Je omnoho väčšia, než si človek vôbec dokáže predstaviť. Lebo my ľudia sme voči svojmu Tvorcovi tak nesmierne nepatrní, a to aj vo svojom chápaní, že ani naša najvyššia predstava o jeho všemohúcnosti nemôže ani len zďaleka vystihnúť veľkosť skutočnej reality. Človek je totiž iba človek, avšak Boh je Boh! Človek je len tvor, je len dielom rúk Stvoriteľa, avšak Stvoriteľ je Tvorcom všetkého. Je Zdrojom a Udržiavateľom života a z tohto dôvodu je rozdiel medzi nami a našim Stvoriteľom obrovský.
A preto musí byť i každá naša snaha o pochopenie akýchkoľvek pojmov, súvisiacich so Stvoriteľom absolútne nepostačujúcou. Preto je i nepostačujúce, ba dokonca až malicherné i naše chápanie jeho všemohúcnosti.
Predstavujeme si ju trebárs tak, že Tvorca má schopnosť poznať i tie najtajnejšie ľudské myšlienky. Že je jednoducho schopný poznať celkom osobným spôsobom vnútro každého človeka a nahliadať doň. Že je v tomto smere vševedúcim, vševidiacim a poznajúcim i to najdôvernejšie ľudské myslenie.
Avšak vševedúcnosť Najvyššieho je omnoho, omnoho väčšia! Je omnoho ďalekosiahlejšia a súvisí s prozreteľnosťou. S prozreteľným sformovaním chodu univerza takým spôsobom, že dokonalé Božie Zákony do neho vložené prinášajú každému človeku presne také dôsledky, aké si spôsobom svojho, hoci i toho najtajnejšieho a najskrytejšieho myslenia zaslúži.
Túto vševedúcu a prozreteľnú spravodlivosť naplňuje dokonalý Zákon spätného účinku, ktorý každému z nás vráti presne to, čo myslel, cítil a čím sa vnútorne zaoberal. Nech už to bolo dobré, alebo zlé. Čo kto do stvorenia zasial, to musí napokon aj zožať! Stvoriteľ preto vôbec nepotrebuje poznať najvnútornejšie cítenie a myslenie ľudí, pretože ľudia samotní sa v rámci jeho dokonalých Zákonov práve prostredníctvom svojho cítenia a myslenia odmeňujú alebo trestajú. Ak totiž uvažujú a cítia iba čestne, dobre, spravodlivo a ušľachtilo, obdržia zaslúženú odmenu v podobe dobra, mieru a šťastia.
Ak ale uvažujú a cítia nečestne, nedobre, nespravodlivo a neušľachtilo, obdržia zaslúžený trest v podobe zla, nešťastia a utrpenia.
Chápeme teda v čom spočíva prozreteľnosť a vševedúcnosť? V prozreteľnom a vševedúcom sformovaní práve takých univerzálnych Zákonov, v ktorých bola už dopredu predznamenaná dokonalá Spravodlivosť v tom, že sa človek sám odmeňuje a tresce. Naše konkrétne myslenie a cítenie nepotrebuje Stvoriteľ teda vôbec poznať, pretože jeho dokonalým Zákonom neunikne ani len to najtajnejšie vnútorné citové, či myšlienkové hnutie.
Nech preto človek myslí a cíti akokoľvek chce, všetko to už bolo dopredu predvídané tak, že absolútne nič z toho nemôže uniknúť účinkom dokonalej Spravodlivosti Najvyšieho.
Sú to teda dokonalé Zákony Božie, v ktorých je zahrnutá vševedúcnosť a prozreteľnosť Najvyššieho. Veľkosť jeho prozreteľnosti a vševedúcnosti teda spočíva v tom, že už dopredu predvídal absolútne všetky myšlienky a city, ako i všetko chovanie každého jednotlivého človeka, pričom absolútne nič z tohto nemôže uniknúť jeho Spravodlivosti. Spravodlivosti Božej, ktorá tu bola od vekov a dávno pred tým, než vôbec vznikol človeka a ktorá je vševedúco a prozreteľne sformovaná tak, že v jej účinkoch sa musí každý z nás sám spravodlivo odmeňovať, alebo trestať.
V tomto sa skrýva veľkosť Najvyššieho, presahujúca akékoľvek ľudské chápanie. Spočíva v tom, že Stvoriteľ už dopredu všetko vedel a všetko predvídal. A to dokonca i v zohľadnení slobodnej vôle človeka. Lebo Najvyšší poznal ľudský druh ešte skôr, než vznikol a než prvý človek vôbec sformoval svoj prvý cit, myšlienku a čin. A tie dokázal už vopred zahrnúť vševedúcim a prozreteľným spôsobom do dokonalých a spravodlivých účinkov pôsobenia svojich Zákonov.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
A preto musí byť i každá naša snaha o pochopenie akýchkoľvek pojmov, súvisiacich so Stvoriteľom absolútne nepostačujúcou. Preto je i nepostačujúce, ba dokonca až malicherné i naše chápanie jeho všemohúcnosti.
Predstavujeme si ju trebárs tak, že Tvorca má schopnosť poznať i tie najtajnejšie ľudské myšlienky. Že je jednoducho schopný poznať celkom osobným spôsobom vnútro každého človeka a nahliadať doň. Že je v tomto smere vševedúcim, vševidiacim a poznajúcim i to najdôvernejšie ľudské myslenie.
Avšak vševedúcnosť Najvyššieho je omnoho, omnoho väčšia! Je omnoho ďalekosiahlejšia a súvisí s prozreteľnosťou. S prozreteľným sformovaním chodu univerza takým spôsobom, že dokonalé Božie Zákony do neho vložené prinášajú každému človeku presne také dôsledky, aké si spôsobom svojho, hoci i toho najtajnejšieho a najskrytejšieho myslenia zaslúži.
Túto vševedúcu a prozreteľnú spravodlivosť naplňuje dokonalý Zákon spätného účinku, ktorý každému z nás vráti presne to, čo myslel, cítil a čím sa vnútorne zaoberal. Nech už to bolo dobré, alebo zlé. Čo kto do stvorenia zasial, to musí napokon aj zožať! Stvoriteľ preto vôbec nepotrebuje poznať najvnútornejšie cítenie a myslenie ľudí, pretože ľudia samotní sa v rámci jeho dokonalých Zákonov práve prostredníctvom svojho cítenia a myslenia odmeňujú alebo trestajú. Ak totiž uvažujú a cítia iba čestne, dobre, spravodlivo a ušľachtilo, obdržia zaslúženú odmenu v podobe dobra, mieru a šťastia.
Ak ale uvažujú a cítia nečestne, nedobre, nespravodlivo a neušľachtilo, obdržia zaslúžený trest v podobe zla, nešťastia a utrpenia.
Chápeme teda v čom spočíva prozreteľnosť a vševedúcnosť? V prozreteľnom a vševedúcom sformovaní práve takých univerzálnych Zákonov, v ktorých bola už dopredu predznamenaná dokonalá Spravodlivosť v tom, že sa človek sám odmeňuje a tresce. Naše konkrétne myslenie a cítenie nepotrebuje Stvoriteľ teda vôbec poznať, pretože jeho dokonalým Zákonom neunikne ani len to najtajnejšie vnútorné citové, či myšlienkové hnutie.
Nech preto človek myslí a cíti akokoľvek chce, všetko to už bolo dopredu predvídané tak, že absolútne nič z toho nemôže uniknúť účinkom dokonalej Spravodlivosti Najvyšieho.
Sú to teda dokonalé Zákony Božie, v ktorých je zahrnutá vševedúcnosť a prozreteľnosť Najvyššieho. Veľkosť jeho prozreteľnosti a vševedúcnosti teda spočíva v tom, že už dopredu predvídal absolútne všetky myšlienky a city, ako i všetko chovanie každého jednotlivého človeka, pričom absolútne nič z tohto nemôže uniknúť jeho Spravodlivosti. Spravodlivosti Božej, ktorá tu bola od vekov a dávno pred tým, než vôbec vznikol človeka a ktorá je vševedúco a prozreteľne sformovaná tak, že v jej účinkoch sa musí každý z nás sám spravodlivo odmeňovať, alebo trestať.
V tomto sa skrýva veľkosť Najvyššieho, presahujúca akékoľvek ľudské chápanie. Spočíva v tom, že Stvoriteľ už dopredu všetko vedel a všetko predvídal. A to dokonca i v zohľadnení slobodnej vôle človeka. Lebo Najvyšší poznal ľudský druh ešte skôr, než vznikol a než prvý človek vôbec sformoval svoj prvý cit, myšlienku a čin. A tie dokázal už vopred zahrnúť vševedúcim a prozreteľným spôsobom do dokonalých a spravodlivých účinkov pôsobenia svojich Zákonov.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre