Keďže ľudia v tom
nemajú jasno, boja sa smrti i toho, čo bude po nej. A pre svoj
strach sa radšej rozhovorom o smrti vyhýbajú. Avšak kvôli
strachu, prameniacemu predovšetkým z nevedomosti zostávajú v
tejto dôležitej otázke aj naďalej neznalými. Je to ako
začarovaný kruh, z ktorého niet úniku.
Ale predsa len svojim
strachom a úzkosťou zo smrti, predsa len svojim bojazlivým
vyhýbaním sa tejto téme doteraz smrti ešte nikto neunikol. Ide
totiž o jednu z mála istôt, ak nie jedinú stopercentnú istotu,
ktorú v našom neistom živote na zemi máme.
Nemá preto žiaden
zmysel strkať hlavu do piesku pred realitou, ktorej aj tak
neunikneme. Práve naopak! Je nanajvýš potrebné vedieť v tomto
smere čo možno najviac a to preto, aby sme k smrti zaujali správny
postoj a vedeli sa orientovať v krajine záhrobia.
Kto je totiž neznalý,
blúdi! Blúdi nie len po smrti, ale už i vo svojom živote na zemi.
Lebo ak nedokáže zaujať správny postoj k smrti a k tomu, čo
nasleduje po nej, nemôže zaujať správny postoj ani k svojmu
súčasnému životu. Preto žije nesprávne, potácajúc sa vlastným
bytím a kráčajúc k hrôze svojej poslednej hodiny – k smrti,
ktorá ho nepripraveného vrhne do ďalšieho, nekonečného zúfalého
blúdenia.
Povedzme si teda niečo
o záhrobných úrovniach, ktorými má a bude musieť putovať duša
každého z nás.
V najzákladnejšom
členení sú štyri: Astrálna úroveň, svet myšlienkových
foriem, jemnohmotnosť a duchovná ríša.
Astrálna úroveň,
svet myšlienkových foriem a jemnohmotnosť patria k hmotnosti tak,
ako naše fyzické telo, iba že ide o hmotnosť jemnejšieho a
éterickejšieho druhu. Úlohou človeka je preputovať všetkými
týmito úrovňami až ku konečnému cieľu – k duchovnej ríši,
ktorá je totožná s rajom, alebo s kráľovstvom nebeským.
Aby sme mohli správnym
spôsobom a čo najrýchlejšie prejsť všetkými úrovňami, treba
vedieť iba jediné: Človek má vždy kráčať za Svetlom! To je
pravá, jediná, istá a najrýchlejšia cesta smerom nahor. A toto
základné poučenie platí v absolútne všetkých úrovniach,
vrátane tej našej pozemskej.
Vždy treba kráčať
jedine za Svetlom a to preto, aby sme v jednotlivých svetoch
nezablúdili a nezmysleným blúdením v nich nestrávili celé
stáročia, ba tisícročia. Potom nám totiž hrozí, že spolu s
hmotnosťou, ktorá zahŕňa našu pozemskú úroveň, astrálnu
úroveň, svet myšlienkových foriem, ako i jemnohmotnosť, že
spolu s celou hmotnosťou budeme strhnutí do zániku, pretože
hmotnosť podlieha nevyhnutnému kolobehu vzniku a zániku. Podlieha
mu nie len naše telo, naša slnečná sústava a naša galaxia, ale
i všetky ostatné, záhrobné úrovne jemnejšej hmoty nad nami.
Bezpeční budeme jedine v duchovnej ríši, kam sa máme svojim
putovaním svetmi dostať a kam máme vždy usilovať. Duchovná ríša
už totiž nepodlieha kolobehu vzniku a zániku, pretože stojí nad
hmotnosťou a je večná.
Bolo teda povedané,
že ak chce človek čo najrýchlejšie preputovať všetky úrovne a
dostať sa k cieľu musí vždy kráčať za Svetlom. Čo však je
Svetlo? Čo je to Svetlé, za čím máme vždy a všade neúnavne
kráčať?
Svetlo je dobro a
spravodlivosť, je vnútorná čistota a ušľachtilosť, je čestnosť
a ohľaduplnosť voči iným, je neutíchajúca túžba po nájdení
Pravdy. Pravdy o Stvoriteľovi, o živote a o jeho zákonitostiach.
Toto sú svetlé hodnoty, toto je Svetlom každého ľudského bytia,
za ktorým má človek kráčať a ktoré ho vždy a neomylne povedie
nahor, ku konečnému cieľu nášho putovania – do večnej ríše
ducha.
A toto Svetlo, tieto
svetlé hodnoty majú v záhrobných úrovniach naozaj podobu
svetlého žiarenia, ktoré k sebe s blaženým prísľubom volá
všetky bytosti. Ono žiarivé Svetlo sa však k nikomu nepriblíži
ani len o krok! Ísť ku nemu musí každý sám a to práve
prostredníctvom naplňovania svetlých hodnôt. Nech už teda žije
človek tu na zemi, alebo sa ocitne v ktorejkoľvek so spomínaných
záhrobných úrovní, jeho úsilie kráčať ku Svetlu mu nedá
zablúdiť a povedie ho najkratšími cestami ku konečnému cieľu
jeho putovania - k večnej a nepominuteľnej ríši ducha.
