V súčasnosti sú USA považované za baštu demokracie, za jej celosvetového ochrancu a za najdôležitejšieho garanta ľudských práv. Veľmi zaujímavou je však skutočnosť, že paradoxne vznik samotných USA bol poznačený klamstvom, zradou, vierolomnosťou a pošliapavaním všetkých ľudských práv.
Nemalo by vôbec zmysel hovoriť o temných stránkach nejakého národa, pretože každý národ na svete má svoje svetlé i temné stránky, keby … Keby to žiaľ v prípade USA nemalo svoje kontinuálne pokračovanie až do súčasnosti. Keby sa zrada, klamstvo, vierolomnosť a bezcharakternosť nestali základnými princípmi, uplatňovanými USA voči všetkým národom sveta, ktoré sa nechcú stať ich vazalmi.
Skôr ako budeme hovoriť o celej veci detailnejšie, treba si vyjasniť jeden pojem. Ak totiž budeme hovoriť o USA, nebude tým mienené radové obyvateľstvo, ale mocenská elita spoločnosti, ktorá je strojcom všetkých geopolitických zámerov, pričom nižšie spoločenské vrstvy, účelovo zmanipulované pojmom „vlastenectvo“, sú iba ich poslušnými vykonávateľmi.
Rozhodujúcim podnetom k vzniku tohto textu bola kniha Foresta Cartera: „Odvediem vás do Sierry Madre“. Hovorí sa v nej o počiatkoch kolonizácie Ameriky a o tom, ako sa vtedajšie americké úrady vysporadúvali s indiánskou otázkou. V metódach, ktoré boli vtedy voči indiánom uplatňované môžeme totiž nájsť určitú paralelu s metódami, používanými v súčasnosti. Ich podstata sa veľmi nezmenila. Zmenila sa len forma, ktorá sa sofistikovane prispôsobila podmienkam súčasnosti.
V 19. storočí boli indiáni v Amerike ľuďmi bez akýchkoľvek ľudských práv. Nemali právo voliť, ba ani vlastniť a nadobúdať majetok. Išlo skupinu ľudí určenú na vyhladenie, prípadne na iný vhodný spôsob eliminácie, pretože vláda chcela zabrať ich územia, bohaté na nerastné suroviny.
Je úplne prirodzené, že sa indiáni voči tomu postavili so zbraňou v ruke. Došlo k vojne, v ktorej sa obe strany dopustili množstva ukrutností. Morálne právo však bolo jednoznačne na strane indiánov, pretože oni si hájili iba právo na vlastnú existenciu, ako i na územia, ktoré im patrili po stáročia.
Vtedajšia americká tlač vykresľovala indiánov ako vrahov, lupičov a nájazdníkov, avšak svedectvá nestranných pozorovateľov dokladajú, že duchovne a morálne stáli indiáni vyššie ako ich protivníci, že porušili omnoho menej dohôd, ako belosi a že jednali čestne s tými, ktorí jednali čestne s nimi.
Dôkazom vyhladzovacieho prístupu k indiánom je i skutočnosť, že napríklad každému v tej dobe v Mexiku, kto priniesol skalp indiánskeho bojovníka bolo vyplatených 250 dolárov. Za skalpy žien a detí sa platilo 100 dolárov.
Okrem tvrdej sily sa výdatne používala aj lesť, v ktorej sa bezohľadne kalkulovalo so zmyslom indiánov pre česť a dodržiavanie dohôd. Mnoho náčelníkov bolo napríklad zákerne zavraždených tak, že ich vlákali do pevností za účelom dojednania prímeria. A ak sa trebárs aj prímerie podarilo dohodnúť, boli často využívané služby zločineckých bánd, ktoré vraždili a skalpovali svojich vlastných, amerických osadníkov, čo sa potom účelovo pripísalo indiánom
Na základe takýchto vykonštruovaných incidentov vykresľovala tlač indiánov ako krvilačných divochov, ktorí nie sú schopní dodržiavať žiadne zmluvy. To poskytlo dôvod pre „morálne“ opodstatnenie ďalších vyhladzovacích akcií a ďalšie zaberanie území.
Nakoniec sa našlo iné riešenie. Citát pochádza zo spomínanej knihy Foresta Cartera:
„Úrad pre Indiánske záležitosti navrhol nový, záludný ťah, ktorý nakoniec prekonal i moc armády. Úrad totiž spravoval rezerváciu San Carlos, do ktorej sa mali presťahovať všetci Apači. Na úrade však vedeli, že ani tí najvynaliezavejší z vládnych klamárov by nedokázali vymyslieť nevyhnutné frázy, ktoré by Apačov prinútili prísť na toto nehostinné miesto.
A preto vymysleli plán. Vyjednávači sa obracali na apačské skupiny a navrhovali im mier a možnosť zriadenia rezervácií na miestach, ktoré si sami zvolia. Tam budú žiť na večné časy. Keď sa usadia, zorajú pôdu, zasejú a odovzdajú zbrane, zajmú ich a transportujú do San Carlos.
Za hlavného vyjednávača s Apačmi vybral úrad človeka, v otázke bezvýhradnej dôverihodnosti úradov rovnako naivného, ako boli samotní Apači. Tomuto vyjednávačovi povedali iba časť plánu, týkajúceho sa rezervácie na večné časy. O San Carlos pomlčali“.
Tento citát dokonale vystihuje spôsob jednania amerických úradov v tej dobe, avšak je mimoriadne zarmucujúce, že dodnes sa na tom veľa nezmenilo. Podobným spôsobom totiž i v súčasnosti jednala a jedná mocenská elita USA voči mnohým „neposlušným“ národom sveta. Voči národom, ktoré si zvolili svoju vlastnú cestu, dbajúc o svoje vlastné záujmy. Voči národom, ktoré sa odmietli stať satelitmi USA a dovolili si nesúhlasiť s drancovaním vlastného ľudu a jeho prírodných zdrojov nenásytnými nadnárodnými spoločnosťami.
Pre takéto „neposlušné“ národy sú podobne, ako boli kedysi pre indiánov, nachystané dva scenáre. Prvým je otvorená intervencia a druhým je postupné zotročenie.
V prípade otvorenej intervencie je potrebné nájsť pádny argument, ktorý by americkú i svetovú verejnosť presvedčil o nevyhnutnosti vojenského zásahu. Ak sa aj nenájde, umelo sa vyrobí. Ukážkovým príkladom takéhoto postupu bola existencia chemických zbraní v Iraku. A hoci sa tieto zbrane napokon nikdy nenašli, ako pádny argument pre opodstatnenie intervencie to poslúžilo dokonale. V skutočnosti však nešlo ani o chemické zbrane, ani o zosadenie Husajna, ale o obsadenie a ovládnutie ropných polí.
Scenár postupného zotročenia je nasledovný: V štáte, ktorý je potrebné dostať pod kontrolu sa nájde vhodná opozičná skupina, nesúhlasiaca s politikou tamojšej vlády. Táto skupina a jej lídri sú finančne a mediálne podporovaní prostredníctvom rôznych nadácií a medzivládnych organizácií. Ich úlohu je ostrá kritika vlády, jej chýb a jej častokrát vykonštruovaných, nedemokratických postupov, organizovanie stretnutí, mítingov a občianskych nepokojov.
Zahraničnými médiami a médiami domácimi, finančne či inak poplatnými záujmom USA a ich západných spojencov je táto záškodnícka opozičná skupina vyzdvihovaná ako jediná a najprijateľnejšia demokratická alternatíva. Vláda daného štátu sa ocitá pod silným tlakom zvnútra, ako aj zvonka. Tento rastúci tlak nakoniec vrcholí demonštráciami, občianskymi nepokojmi, snahou o predčasné voľby, či o odstránenie vlády akýmkoľvek iným spôsobom.
Keď sa tohto cieľa dosiahne a do vedenia sa dostanú nové „demokratické štruktúry“, tieto, verné svojim zahraničným chlebodarcom a podporovateľom začnú uskutočňovať politiku poslušného satelitu USA, ktorého vláda uprednostňuje záujmy nadnárodných spoločností nad záujmy vlastného národa. Tým sa stávajú priateľmi USA a „novým ostrovom demokracie“. V skutočnosti sa však z takto oklamaného národa stáva poslušný otrok, ktorý rozpredá všetky svoje strategické podniky do zahraničných rúk, stávajúc sa cudzincom vo svojej vlastnej krajine, pretože mu v nej už takmer nič nepatrí.
Takýmto spôsobom boli politicky a ekonomicky zotročené mnohé národy sveta, vrátane nás samotných. Aj nám, rovnako ako indiánom bola sľúbená demokracia na večné časy, avšak namiesto toho sme sa stali otrokmi a vazalmi, ktorých ľudské, hospodárske a prírodné zdroje odčerpáva zahraničie.
S nepatrnými úpravami prebehli podľa vyššie uvedeného scenára i udalosti na Ukrajine a podľa tohto istého scenára je teraz démonizované Rusko, ktoré je na jednej strane cielene ekonomicky oslabované a na druhej strane sa voči nemu hľadá pádny dôvod, ktorý by bol dostatočným ospravedlnením zahájenia ozbrojeného konfliktu.
Samozrejme že navonok, ako je už dobrým zvykom, je všetko prezentované ako boj za tie najušľachtilejšie ideály, ale v skutočnosti, presne tak ako vždy, ide iba o ovládnutie, zotročenie a podmanenie si Ruska a jeho obrovských nerastných zdrojov.
A ešte jedno má byť povedané. Tisíce ľudí nie sú schopní akceptovať, že by pravda mohla byť práve takáto a preto ju hanlivo označujú ako konšpirácia. Tie tisíce ľudí majú totiž jednu veľkú chybu. Podobne ako svojho času indiáni veria v čestnosť prístupu a naivne dúfajú, že to, čo sa im predostiera ako pravda, aj skutočne pravdou je.
Avšak žiaľ, možno až na vlastnej koži sa budú musieť presvedčiť o klamstve oficiálnej mediálnej propagandy, za ktorou sa rovnako ako za čias indiánov skrýva iba snaha maskovať bezohľadnosť, vierolomnosť a bezcharakternosť. Ak totiž ľudia vo svojej naivite opäť naletia tejto osvedčenej manipulácii môže sa stať, že budú pod ľúbivými heslami boja za demokraciu, ľudské práva, či iné účelové frázy dohnaní do zničujúcej vojny z Ruskom. Do vojny z Ruskom, ktorej skutočným účelom budú tak, ako doteraz vždy iba mocenské a ekonomické záujmy korporácií USA. Do vojny z Ruskom, ktoré je už dnes médiami účelovo vykresľované ako agresor a nepriateľ demokracie a voči ktorému sa hľadajú vhodné zámienky k tomu, aby sa vojna s ním stala verejnosťou akceptovateľnou, ba dokonca nevyhnutnou.
Slepí a hluchí, prebuďte sa konečne a nedajte sa vmanipulovať do ničivej vojny kvôli cudziemu prospechu!
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Nemalo by vôbec zmysel hovoriť o temných stránkach nejakého národa, pretože každý národ na svete má svoje svetlé i temné stránky, keby … Keby to žiaľ v prípade USA nemalo svoje kontinuálne pokračovanie až do súčasnosti. Keby sa zrada, klamstvo, vierolomnosť a bezcharakternosť nestali základnými princípmi, uplatňovanými USA voči všetkým národom sveta, ktoré sa nechcú stať ich vazalmi.
Skôr ako budeme hovoriť o celej veci detailnejšie, treba si vyjasniť jeden pojem. Ak totiž budeme hovoriť o USA, nebude tým mienené radové obyvateľstvo, ale mocenská elita spoločnosti, ktorá je strojcom všetkých geopolitických zámerov, pričom nižšie spoločenské vrstvy, účelovo zmanipulované pojmom „vlastenectvo“, sú iba ich poslušnými vykonávateľmi.
Rozhodujúcim podnetom k vzniku tohto textu bola kniha Foresta Cartera: „Odvediem vás do Sierry Madre“. Hovorí sa v nej o počiatkoch kolonizácie Ameriky a o tom, ako sa vtedajšie americké úrady vysporadúvali s indiánskou otázkou. V metódach, ktoré boli vtedy voči indiánom uplatňované môžeme totiž nájsť určitú paralelu s metódami, používanými v súčasnosti. Ich podstata sa veľmi nezmenila. Zmenila sa len forma, ktorá sa sofistikovane prispôsobila podmienkam súčasnosti.
V 19. storočí boli indiáni v Amerike ľuďmi bez akýchkoľvek ľudských práv. Nemali právo voliť, ba ani vlastniť a nadobúdať majetok. Išlo skupinu ľudí určenú na vyhladenie, prípadne na iný vhodný spôsob eliminácie, pretože vláda chcela zabrať ich územia, bohaté na nerastné suroviny.
Je úplne prirodzené, že sa indiáni voči tomu postavili so zbraňou v ruke. Došlo k vojne, v ktorej sa obe strany dopustili množstva ukrutností. Morálne právo však bolo jednoznačne na strane indiánov, pretože oni si hájili iba právo na vlastnú existenciu, ako i na územia, ktoré im patrili po stáročia.
Vtedajšia americká tlač vykresľovala indiánov ako vrahov, lupičov a nájazdníkov, avšak svedectvá nestranných pozorovateľov dokladajú, že duchovne a morálne stáli indiáni vyššie ako ich protivníci, že porušili omnoho menej dohôd, ako belosi a že jednali čestne s tými, ktorí jednali čestne s nimi.
Dôkazom vyhladzovacieho prístupu k indiánom je i skutočnosť, že napríklad každému v tej dobe v Mexiku, kto priniesol skalp indiánskeho bojovníka bolo vyplatených 250 dolárov. Za skalpy žien a detí sa platilo 100 dolárov.
Okrem tvrdej sily sa výdatne používala aj lesť, v ktorej sa bezohľadne kalkulovalo so zmyslom indiánov pre česť a dodržiavanie dohôd. Mnoho náčelníkov bolo napríklad zákerne zavraždených tak, že ich vlákali do pevností za účelom dojednania prímeria. A ak sa trebárs aj prímerie podarilo dohodnúť, boli často využívané služby zločineckých bánd, ktoré vraždili a skalpovali svojich vlastných, amerických osadníkov, čo sa potom účelovo pripísalo indiánom
Na základe takýchto vykonštruovaných incidentov vykresľovala tlač indiánov ako krvilačných divochov, ktorí nie sú schopní dodržiavať žiadne zmluvy. To poskytlo dôvod pre „morálne“ opodstatnenie ďalších vyhladzovacích akcií a ďalšie zaberanie území.
Nakoniec sa našlo iné riešenie. Citát pochádza zo spomínanej knihy Foresta Cartera:
„Úrad pre Indiánske záležitosti navrhol nový, záludný ťah, ktorý nakoniec prekonal i moc armády. Úrad totiž spravoval rezerváciu San Carlos, do ktorej sa mali presťahovať všetci Apači. Na úrade však vedeli, že ani tí najvynaliezavejší z vládnych klamárov by nedokázali vymyslieť nevyhnutné frázy, ktoré by Apačov prinútili prísť na toto nehostinné miesto.
A preto vymysleli plán. Vyjednávači sa obracali na apačské skupiny a navrhovali im mier a možnosť zriadenia rezervácií na miestach, ktoré si sami zvolia. Tam budú žiť na večné časy. Keď sa usadia, zorajú pôdu, zasejú a odovzdajú zbrane, zajmú ich a transportujú do San Carlos.
Za hlavného vyjednávača s Apačmi vybral úrad človeka, v otázke bezvýhradnej dôverihodnosti úradov rovnako naivného, ako boli samotní Apači. Tomuto vyjednávačovi povedali iba časť plánu, týkajúceho sa rezervácie na večné časy. O San Carlos pomlčali“.
Tento citát dokonale vystihuje spôsob jednania amerických úradov v tej dobe, avšak je mimoriadne zarmucujúce, že dodnes sa na tom veľa nezmenilo. Podobným spôsobom totiž i v súčasnosti jednala a jedná mocenská elita USA voči mnohým „neposlušným“ národom sveta. Voči národom, ktoré si zvolili svoju vlastnú cestu, dbajúc o svoje vlastné záujmy. Voči národom, ktoré sa odmietli stať satelitmi USA a dovolili si nesúhlasiť s drancovaním vlastného ľudu a jeho prírodných zdrojov nenásytnými nadnárodnými spoločnosťami.
Pre takéto „neposlušné“ národy sú podobne, ako boli kedysi pre indiánov, nachystané dva scenáre. Prvým je otvorená intervencia a druhým je postupné zotročenie.
V prípade otvorenej intervencie je potrebné nájsť pádny argument, ktorý by americkú i svetovú verejnosť presvedčil o nevyhnutnosti vojenského zásahu. Ak sa aj nenájde, umelo sa vyrobí. Ukážkovým príkladom takéhoto postupu bola existencia chemických zbraní v Iraku. A hoci sa tieto zbrane napokon nikdy nenašli, ako pádny argument pre opodstatnenie intervencie to poslúžilo dokonale. V skutočnosti však nešlo ani o chemické zbrane, ani o zosadenie Husajna, ale o obsadenie a ovládnutie ropných polí.
