Celé univerzum
je ponorené do mlčania. A z tohto nekonečného mlčania
tu a tam povstávajú zvuky, aby napokon opätovne
zanikli v mlčaní. I naša planéta sa vznáša v
tichu a je tichom obopnutá a obklopená. Veľké
mlčanie vládlo na Zemi i vtedy, keď sa na nej objavili prví
ľudia. Ľuďom, ktorí chceli prežiť vo vtedajších,
neľahkých podmienkach nezostávalo nič iné, ako
naladiť sa na okolité mlčanie a stať sa k nemu vnímavými.
Prostredníctvom svojho vnímavého pozorovania si
napokon začali uvedomovať, že ono veľké ticho sa im predsa
len niečím prihovára. Že sa im prihovára
určitými, dôsledne fungujúcimi zákonitosťami.
Prví ľudia si
uvedomili, že Slnko pravidelne vychádza a zapadá, že
sa pravidelne obmieňa jar, leto, jeseň a zima, že prichádzajú
búrky a dažde, ktorým predchádzajú vždy
rovnaké príznaky a tak ďalej a tak ďalej.
Uvedomili si tiež, že
keď do zeme v pravý čas vložia semienko nejakej rastliny,
že po určitej dobe z neho vyrastie nová rastlina, ktorá
im to malé semienko vráti nazad v stonásobnej
miere.
A tak si začali
dorábať obilie na chlieb.
Ľudia však na to
museli prísť sami, svojím vnímavým
naladením sa na nepreniknuteľné mlčanie okolitého
sveta, v ktorom prebiehali zákonitosti života. Jedine ľudia
samotní sa museli snažiť spoznávať a spoznať tieto
zákonitosti, museli ich doslova vylúpnuť z ticha, aby
ich poznanie mohli následne zúžitkovať vo svoj
prospech.
Lebo ono veľké
mlčanie obsahuje všetko! Nie je hluché, ale nevysloviteľne
obsažné! Od samého počiatku v sebe skrývalo
úplne všetko. Iba človek sám sa musel snažiť do
neho započúvať a zachytiť v ňom a vziať si z neho všetko,
čo pre seba potreboval. Iba človek sám musel pochopiť, že
keď v určitý čas vloží do zeme zrniečko pšenice,
po určitej dobe mu zem vydá klas. Týmto poznaním
bolo možné zahnať hlad. Ľudia však museli trpieť i
nedostatkom, i hladom až dovtedy, kým to sami nepochopili.
Veľké,
nepreniknuteľné, avšak nesmierne obsažné mlčanie
vládne aj naďalej všade vôkol nás a iba ľudia
samotní sa musia snažiť naladením sa na jeho obsah
získať pre seba to, čo ešte potrebujú.
Presne takto to
funguje! Presne takto vznikli mnohé zázračné
objavy, ktoré posúvali ľudstvo v jeho vývoji.
Presne takto vznikla mnohá nádherná hudba, mnohé
veľké literárne diela a vlastne úplne všetko.
Úplne všetko, každé nové poznanie musel človek
sám, svojim úsilím a snažením dokázať
vylúpnuť z onoho veľkého, nekonečne všeobsiahleho
mlčania, ktoré nás obklopuje. Z mlčania, v ktorom je
skryté všetko. V ktorom je skrytých ešte mnoho
ďalších, nových zázračných vecí
a objavov, ktoré musíme sami vyzískať svojim
ďalším úsilím a snažením.
Je preto veľmi
zvláštne, že sa človek naivne pýta, či vôbec
existuje Stvoriteľ, ak neustále a už po celé
tisícročia iba mlčí. Takémuto jedincovi treba
jednoznačne zdôrazniť: Človeče, nenašiel si iba preto,
lebo si vážne nehľadal! A pretože si nikdy vážne
nehľadal a nesnažil sa, ono veľké, všeobklopujúce
mlčanie ti ani nevydalo svoje najvznešenejšie tajomstvo,
nachádzajúce sa v najvrcholnejšom bode ticha a v
najtajnejšej komnate mlčania.
Áno, Stvoriteľ
je a zostáva zahalený mlčaním, ale vycítiť
ho a spoznať nezvratnosť jeho existencie je umožnené tým,
ktorí v onej nepreniknuteľnosti mlčania dostatočne vážne
a dostatočne hlboko pátrali. A tí, ktorí sa
naozaj poctivo snažili, tohto poznania aj dosiahli.
Avšak tí,
ktorí sa dostatočne nesnažili, nepátrali, nehľadali
a nenaladili sa, tí zostávajú s prázdnymi
rukami. Je to však jedine ich chyba!
Tak, ako by človek
musel trpieť hladom, ba dokonca i zahynúť, keby vlastným
snažením nedokázal vylúpnuť z
nepreniknuteľnosti mlčania poznanie správneho času vloženia
zrna do zeme, ktoré mu prináša klas, presne rovnako
musí človek duchovne biediť, hladovať, hynúť, ba
dokonca zahynúť, ak nedokáže z nepreniknuteľnosti
toho istého mlčania vylúpnuť istotu presvedčenia o
existencii zdroja všetého života – Boha!
Boh je život! A
jedine spojenie so životom, so zdrojom všetkého života môže
dať pravú plnohodnotnosť a plnosť životu človeka na zemi.
Tak, ako nám
zrno vložené do zeme prináša v pravý čas klas
a teda chlieb, ktorý nás drží pri živote, tak
jedine spojenie so Zdrojom všetkého života prináša
životu človeka pravú a skutočnú plnohodnotnosť.
Bez chleba zomierame
hladom a bez Boha zomierame v prázdnote, bezobsažnosti a
neplnohodnotnosti svojho bytia.
Chlieb je životom
tela a spojenie so Stvoriteľom je životom ducha. Je životom a
Svetlom ľudského bytia. Jedno aj druhé však bolo a
je treba vylúpnuť z nepreniknuteľnosti všeobsiahleho
mlčania vlastným úsilím a vlastným
snažením. Toto však musí urobiť každý sám
za seba. Nikto iný to za nás neurobí.
Tak, ako ono veľké
mlčanie skrýva v sebe ešte obrovské množstvo tých
najneuveriteľnejších objavov, tak v sebe skrýva i
to najzásadnejšie a najvyššie poznanie, aké vôbec
jestvuje. Nezvratné poznanie súcnosti existencie
Stvoriteľa!
Človeče, stíš
sa! Načúvaj pozorne onomu mlčaniu. Hľadaj v ňom a pátraj
v ňom! Dostatočne vážne, dostatočne hlboko a dostatočne
silno. Potom, jedine potom nájdeš!
Nikdy však nie je
možné nájsť tomu, kto vážne nehľadá!
Kto sa už ani vôbec nedokáže naladiť na všeobsiahle
ticho, pretože je neustále ponorený v rušivom hluku,
vytvorenom človekom.
Ak
si teda človeče doteraz ešte nenašiel, netvrď že Stvoriteľ
neexistuje! On existuje! Je však zahalený múrom
mlčania, cez ktorý dokážu preniknúť iba
naozaj vážne hľadajúci.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre