné a nepominuteľné hodnoty ducha. Má
usilovať o čestnosť, dobro, spravodlivosť, čistotu a
ušľachtilosť. To sú hodnoty, hodné úsilia
človeka! Má usilovať k Stvoriteľovi, ktorý je
zdrojom a pôvodcom týchto večných a trvalých
hodnôt. Hodnôt, ktoré stoja nad hmotnou a preto
ich nemôže zasiahnuť nezvratný osud nevyhnutného
zániku toho, čo je hmotné.
Úsilie o
vznešené a nepominuteľné hodnoty teda znamená
život. Znamená väzbu so životom, kým úsilie
iba o hodnoty hmotné a pominuteľné znamená
smrť. Znamená väzbu s tým, čo je pominuteľné.
Ak človek postaví
vo svojom živote na prvé miesto nepominuteľné a večné
hodnoty ducha, potom všetko, čo bude jeho rukami vznikať a čo
bude nimi formovať ponesie pečať večnosti, trvácnosti a
nepominuteľnosti. No a napokon aj konečným osudom takéhoto
človeka bude život. Život v duchu, život ducha, ktorý
prekonáva pominuteľnosť hmoty.
Kto vsádza na
večné a nepominuteľné hodnoty ducha, kto vsádza
na čestnosť, dobro, spravodlivosť, čistotu a ušľachtilosť,
bude žiť. Ale kto vsádza iba na hmotu, koho duševný
obzor sa neustále pohybuje iba v hraniciach hmoty, ten vsádza
na pominuteľnosť, nestálosť a nakoniec smrť.
Skúsme sa teraz
pozrieť na svoj vlastný rebríček hodnôt. Na to,
o čo usilujeme v našom živote ako o prvoradé. Ak je to iba
hmotné a s hmotou súvisiace, vybrali sme si smrť. Ak
sú to však vysoké, vznešené a ušľachtilé
hodnoty ducha, vybrali sme si život. Lebo hmota je dočasnosť,
zánik a smrť, kým duch je život, večnosť a
nepominuteľnosť.
Život, alebo smrť!
Pominuteľnosť, alebo nepominuteľnosť! Je iba na nás,
ktorým smerom zameriame svoje životné snaženie a čo
bude pre nás prioritné. Presne tomu bude potom
zodpovedať i náš vlastný budúci osud, ktorí
si sami sebe pripravíme. O čo človeče usiluješ, to sa ti
napokon stane!
Lásku
vševládneho Boha bol človeku predurčený život.
Život večný a nepominuteľný!
Avšak človek si sám
a dobrovoľne, svojim jednostranným pripútaním
sa na hmotu vybral smrť.
Skaza,
záhuba a smrť sa blížia k pozemskému ľudstvu,
ktoré neusiluje o vznešené, ušľachtilé a
vysoké hodnoty ducha. Lebo jedine v nich spočíva
život, kým všetko ostatné musí nevyhnutne,
skôr alebo neskôr podľahnúť záhube a
zničeniu!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre