Žijeme na planéte Zemi, podrobenej duchovným Zákonom. Jedným z kľúčových je Zákon spätného účinku, ktorého pôsobenie je možné vyjadriť veľmi jednoducho slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. Alebo trebárs rečou zákonov fyziky: aká je akcia, taká musí byť nevyhnutne aj reakcia.
Skúsme však účinky tohto Zákona rozmeniť na drobné a ukázať si, ako sa prejavuje predovšetkým vo vzťahu k súčasnej, západnej civilizácii.
Ako vieme z histórie, mnohé štáty Západu mali svoje kolónie. Zo kolónií odčerpávali materiálne, prírodné, ale i ľudské zdroje. Ovládanie a bezohľadné profitovanie z iných bolo totiž hlavným cieľom kolonializmu.
Po jeho páde sa však žiaľ veľa nezmenilo. Zmenila sa len forma, zatiaľ čo podstata zostala rovnaká. Ovládanie druhých štátov a odsávanie ich zdrojov pokračovalo formou kolonializmu ekonomického. Ekonomicky silné národy, to znamená pôvodné koloniálne veľmoci ovládli silou svojho kapitálu štáty ekonomicky slabšie. Do svojho vlastníctva získali všetky strategické podniky a surovinovou základňou. Nakoniec nemusíme chodiť ani tak ďaleko, pretože aj u nás sa udialo to isté, ibaže o trochu jemnejšou formou.
V nedávnej dobe sme boli taktiež svedkami toho, ako sa takzvané vyspelé Európske národy spolupodieľali na likvidácii Líbye, jedného z najprosperujúcejších afrických štátov, ktorý sa v súčasnosti nachádza v absolútnom chaose a rozvrate. Veľmi podobné je to aj v Sýrii, kde Európa opäť nemá čisté ruky a podporuje takzvanú umiernenú opozíciu, ktorá síce vraždí, popravuje a odrezáva hlavy, ale pre Európu prijateľným, umierneným spôsobom.
Takáto je žiaľ realita súčasného sveta, v ktorom sa ten silnejší snaží najrozličnejšími spôsobmi ovládnuť slabšieho a profitovať z neho.
Avšak nech už mocné národy sveta zdierajú akokoľvek sofistikovaným spôsobom národy slabšie a vcelku sa to považuje za prirodzené a normálne, nie je možné, aby niečo takýmto spôsobom zvrhlého uniklo pôsobeniu duchovných Zákonov univerza. A celkom osobitne na začiatku spomínanému, železnému Zákonu spätného účinku, ktorý pôsobí presne v duchu slov: čo kto zaseje, to aj bezpodmienečne zožne.
A teraz si skúsme položiť otázku: čo asi musí jedného dňa zožať ten, kto zdiera a zotročuje iných? Kto sa ich snaží ovládať, aby z nich mohol profitovať? Kto sa neváha spolupodieľať na rozvrate štátov len preto, aby na tom ekonomicky, či mocensky získal?
Kto seje skazu, drancovanie, ožobračovanie a rozvrat, musí na základe spravodlivého Zákona spätného účinku sám skôr, alebo neskôr zožať - čiže zažiť vlastnú skazu, vlastné ožobračovanie, vlastné drancovanie a vlastný rozvrat. No a práve v súčasnosti začína byť Európa prostredníctvom imigrácie konfrontovaná so žatvou vlastnej sejby. Za jej rozvrat, rozsievaný po svete sa k nej približuje rozvrat jej vlastný.
Veľa sa napríklad hovorí o tom, že imigrácia je riadený proces. Že ide o dielo dobre organizovaných priekupníckych bánd, ktoré na tom bohatnú. Hovorí sa tiež, že ide o proces organizovaný USA za účelom destabilizácie Európy. Mohli by se samozrejme ešte dlho špekulovať o tom, kto stojí za imigráciou tak masových rozmerov, ktorá vykazuje všetky znaky organizovanosti, avšak skutočnou a najhlbšou príčinou, ktorá je rozhodujúcim hybným momentom celého diania je Zákon spätného účinku. Ide o účinok zákona akcie a reakcie, kedy na základe predchádzajúcej akcie prichádza zodpovedajúca reakcia.
Veľkou otázkou však zostáva, čo s tým? Ako sa vlastne k imigrácii postaviť a akým spôsobom ju správne riešiť?
V prvom rade by malo dôjsť predovšetkým k hlbokému pochopeniu toho, o čo tu vlastne ide. K pochopeniu toho, že jednotlivci, ale i celé národy nemôžu nikdy beztrestne robiť iným to, čo nechcú, aby iní robili im. Ak totiž niečo takéto iným robiť budeme, Zákon spätného účinku nám to musí raz nevyhnutne vrátiť.
Z tohto dôvodu by sme teda mali zmeniť vzorec svojho správania. Mali by sme sa už konečne naučiť vidieť v každom človeku takého istého človeka, ako sme my samotní a podľa toho sa k nemu aj správať. A to tiež znamená, že aj v iných národoch by sme sa mali naučiť vidieť národy s rovnakými právami, ako sú tie naše.
Jednoducho povedané, mali by sme sa už konečne naučiť skutočnej ľudskosti a vzájomnej, rovnoprávnej koexistencii národov. Mali by sme sa už konečne naučiť jednať s inými, zaobchádzať s inými a správať sa k iným tak, ako chceme, aby iní jednali s nami a zaobchádzali s nami. Lebo v železných Zákonoch tohto univerza nemôžeme vo vzťahu k sebe samým očakávať nič iného, ako iba to, čo sme my sami rozsievali vo vzťahu k iným.
Ak sa chce Európa zachrániť, musí nevyhnutne zmeniť spôsob vlastnej sejby, pretože jej drancujúci prístup k iným národom vyvolal imigráciu, ktorá prináša v neodvratnom spätnom účinku realitu drancovania na jej vlastné územie.
Skutočná pomoc európskych národov imigrantom má spočívať predovšetkým v pomoci krajinám, z ktorých imigranti prichádzajú. Má spočívať v snahe o úpravu životných pomerov týchto krajín do takej miery, aby sa tam mohli imigranti čo najskôr vrátiť.
Ak totiž budeme prijímať imigrantov, ale nezmeníme svoj drancujúci prístup ku krajinám tretieho sveta, ktorý imigráciu plodí a vytvára, nič sa tým nevyrieši, pretože oná prvotná príčina zla, skrývajúca sa v princípe drancovania a zdierania iných zostane stále aktívna. Prijímanie utečencov je za takýchto okolností len akýmsi uspokojovaním zlého svedomia, avšak bez skutočnej ochoty riešiť podstatu celého problému, ktorým je práve drancujúci prístup k iným národom. A to či už prostredníctvom priamej vojenskej sily, alebo nepriamo, ale rovnako ničivo prostredníctvom sily ekonomickej. Vyzerá potom až smutno smiešne, keď na jednej strane chceme síce imigrantom pokrytecky pomáhať, ale na druhej strane nechceme upustiť od zločinného systému, ktorý imigrantov a imigráciu produkuje.
Avšak za drancovanie sa Európe v Zákone spätného účinku nemôže dostať nič iného, ako drancovania. Toho sa v blízkej dobe budeme musieť stať žiaľ svedkami, ak sa Európa čo najskôr nezmení.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Skúsme však účinky tohto Zákona rozmeniť na drobné a ukázať si, ako sa prejavuje predovšetkým vo vzťahu k súčasnej, západnej civilizácii.
Ako vieme z histórie, mnohé štáty Západu mali svoje kolónie. Zo kolónií odčerpávali materiálne, prírodné, ale i ľudské zdroje. Ovládanie a bezohľadné profitovanie z iných bolo totiž hlavným cieľom kolonializmu.
Po jeho páde sa však žiaľ veľa nezmenilo. Zmenila sa len forma, zatiaľ čo podstata zostala rovnaká. Ovládanie druhých štátov a odsávanie ich zdrojov pokračovalo formou kolonializmu ekonomického. Ekonomicky silné národy, to znamená pôvodné koloniálne veľmoci ovládli silou svojho kapitálu štáty ekonomicky slabšie. Do svojho vlastníctva získali všetky strategické podniky a surovinovou základňou. Nakoniec nemusíme chodiť ani tak ďaleko, pretože aj u nás sa udialo to isté, ibaže o trochu jemnejšou formou.
V nedávnej dobe sme boli taktiež svedkami toho, ako sa takzvané vyspelé Európske národy spolupodieľali na likvidácii Líbye, jedného z najprosperujúcejších afrických štátov, ktorý sa v súčasnosti nachádza v absolútnom chaose a rozvrate. Veľmi podobné je to aj v Sýrii, kde Európa opäť nemá čisté ruky a podporuje takzvanú umiernenú opozíciu, ktorá síce vraždí, popravuje a odrezáva hlavy, ale pre Európu prijateľným, umierneným spôsobom.
Takáto je žiaľ realita súčasného sveta, v ktorom sa ten silnejší snaží najrozličnejšími spôsobmi ovládnuť slabšieho a profitovať z neho.
Avšak nech už mocné národy sveta zdierajú akokoľvek sofistikovaným spôsobom národy slabšie a vcelku sa to považuje za prirodzené a normálne, nie je možné, aby niečo takýmto spôsobom zvrhlého uniklo pôsobeniu duchovných Zákonov univerza. A celkom osobitne na začiatku spomínanému, železnému Zákonu spätného účinku, ktorý pôsobí presne v duchu slov: čo kto zaseje, to aj bezpodmienečne zožne.
A teraz si skúsme položiť otázku: čo asi musí jedného dňa zožať ten, kto zdiera a zotročuje iných? Kto sa ich snaží ovládať, aby z nich mohol profitovať? Kto sa neváha spolupodieľať na rozvrate štátov len preto, aby na tom ekonomicky, či mocensky získal?
Kto seje skazu, drancovanie, ožobračovanie a rozvrat, musí na základe spravodlivého Zákona spätného účinku sám skôr, alebo neskôr zožať - čiže zažiť vlastnú skazu, vlastné ožobračovanie, vlastné drancovanie a vlastný rozvrat. No a práve v súčasnosti začína byť Európa prostredníctvom imigrácie konfrontovaná so žatvou vlastnej sejby. Za jej rozvrat, rozsievaný po svete sa k nej približuje rozvrat jej vlastný.
Veľa sa napríklad hovorí o tom, že imigrácia je riadený proces. Že ide o dielo dobre organizovaných priekupníckych bánd, ktoré na tom bohatnú. Hovorí sa tiež, že ide o proces organizovaný USA za účelom destabilizácie Európy. Mohli by se samozrejme ešte dlho špekulovať o tom, kto stojí za imigráciou tak masových rozmerov, ktorá vykazuje všetky znaky organizovanosti, avšak skutočnou a najhlbšou príčinou, ktorá je rozhodujúcim hybným momentom celého diania je Zákon spätného účinku. Ide o účinok zákona akcie a reakcie, kedy na základe predchádzajúcej akcie prichádza zodpovedajúca reakcia.
Veľkou otázkou však zostáva, čo s tým? Ako sa vlastne k imigrácii postaviť a akým spôsobom ju správne riešiť?
V prvom rade by malo dôjsť predovšetkým k hlbokému pochopeniu toho, o čo tu vlastne ide. K pochopeniu toho, že jednotlivci, ale i celé národy nemôžu nikdy beztrestne robiť iným to, čo nechcú, aby iní robili im. Ak totiž niečo takéto iným robiť budeme, Zákon spätného účinku nám to musí raz nevyhnutne vrátiť.
Z tohto dôvodu by sme teda mali zmeniť vzorec svojho správania. Mali by sme sa už konečne naučiť vidieť v každom človeku takého istého človeka, ako sme my samotní a podľa toho sa k nemu aj správať. A to tiež znamená, že aj v iných národoch by sme sa mali naučiť vidieť národy s rovnakými právami, ako sú tie naše.
Jednoducho povedané, mali by sme sa už konečne naučiť skutočnej ľudskosti a vzájomnej, rovnoprávnej koexistencii národov. Mali by sme sa už konečne naučiť jednať s inými, zaobchádzať s inými a správať sa k iným tak, ako chceme, aby iní jednali s nami a zaobchádzali s nami. Lebo v železných Zákonoch tohto univerza nemôžeme vo vzťahu k sebe samým očakávať nič iného, ako iba to, čo sme my sami rozsievali vo vzťahu k iným.
Ak sa chce Európa zachrániť, musí nevyhnutne zmeniť spôsob vlastnej sejby, pretože jej drancujúci prístup k iným národom vyvolal imigráciu, ktorá prináša v neodvratnom spätnom účinku realitu drancovania na jej vlastné územie.
Skutočná pomoc európskych národov imigrantom má spočívať predovšetkým v pomoci krajinám, z ktorých imigranti prichádzajú. Má spočívať v snahe o úpravu životných pomerov týchto krajín do takej miery, aby sa tam mohli imigranti čo najskôr vrátiť.
Ak totiž budeme prijímať imigrantov, ale nezmeníme svoj drancujúci prístup ku krajinám tretieho sveta, ktorý imigráciu plodí a vytvára, nič sa tým nevyrieši, pretože oná prvotná príčina zla, skrývajúca sa v princípe drancovania a zdierania iných zostane stále aktívna. Prijímanie utečencov je za takýchto okolností len akýmsi uspokojovaním zlého svedomia, avšak bez skutočnej ochoty riešiť podstatu celého problému, ktorým je práve drancujúci prístup k iným národom. A to či už prostredníctvom priamej vojenskej sily, alebo nepriamo, ale rovnako ničivo prostredníctvom sily ekonomickej. Vyzerá potom až smutno smiešne, keď na jednej strane chceme síce imigrantom pokrytecky pomáhať, ale na druhej strane nechceme upustiť od zločinného systému, ktorý imigrantov a imigráciu produkuje.
Avšak za drancovanie sa Európe v Zákone spätného účinku nemôže dostať nič iného, ako drancovania. Toho sa v blízkej dobe budeme musieť stať žiaľ svedkami, ak sa Európa čo najskôr nezmení.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre