Hoci je Európa materialistická a ateistická, je nanajvýš paradoxné, že práve to, čo vo svojej anti duchovnosti považuje za výmysel a za báchorky sa na nej samotnej naplňuje pred očami celého sveta.
Za výmysel a za báchorky je totiž modernými Európanmi považovaná Biblia, ako i to, čo sa v nej píše. Avšak práve všetky dôsledky imigrácie, s ktorými sa v súčasnosti Európa potýka a ešte len bude potýkať sú priam očividným naplnením tvrdých starozákonných slov: oko za oko, zub za zub. Čiže teror za teror, vraždenie za vraždenie, bolesť za bolesť a ničenie za ničenie.
Áno, ide tu o pôsobenie železného Zákona spätného účinku, ktorý je v spisoch nového Zákona definovaný slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. No a Európa, ktorá v dávnejšej i v celkom nedávnej minulosti siala vo vzťahu k iným národom a krajinám skazu, ničenie a teror, musí teraz skazu, ničenie a teror zožať.
Ale poďme pekne po poriadku a pozrime sa trochu hlbšie do minulosti. Do minulosti západnej Európy, ktorá bola minulosťou koloniálnych mocností. Kolonializmus však v skutočnosti nebol ničím iným, ako nepokrytým vykorisťovaním a drancovaním. Drancovaním prírodných, materiálnych a ľudských zdrojov iných krajín, ktorých obyvatelia boli pre koloniálnych pánov ľuďmi druhej, alebo tretej kategórie, ako o tom ešte dnes výstižne napovedá označenie: krajiny tretieho sveta.
Pre ilustráciu si uveďme jeden z príkladov chovania sa koloniálnych pánov voči obyvateľom kolónií. Keď svojho času indickí tkáči kvalitou práce intenzívne konkurovali anglickým manufaktúram na výrobu hodvábu, ich konkurencieschopnosť bola zlikvidovaná tak, že im koloniálni páni dali poodtínať prsty.
Určite by sa však dali nájsť aj pozitívne príklady, akým bolo budovanie ciest, železníc, či inej infraštruktúry. Avšak fakt, že každá z kolónií usilovala o svoju slobodu a osamostatnenie predsa len svedčí o tom, že tých negatív bolo pravdepodobne viac, ako pozitív.
Žiaľ ono osamostatnenie bolo však viacmenej iluzórne, pretože otvorený kolonializmus iba vystriedal kolonializmus skrytý, čiže ekonomický a hospodársky. Bývalé koloniálne mocnosti totiž silou svojho kapitálu ovládli strategické podniky a prírodné bohatstvo týchto krajín, takže de facto sa vlastne nič nezmenilo. Zmenila sa iba vonkajšia forma, zatiaľ čo drancovanie naďalej úspešne pokračovalo.
Ak ale odhliadneme od dávnejšej minulosti a nebudeme ju brať brať na zreteľ, úplne postačí, ak sa pozrieme do minulosti iba celkom nedávnej, kedy sa západoeurópske štáty spoločne podieľali na rozvrate prosperujúcich krajín, akou bola napríklad Líbya, a svojim mediálnym a materiálnym podporovaním takzvanej umiernenej opozície majú na svedomí i občiansku vojnu v Sýrii. Bolesť, utrpenie a strádanie, ktoré muselo znášať a stále znáša civilné obyvateľstvo Líbye, Sýrie, ale aj Iraku, či Afganistanu je nezmerné.
Môže vari iba z hľadiska čisto ľudskej spravodlivosti zostať takéto niečo bez odozvy? Môže vari niekto beztrestne pustošiť iné krajiny, nech už by boli jeho pohnútky navonok akokoľvek ušľachtilé? Je vari naozaj niečím ospravedlniteľná bolesť, skaza, ničenie, teror a rozvrat, ktoré západná Európa vyvolala v iných krajinách iba v horizonte predchádzajúcich dvadsiatich rokov?
Veľmi zreteľnú odpoveď na všetky tieto otázky nám dáva známa ľudová múdrosť, ktorá hovorí: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva! A vracajúca sa ozvena bolesti, teroru, skazy, ničenia a rozvratu, rozsievaného za účasti Európy na strednom východe začína teraz prinášať svoju primeranú ozvenu u nás doma.
Európu zaplavujú tisíce imigrantov, ktorí si vo svojom vnútri prinášajú predovšetkým tri veci. Nenávisť voči Európanom, násilné a nezmieriteľné náboženstvo a odhodlanie časom plne ovládnuť a podmaniť si európske národy. K tomu samozrejme nedôjde hneď, ale až o pár generácií, keď začnú imigranti pomaličky populačne prečíslovať pôvodné obyvateľstvo.
Ak sú teda súčasní Európania ohrozovaní samovražednými atentátnikmi a islamským terorizmom, ak sú ich ženy znásilňované imigrantmi a skopávané zo schodov, ak sa atmosféra čoraz viacej radikalizuje a medzi imigrantmi a pôvodným obyvateľstvom dochádza k násilným stretom treba si uvedomiť, že to všetko je iba nepatrným zlomkom zla, ktoré napáchali Európske krajiny medzi iný národmi. Zla, ktoré sa teraz vracia ku nim ako ozvena ich vlastných činov. Ako dávna ozvena starozákonných slov: oko za oko, zub za zub.
A ak by snáď niekto oponoval tým, že bežní, obyčajní Európania, ktorí sa stávajú obeťou týchto činov za nič nemôžu, nie je to celkom pravda. Títo zdanlivo nevinní sú totiž predsa len v istom slova zmysle vinní.
Sú vinní svojim konzumným spôsobom života, upriameným iba na seba samých, pričom utrpenie iných na druhom konci sveta ich absolútne nezaujíma. Veď je to predsa tak vzdialené.
Sú vinní svojou ľahostajnosťou voči jednaniu vlastných vlád, ktoré aj za peniaze z ich daní ničili a pustošili iné krajiny. Títo zdanlivo nevinní sa totiž nikdy otvorene nepostavili proti tomu a boli voči tomu ľahostajní. Svojim postojom tak ponechali voľné ruky politikom, ktorí svojou mocichtivou bezohľadnosťou a svojimi zločinmi rozsievali všade vo svete semená nenávisti.
A všetka táto nenávisť tých, ktorým zavraždili blízkych a zničili krajinu na nich teraz začína dopadať v podobe teroristických činov, ktoré sú mnohokrát iba odvetou za všetko to príkorie a zlo, ktoré nimi bolo spôsobené.
Nikto samozrejme nechce schvaľovať terorizmus, ale treba si uvedomiť, že najväčšiu vinu na ňom nesie ten, kto dal prvotný podnet k jeho vzniku. A neboli to arabské krajiny, ktoré začali prvé rozvracať Európu, ale naopak, bola to Európa, ktorá začal rozvracať arabské krajiny. A svojim rozvratom iných krajín vytvorila podhubie nenávisti a teroru, s ktorým teraz márne bojuje.
Čujte, vy arogantné krajiny západu, ktoré sa domnievate, že žiadneho Stvoriteľa niet. Práve na na vás samotných sa pred očami celého sveta začína naplňovať železný Zákon jeho spravodlivosti, ktorého účinkom nie ste schopní uniknúť ani svojim ateizmom, materializmom a bezbožnosťou.
Vari ste si mysleli, že môžete donekonečna ignorovať slová Syna Božieho, že nemáte iným nikdy robiť to, čo nechcete, aby iní robili vám?
Kto však tieto slová neberie do úvahy a podľa nich nekoná, okamžite, ako pod kolesá rútiaceho sa auta začne spadať pod účinky železného Zákona spätného pôsobenia, fungujúceho v duchu starozákonných slov: oko za oko, zub za zub! Čiže rozvrat za rozvrat, ničenie za ničenie, teror za teror a skaza za skazu.
A v týchto tvrdých dopadoch účinkov Zákona spätného pôsobenia budete musieť na vlastnej koži poznávať a bolestne prežívať, že jednoducho nie je možné donekonečna beztrestne robiť iným to, čo by ste si v žiadnom prípade nepriali, aby iní robili vám.
Alebo to teda v pôsobení tohto Zákona pochopíte a vo svojom živote a jednaní sa podľa toho konečne zariadite, alebo to nepochopíte a budete jeho účinkami napokon absolútne zničení a váš národ zanikne.
Nerobte iným čo nechcete, aby iní robili vám teda znamená, aby ste neničili a neruinovali iné krajiny a národy. Ani vojensky, ani ekonomicky! Ak tak totiž učiníte, s veľkou pravdepodobnosťou sa stane, že obyvatelia týchto krajín s vami samotnými prebudenou nenávisťou prídu napokon ku vám, aby zničili vás i vašu vlastnú krajinu. A tak sa stane preto, aby sa na každom, kto jedná takto zvrátene ako vy do písmena naplnili drsné starozákonné slová: oko za oko, zub za zub.
Avšak nápravu stavu, ktorý ste spôsobili a problémov, ktoré ste vyvolali musíte začať tam, kde problém nastal, čiže v krajinách, ktoré ste spustošili. Práve tam sa je treba sústrediť na pomoc, aby ste urýchlenou nápravou tamojších pomerov do normálu otupili ostrie nenávisti namierené proti vám a zároveň tým učinili bezpredmetnou potrebu tamojšieho obyvateľstva opúšťať svoju rodnú zem.
Vedz teda človeče, ty, ktorý sa môžeš jedného dňa stať obeťou teroru, násilia a vraždenia, že ty sám nesmieš nikdy činiť iným to, čo nechceš, aby iní činili tebe. A nemôžeš byť voči takémuto niečomu ani ľahostajný a nevšímavý vo svojom malichernom upriamení sa iba na uspokojovanie vlastných potrieb, pretože aj takýmto spôsobom sa stávaš do určitej miery spolu vinným. Spolu vinným, pretože si sa minimálne svojim vnútorným nesúhlasom nepostavil voči tomu a voči tým, ktorí činia zlo.
Ak by sa ale niekto naďalej snažil oponovať smrťou nevinných ľudí v Európe, ktorí predsa za nič nemôžu, tak žiaľ v zmysle zákona oko za oko, zub za zub platí, že za život nevinného civilistu v Líbyi, v Sýrii, alebo kdekoľvek inde život nevinného civilistu v Európe. Za tento kolotoč násilia však nesie hlavnú vinu ten, kto ho rozpútal prostredníctvom svojej nenásytnej a mocichtivej bezohľadnosti.
Za výmysel a za báchorky je totiž modernými Európanmi považovaná Biblia, ako i to, čo sa v nej píše. Avšak práve všetky dôsledky imigrácie, s ktorými sa v súčasnosti Európa potýka a ešte len bude potýkať sú priam očividným naplnením tvrdých starozákonných slov: oko za oko, zub za zub. Čiže teror za teror, vraždenie za vraždenie, bolesť za bolesť a ničenie za ničenie.
Áno, ide tu o pôsobenie železného Zákona spätného účinku, ktorý je v spisoch nového Zákona definovaný slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. No a Európa, ktorá v dávnejšej i v celkom nedávnej minulosti siala vo vzťahu k iným národom a krajinám skazu, ničenie a teror, musí teraz skazu, ničenie a teror zožať.
Ale poďme pekne po poriadku a pozrime sa trochu hlbšie do minulosti. Do minulosti západnej Európy, ktorá bola minulosťou koloniálnych mocností. Kolonializmus však v skutočnosti nebol ničím iným, ako nepokrytým vykorisťovaním a drancovaním. Drancovaním prírodných, materiálnych a ľudských zdrojov iných krajín, ktorých obyvatelia boli pre koloniálnych pánov ľuďmi druhej, alebo tretej kategórie, ako o tom ešte dnes výstižne napovedá označenie: krajiny tretieho sveta.
Pre ilustráciu si uveďme jeden z príkladov chovania sa koloniálnych pánov voči obyvateľom kolónií. Keď svojho času indickí tkáči kvalitou práce intenzívne konkurovali anglickým manufaktúram na výrobu hodvábu, ich konkurencieschopnosť bola zlikvidovaná tak, že im koloniálni páni dali poodtínať prsty.
Určite by sa však dali nájsť aj pozitívne príklady, akým bolo budovanie ciest, železníc, či inej infraštruktúry. Avšak fakt, že každá z kolónií usilovala o svoju slobodu a osamostatnenie predsa len svedčí o tom, že tých negatív bolo pravdepodobne viac, ako pozitív.
Žiaľ ono osamostatnenie bolo však viacmenej iluzórne, pretože otvorený kolonializmus iba vystriedal kolonializmus skrytý, čiže ekonomický a hospodársky. Bývalé koloniálne mocnosti totiž silou svojho kapitálu ovládli strategické podniky a prírodné bohatstvo týchto krajín, takže de facto sa vlastne nič nezmenilo. Zmenila sa iba vonkajšia forma, zatiaľ čo drancovanie naďalej úspešne pokračovalo.
Ak ale odhliadneme od dávnejšej minulosti a nebudeme ju brať brať na zreteľ, úplne postačí, ak sa pozrieme do minulosti iba celkom nedávnej, kedy sa západoeurópske štáty spoločne podieľali na rozvrate prosperujúcich krajín, akou bola napríklad Líbya, a svojim mediálnym a materiálnym podporovaním takzvanej umiernenej opozície majú na svedomí i občiansku vojnu v Sýrii. Bolesť, utrpenie a strádanie, ktoré muselo znášať a stále znáša civilné obyvateľstvo Líbye, Sýrie, ale aj Iraku, či Afganistanu je nezmerné.
Môže vari iba z hľadiska čisto ľudskej spravodlivosti zostať takéto niečo bez odozvy? Môže vari niekto beztrestne pustošiť iné krajiny, nech už by boli jeho pohnútky navonok akokoľvek ušľachtilé? Je vari naozaj niečím ospravedlniteľná bolesť, skaza, ničenie, teror a rozvrat, ktoré západná Európa vyvolala v iných krajinách iba v horizonte predchádzajúcich dvadsiatich rokov?
Veľmi zreteľnú odpoveď na všetky tieto otázky nám dáva známa ľudová múdrosť, ktorá hovorí: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva! A vracajúca sa ozvena bolesti, teroru, skazy, ničenia a rozvratu, rozsievaného za účasti Európy na strednom východe začína teraz prinášať svoju primeranú ozvenu u nás doma.
Európu zaplavujú tisíce imigrantov, ktorí si vo svojom vnútri prinášajú predovšetkým tri veci. Nenávisť voči Európanom, násilné a nezmieriteľné náboženstvo a odhodlanie časom plne ovládnuť a podmaniť si európske národy. K tomu samozrejme nedôjde hneď, ale až o pár generácií, keď začnú imigranti pomaličky populačne prečíslovať pôvodné obyvateľstvo.
Ak sú teda súčasní Európania ohrozovaní samovražednými atentátnikmi a islamským terorizmom, ak sú ich ženy znásilňované imigrantmi a skopávané zo schodov, ak sa atmosféra čoraz viacej radikalizuje a medzi imigrantmi a pôvodným obyvateľstvom dochádza k násilným stretom treba si uvedomiť, že to všetko je iba nepatrným zlomkom zla, ktoré napáchali Európske krajiny medzi iný národmi. Zla, ktoré sa teraz vracia ku nim ako ozvena ich vlastných činov. Ako dávna ozvena starozákonných slov: oko za oko, zub za zub.
A ak by snáď niekto oponoval tým, že bežní, obyčajní Európania, ktorí sa stávajú obeťou týchto činov za nič nemôžu, nie je to celkom pravda. Títo zdanlivo nevinní sú totiž predsa len v istom slova zmysle vinní.
Sú vinní svojim konzumným spôsobom života, upriameným iba na seba samých, pričom utrpenie iných na druhom konci sveta ich absolútne nezaujíma. Veď je to predsa tak vzdialené.
Sú vinní svojou ľahostajnosťou voči jednaniu vlastných vlád, ktoré aj za peniaze z ich daní ničili a pustošili iné krajiny. Títo zdanlivo nevinní sa totiž nikdy otvorene nepostavili proti tomu a boli voči tomu ľahostajní. Svojim postojom tak ponechali voľné ruky politikom, ktorí svojou mocichtivou bezohľadnosťou a svojimi zločinmi rozsievali všade vo svete semená nenávisti.
A všetka táto nenávisť tých, ktorým zavraždili blízkych a zničili krajinu na nich teraz začína dopadať v podobe teroristických činov, ktoré sú mnohokrát iba odvetou za všetko to príkorie a zlo, ktoré nimi bolo spôsobené.
Nikto samozrejme nechce schvaľovať terorizmus, ale treba si uvedomiť, že najväčšiu vinu na ňom nesie ten, kto dal prvotný podnet k jeho vzniku. A neboli to arabské krajiny, ktoré začali prvé rozvracať Európu, ale naopak, bola to Európa, ktorá začal rozvracať arabské krajiny. A svojim rozvratom iných krajín vytvorila podhubie nenávisti a teroru, s ktorým teraz márne bojuje.
Čujte, vy arogantné krajiny západu, ktoré sa domnievate, že žiadneho Stvoriteľa niet. Práve na na vás samotných sa pred očami celého sveta začína naplňovať železný Zákon jeho spravodlivosti, ktorého účinkom nie ste schopní uniknúť ani svojim ateizmom, materializmom a bezbožnosťou.
Vari ste si mysleli, že môžete donekonečna ignorovať slová Syna Božieho, že nemáte iným nikdy robiť to, čo nechcete, aby iní robili vám?
Kto však tieto slová neberie do úvahy a podľa nich nekoná, okamžite, ako pod kolesá rútiaceho sa auta začne spadať pod účinky železného Zákona spätného pôsobenia, fungujúceho v duchu starozákonných slov: oko za oko, zub za zub! Čiže rozvrat za rozvrat, ničenie za ničenie, teror za teror a skaza za skazu.
A v týchto tvrdých dopadoch účinkov Zákona spätného pôsobenia budete musieť na vlastnej koži poznávať a bolestne prežívať, že jednoducho nie je možné donekonečna beztrestne robiť iným to, čo by ste si v žiadnom prípade nepriali, aby iní robili vám.
Alebo to teda v pôsobení tohto Zákona pochopíte a vo svojom živote a jednaní sa podľa toho konečne zariadite, alebo to nepochopíte a budete jeho účinkami napokon absolútne zničení a váš národ zanikne.
Nerobte iným čo nechcete, aby iní robili vám teda znamená, aby ste neničili a neruinovali iné krajiny a národy. Ani vojensky, ani ekonomicky! Ak tak totiž učiníte, s veľkou pravdepodobnosťou sa stane, že obyvatelia týchto krajín s vami samotnými prebudenou nenávisťou prídu napokon ku vám, aby zničili vás i vašu vlastnú krajinu. A tak sa stane preto, aby sa na každom, kto jedná takto zvrátene ako vy do písmena naplnili drsné starozákonné slová: oko za oko, zub za zub.
Avšak nápravu stavu, ktorý ste spôsobili a problémov, ktoré ste vyvolali musíte začať tam, kde problém nastal, čiže v krajinách, ktoré ste spustošili. Práve tam sa je treba sústrediť na pomoc, aby ste urýchlenou nápravou tamojších pomerov do normálu otupili ostrie nenávisti namierené proti vám a zároveň tým učinili bezpredmetnou potrebu tamojšieho obyvateľstva opúšťať svoju rodnú zem.
Vedz teda človeče, ty, ktorý sa môžeš jedného dňa stať obeťou teroru, násilia a vraždenia, že ty sám nesmieš nikdy činiť iným to, čo nechceš, aby iní činili tebe. A nemôžeš byť voči takémuto niečomu ani ľahostajný a nevšímavý vo svojom malichernom upriamení sa iba na uspokojovanie vlastných potrieb, pretože aj takýmto spôsobom sa stávaš do určitej miery spolu vinným. Spolu vinným, pretože si sa minimálne svojim vnútorným nesúhlasom nepostavil voči tomu a voči tým, ktorí činia zlo.
Ak by sa ale niekto naďalej snažil oponovať smrťou nevinných ľudí v Európe, ktorí predsa za nič nemôžu, tak žiaľ v zmysle zákona oko za oko, zub za zub platí, že za život nevinného civilistu v Líbyi, v Sýrii, alebo kdekoľvek inde život nevinného civilistu v Európe. Za tento kolotoč násilia však nesie hlavnú vinu ten, kto ho rozpútal prostredníctvom svojej nenásytnej a mocichtivej bezohľadnosti.
Komentáre