Scenár postupného zotročenia je nasledovný: V štáte, ktorý je potrebné dostať pod kontrolu sa nájde vhodná opozičná skupina, nesúhlasiaca s politikou tamojšej vlády. Táto skupina a jej lídri sú finančne a mediálne podporovaní prostredníctvom rôznych nadácií a medzivládnych organizácií. Ich úlohu je ostrá kritika vlády, jej chýb a jej častokrát vykonštruovaných, nedemokratických postupov, organizovanie stretnutí, mítingov a občianskych nepokojov.
Zahraničnými médiami a médiami domácimi, finančne či inak poplatnými záujmom USA a ich západných spojencov je táto záškodnícka opozičná skupina vyzdvihovaná ako jediná a najprijateľnejšia demokratická alternatíva. Vláda daného štátu sa ocitá pod silným tlakom zvnútra, ako aj zvonka. Tento rastúci tlak nakoniec vrcholí demonštráciami, občianskymi nepokojmi, snahou o predčasné voľby, či o odstránenie vlády akýmkoľvek iným spôsobom.
Keď sa tohto cieľa dosiahne a do vedenia sa dostanú nové „demokratické štruktúry“, tieto, verné svojim zahraničným chlebodarcom a podporovateľom začnú uskutočňovať politiku poslušného satelitu USA, ktorého vláda uprednostňuje záujmy nadnárodných spoločností nad záujmy vlastného národa. Tým sa stávajú priateľmi USA a „novým ostrovom demokracie“. V skutočnosti sa však z takto oklamaného národa stáva poslušný otrok, ktorý rozpredá všetky svoje strategické podniky do zahraničných rúk, stávajúc sa cudzincom vo svojej vlastnej krajine, pretože mu v nej už takmer nič nepatrí.
Takýmto spôsobom boli politicky a ekonomicky zotročené mnohé národy sveta, vrátane nás samotných. Aj nám, rovnako ako indiánom bola sľúbená demokracia na večné časy, avšak namiesto toho sme sa stali otrokmi a vazalmi, ktorých ľudské, hospodárske a prírodné zdroje odčerpáva zahraničie.
S nepatrnými úpravami prebehli podľa vyššie uvedeného scenára i udalosti na Ukrajine a podľa tohto istého scenára je teraz démonizované Rusko, ktoré je na jednej strane cielene ekonomicky oslabované a na druhej strane sa voči nemu hľadá pádny dôvod, ktorý by bol dostatočným ospravedlnením zahájenia ozbrojeného konfliktu.
Samozrejme že navonok, ako je už dobrým zvykom, je všetko prezentované ako boj za tie najušľachtilejšie ideály, ale v skutočnosti, presne tak ako vždy, ide iba o ovládnutie, zotročenie a podmanenie si Ruska a jeho obrovských nerastných zdrojov.
A ešte jedno má byť povedané. Tisíce ľudí nie sú schopní akceptovať, že by pravda mohla byť práve takáto a preto ju hanlivo označujú ako konšpirácia. Tie tisíce ľudí majú totiž jednu veľkú chybu. Podobne ako svojho času indiáni veria v čestnosť prístupu a naivne dúfajú, že to, čo sa im predostiera ako pravda, aj skutočne pravdou je.
Avšak žiaľ, možno až na vlastnej koži sa budú musieť presvedčiť o klamstve oficiálnej mediálnej propagandy, za ktorou sa rovnako ako za čias indiánov skrýva iba snaha maskovať bezohľadnosť, vierolomnosť a bezcharakternosť. Ak totiž ľudia vo svojej naivite opäť naletia tejto osvedčenej manipulácii môže sa stať, že budú pod ľúbivými heslami boja za demokraciu, ľudské práva, či iné účelové frázy dohnaní do zničujúcej vojny z Ruskom. Do vojny z Ruskom, ktorej skutočným účelom budú tak, ako doteraz vždy iba mocenské a ekonomické záujmy korporácií USA. Do vojny z Ruskom, ktoré je už dnes médiami účelovo vykresľované ako agresor a nepriateľ demokracie a voči ktorému sa hľadajú vhodné zámienky k tomu, aby sa vojna s ním stala verejnosťou akceptovateľnou, ba dokonca nevyhnutnou.
Slepí a hluchí, prebuďte sa konečne a nedajte sa vmanipulovať do ničivej vojny kvôli cudziemu prospechu!
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre