Iba prázdne senzácie...


   Mnohí, moderným spôsobom duchovne hľadajúci upadli do pokušenia hladu po stále nových a zaujímavejších informáciách. Stali sa zhromažďovateľmi informácií, ktorí sa snažia nájsť vždy niečo nové a zaujímavé, čo by ich upútalo. A pretože tam, kde je dopyt vzniká i zodpovedajúca ponuka, zamoril aj oblasť duchovného snaženia bulvár. Duchovný bulvár, ponúkajúci lacné, povrchné a stále nové informácie, ktorých jediným cieľom je pritiahnutie záujmu čo najväčšieho počtu poslucháčov, čitateľov alebo priaznivcov. Deje sa tak buď pre peniaze, alebo pre uspokojenie osobnej ješitnosti ľudí, hrajúcich sa na duchovných majstrov. Tadiaľto však cesta k skutočnému vedeniu a pravému duchovnému vzostupu nevedie.

   Skutočné vedenie totiž nevzniká na základe honby za čoraz novšími a zaujímavejšími informáciami, ale iba na základe prežívania toho, čo je pravdivé a naozaj hodnotné. A k tomuto prežívaniu sa môžeme dostať iba tak, že sa budeme snažiť to pravdivé a hodnotné žiť. Žiť do takej miery, že sa to stane súčasťou nášho uvažovania a jednania.

   To teda znamená, že pravé a skutočné duchovné vedenie ku nám prichádza iba prostredníctvom žitia pravdy a skutočných hodnôt a nie prostredníctvom neustálej honby za novými a zaujímavými duchovnými informáciami. Na základe nich môžu byť ľudia iba informovaní, avšak pravé vedenie im chýba.

   A oni to jasne cítia! Ich duša je hladnou a smädnou, avšak tento svoj vnútorný hlad a smäd sa snažia uspokojiť iba zvýšenou honbou za ďalšími novými duchovnými informáciami. Nie  prednostne upriamením sa na vlastný, každodenný život, naplneným úsilím o pravé hodnoty.

   No a jednou z najelementárnejších a najpodstatnejších hodnôt tohto druhu je láska a úcta k blížnemu ako k sebe samému, prejavujúca sa tak, že sa nikdy nesnažíme inému človeku činiť to, čo by sme nechceli, aby iní činili nám.

   Toto je základ a podstata! Na tomto stojí alebo padá náš skutočný duchovný vzostup a naše skutočné duchovné napredovanie!

   Dokonca sa dá povedať, že ten, kto dokázal vo svojom živote zrealizovať práve toto má z duchovného hľadiska úplne všetko. A naopak, komu práve toto chýba a na toto zabúda, ten aj keby mal hoci aj všetko ostatné, nemá v podstate nič.

   Mnohí duchovne hľadajúci, ktorí sa zaplietli do osídiel duchovného bulváru povedia, že o potrebe lásky k blížnemu ako k sebe samému predsa veľmi dobre vedia. Áno, sú to veci notoricky známe, ale veľkou otázkou zostáva, nakoľko sa naozaj stali realitou nášho každodenného života? Nakoľko to naozaj žijeme a podľa toho sa vo všetkom riadime? A nezabúdame snáď pomaly pre more tých všetkých ostatných duchovných informácií práve na toto najpodstatnejšie?  Nedostáva sa to v našom vedomí a v zornom poli nášho vnútorného obzoru pomaly ale isto niekde do ústrania?

   Pretože však pravé duchovné vedenie je podmienené našim životom podľa skutočných hodnôt a nie štúdiom kníh a naháňaním sa za informáciami, pretože pravé duchovné vedenie je podmienené snahou o dosiahnutie skutočných hodnôt v našom každodennom živote, preto nás toto pravé a skutočné vedenie stále obchádza. To čo zostáva sú iba povrchné, plytké a bezcenné informácie, ktoré nám ponúka duchovný bulvár ako náhradu za pravé vedenie.   

   A pretože to najpodstatnejšie nebolo nami ešte doposiaľ uvedené do každodennej reality, je práve o tejto skutočnosti potrebné neustále hovoriť a neustále ju opakovať.

    Kto však práve toto hovorí, kto neustále poukazuje na podstatu a kto sa preto nehodlá   spríjemňovať iným ich voľný čas novinkami a zaujímavosťami, ten sa žiaľ nestretáva s veľkou odozvou. Lebo pre ľudí nie je dvakrát populárne ani zaujímavé neustále nabádanie k návratu k podstate všetkej duchovnosti, ktorá nebola doteraz v každodennom živote zrealizovaná. Pritom však pôsobí veľmi paradoxne, keď na jednej strane vieme, alebo lepšie povedané sme informovaní o mnohých tajomstvách medzi nebom a zemou, ako i o mnohých duchovných pravdách a súvislostiach, avšak na druhej strane sme do praktického života neuviedli ani tie najelementárnejšie základy.

   Takáto je žiaľ holá pravda o ľuďoch a o ich duchovnom „vedení“. Preto veľká česť každému, kto odmietne byť poplatným všeobecne rozšírenému trendu prázdnej dychtivosti po duchovných senzáciách. Každému, kto si uvedomuje, že ľudia chcú iba požadovačne „vedieť“ stále viac a pritom neovládajú ani „abecedu“. Každému, kto si hlboko uvedomuje, že na praktické uskutočnenie tých najelementárnejších duchovných právd sa neustále zabúda a preto doteraz ani nemohli byť nikdy zrealizované v bežnom, každodennom živote.

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.

Komentáre