Takto by to malo byť,
avšak žiaľ, realita je úplne iná. Ľudia blúdia! Blúdia už na
zemi, pretože už tu na zemi nekráčajú za Svetlom a svetlými
hodnotami. Hodnoty ako dobro, česť, spravodlivosť, vnútorná
čistota a ohľaduplnosť voči iným pre nich nič neznamenajú.
Ľudia sú
materialistickí, uznávajúci iba hmotu a hodnoty s hmotou
súvisiace, ako sú peniaze, majetky, moc, sláva, kariéra, pôžitky
a zábava. Jedine toto napĺňa všetko ich životné snaženie a
myslenie.
A zrazu prichádza
smrť a človek sa úplne nepripravený ocitá za jej hranicou, v
astrálnej úrovni, bezprostredne súvisiacej s našim pozemským
telom. Správne by bolo, keby človek hneď po doložení svojho
fyzického tela čoskoro odložil i svoje astrálne telo a putoval
ďalej za Svetlom. Toto by bol normálny dej.
Keďže ale ľudia
uznávajú iba veci hmotné, zostávajú v blízkosti hmoty, v
astrálnom svete, a nedokážu sa odtiaľ odpútať. Blúdia tu celé
stáročia a mnohí si ani neuvedomujú, že už zomreli, pretože
táto úroveň sa len veľmi málo líši od nášho hmotného sveta.
Sú to známe biele
pani, či rôzni „duchovia“, ktorí sú z rozličných dôvodov
pripútaní k určitým miestam a ktorých v astrálnej úrovni blúdi
celé státisíce.
Iné duše uviazli
zase na celé veky vo svete myšlienkových foriem. Len veľmi málo
ľudí sa po svojej smrti je schopných dostať až do
jemnohmotnosti, ktorá sa opäť nesmie a nemôže stať ich konečnou
zástavkou.
Celé miliardy duší
zostávajú takto uväznené v rôznych záhrobných úrovniach a
hrozí im, že v nich budú blúdiť až dovtedy, kým nezačne
rozklad hmoty, do ktorého bude nakoniec strhnutá celá ich
osobnosť, čo sa rovná definitívnemu vymazaniu z knihy života v
bolestnom pretrpení tisícročného rozkladu hmotnosti.
Toto je to najhoršie
a najstrašnejšie, čo sa človeku vôbec môže prihodiť! Môže
sa mu to stať preto, lebo stratil správny smer a správnu cestu,
vedúcu najpriamejším spôsobom Nahor, smerom k Svetlu, ktorá by
ho priviedla včas do bezpečia. Do bezpečia večnej duchovnej ríše.
Človeče, ak nechceš
blúdiť a vo svojom blúdení nakoniec aj zahynúť, začni kráčať
smerom k Svetlu! Smerom k svetlým hodnotám ducha, ktorými sú
dobro, spravodlivosť, česť, vnútorná čistota, ohľaduplnosť
voči iným a túžba po Pravde. Komu sa toto snaženie dostane do
krvi už tu na zemi, ten v ňom bude automaticky pokračovať aj
naďalej, po odložení svojho fyzického tela. Takýto človek
prejde bezpečne a rýchlo všetkými záhrobnými úrovňami bez
toho, že by v niektorej z nich trvalo uviazol.
Len ku Svetlu a
svetlým hodnotám preto človeče upieraj neustále svoj zrak! Nech
sú ti ako žiarivé svetlo majáka v diaľke, ku ktorému bude
bezpečne smerovať loď tvojho bytia. Ak nezmeníš smer a neuhneš
ani vľavo ani vpravo, nakoniec bezpečne zakotvíš v prístave.
Ak sa ale nebudeš
snažiť napĺňať a žiť svetlé hodnoty, podobáš sa lodi na
rozbúrenom mori, ktorá je bez svetla majáka úplne stratená a
preto musí jej posádka alebo zomrieť hladom a smädom, alebo sa
roztrieskať na zradných a nebezpečných pobrežných útesoch,
pretože nenašla bezpečnú cestu k prístavu.
Preto
vždy a všade, kdekoľvek sa človeče ocitneš, nech už je to tu
na zemi, alebo v tvojom ďalšom bytí za hranicou smrti, vždy a
všade kráčaj iba smerom k Svetlu, napĺňajúc svetlé hodnoty.
Jedine v tomto sa totiž pre teba skrýva istota tvojej spásy v
bezpečí nepominuteľnej a večnej ríše ducha.
M.Š. v spolupráci s
http://uvazujme.blog.pravda.sk/
Komentáre