Na bezodnej chamtivosti postavený súčasný systém, v ktorom chcú mať bohatí stále viac začína zákerne siahať na pôdny fond krajín strednej Európy. Keď sa už totiž úspešne podarilo rozkradnúť, alebo vzletnejšie povedané predať do rúk zahraničných investorov takmer všetky strategické podniky, prichádza na rad pôda.
Zvýrazniť je však treba fakt, že krajiny vyšehradskej štvorky sa snažia tomuto trendu zabrániť. Napríklad Poľsko zadefinovalo pôdu ako najcennejšie národné bohatstvo s odôvodnením, že predsa národy kedysi viedli vojny o územia, čiže o pôdu, pretože im poskytovala obživu.
Slovensko a Maďarsko sú Bruselom tlačení k zmene legislatívy, ochraňujúcej ich pôdny fond, pretože inak im hrozí žaloba na európskom súde za to, že vraj diskriminujú občanov ostatných európskych štátov v ich právach na voľný nákup poľnohospodárskej pôdy v EU. Česko je zatiaľ jedinou krajinou, ktorá predaj pôdy nereguluje.
Vypočítavá zákernosť presadzovania princípu voľného trhu v rámci EU je však postavená na istote finančnej prevahy. Prostredníctvom nej je možné ovládnuť absolútne všetko, čo sa aspoň trochu nebráni. A práve toto je tým najdôležitejším dôvodom, prečo staré krajiny EU a Brusel tak vehementne tlačia na uplatňovanie princípu voľného trhu aj v oblasti pôdneho fondu. Lebo každému, snáď aj tomu najhlúpejšiemu musí byť jasné, že hromadne skupovať pôdu nezačnú Slováci v Holandsku, ale naopak, Holanďania u nás presne tak, ako sa to deje.
Poľnohospodári krajín V4 svorne tvrdia, že sú ohrozovaní kapitálovo silnejšími cudzincami, ktorí sa ich snažia obrať o základný výrobný prostriedok. Stratou pôdy je zároveň oslabovaná potravinová sebestačnosť, čo môže v budúcnosti ešte viac zhoršiť kvalitu potravin pre našich spotrebiteľov.
Žiaľ, realita je taká, že cudzinci sa aj napriek obmedzeniam dokážu dostať k stredoeurópskej pôde prostredníctvom rôznych nastrčených, najčastejšie domácich firiem, alebo inými nekalými, ale legislatívne regulárnymi spôsobmi. Zo strany krajín V4 je však snaha pohotovo reagovať na všetky legislatívne medzery a brániť cudzincom v nakupovaní vlastnej pôdy, čo sa samozrejme Bruselu vôbec nepáči.
Maďarsko napríklad odvážne deklarovalo, že tak, ako sa doteraz nezľaklo Bruselskej kritiky svojich vlastných postupov, nezľakne sa ani teraz.
Celú, vyššie popísanú kauzu možno vnímať ako určitý zásadný spor o hodnoty. Na jednej strane tu totiž máme názor starých členských štátov EU, pre ktoré je všetko iba tovarom. Tovarom, ktorý je možné voľne predávať a kupovať.
Na druhej strane je tu ale postoj stredoeurópskych národov, ktoré aj napriek morálnemu a mravnému balastu, prichádzajúcemu k ním zo západu predsa len ešte aspoň v určitých veciach vyciťujú, že nie všetko je možné merať iba peniazmi. Že jednoducho národy, ako i jednotliví ľudia musia mať aj nejaké vyššie hodnoty, ako iba peniaze a zisk.
A celkom konkrétne v našom prípade je to hodnota pôdy. Hodnota rodnej zeme, ktorá nesmie skončiť v rukách cudzincov. Lebo čo potom zostane národu, ak príde i o vlastnú zem? Veď potom nebude u nás doma naše celkom nič! Úplne všetko bude patriť iba cudzincom a my sami sa staneme cudzincami vo vlastnej krajine.
A predsa práve takýto trend razí Bruselská administratíva, z čoho je jasne vidieť, že vôbec neháji záujmy národných európskych štátov, ale predovšetkým záujmy silného nadnárodného kapitálu. Záujmy peňazí a zisku! Tie majú prevalcovať všetky vyššie a ušľachtilejšie hodnoty, ktorých zbytky v stredoeurópskych národoch ešte zostali.
A práve na potrebe ochrany poľnohospodárskej pôdy pred neregulovaným voľným predajom, ako to akútne vnímajú krajiny V4 je krásne vidieť, že ak človek jednotlivec, alebo národ ako celok stratí úctu k vyšším a ušľachtilejším hodnotám, stratí napokon úplne všetko. Stratí podniky vo vlastnej krajine, pôdu vo pod nohami a stane sa doma cudzincom, odkázaným na milosť a nemilosť iným.
Jasne teda vidieť, že dôstojnosť človeka i jeho reálna sloboda sú priamo závislé na preferovaní vyšších a ušľachtilejších hodnôt. Že jedine ten, kto takéto hodnoty má a uznáva môže byť hrdým a slobodným.
Kto však všetko vyššie a ušľachtilejšie nahradí iba zvrátenými hodnotami preferovania peňazí a zisku, ten nastúpil cestu hodnotového rozvratu vlastnej osobnosti a stáva sa buď otrokárom, alebo otrokom. Stáva sa teda buď tým, kto slúži zvrátenému systému ekonomického zotročovania ľudí a národov, alebo sa on sám stáva otrokom, ktorý sa síce pod určitým tlakom, ale viacmenej dobrovoľne vzdal všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt a preto v strate ľudskej a národnej hrdosti prišiel o svoju slobodu.
Slobodný a dôstojný život môže totiž prežívať iba taký človek, ktorý je ešte schopný vnímať vyššie a ušľachtilejšie hodnoty a preferovať ich. A tými hodnotami nie je len rodná zem a pôda, ale aj napríklad zmysel pre česť, spravodlivosť, dobro, či úcta človeka k človeku. Ak totiž tieto skutočné hodnoty odvrhneme a postavíme nad ne súčasné pseudo hodnoty peňazí, konzumu, materializmu a užívania si, spolu s nimi odhadzujeme i svoje právo na vlastnú slobodu a naša realita sa postupne stane realitou zotročenia a neslobody.
Samozrejme, že peniaze a veci hmotné potrebuje k svojmu životu každý z nás, ale v nijakom prípade by sme ich nemali nadradiť nad čosi také, ako je česť, spravodlivosť, dobro, úcta človeka k človeku, či úcta k rodnej zemi, na ktorú sa nemožno v nijakom prípade dívať iba čisto ako na tovar, teda cez peniaze.
Kto sa však dá strhnúť dobou a pod jej tlakom začne vzývať iba peniaze, zisk, hmotu a konzum, kto sa kvôli tomu stane ochotným byť hoci aj nečestným, nespravodlivým, nedobrým a bezohľadným, ten sa vzďaľuje od duchovnej podstaty vlastnej ľudskosti. Vo svojom vlastnom zotročení ducha sa stáva služobníkom temnoty. Stáva sa živočíchom, otrocky slúžiacim temnote tým, že zotročuje iných a nikdy nemá dosť, alebo tým, že sa on sám necháva zotročovať, pretože sa zriekol všetkého vyššieho a ušľachtilejšieho.
A ak sa na prvý pohľad zdá, že ten, kto dokáže úspešne manévrovať v tomto systéme si môže žiť v pohode, blahobyte a dostatku, je to iba čiastočná pravda, pretože byť úspešným v temnom a zvrátenom systéme bez akýchkoľvek vyšších hodnôt učiní každú podobnú ľudskú dušu temnou a preto neschopnou dosiahnuť pravého šťastia, ale iba toho chvíľkového a dočasného.
A vo svojej strate najelementárnejšej ľudskosti, postavenej na skutočných hodnotách stratí takýto jedinec aj tak napokon úplne všetko. Svoje telo, svoje majetky, svoju dušu i svoje vedomé duchovné bytie, pretože jeho existencia bude vymazaná zo zlatej knihy života tohto univerza, pevne stojaceho na oceľových pilieroch skutočných hodnôt.
Jedine to, čo je naozaj hodnotné môže dať bytiu človeka skutočnú hodnotu! Jedine to mu môže dať slobodu, šťastie, radosť, naplnenie a mier!
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š
Komentáre