Absolútne
nikomu nebolo možné prehliadnuť mimoriadne, až doslova africké
horúčavy tohto leta. Boli najväčšími za celú dobu
hydrometeorolgických meraní na našom území. Sucho,
doprevádzajúce horúčavy negatívne poznačilo množstvo i kvalitu
obilovín v tohtoročnej žatve a s najväčšou pravdepodobnosťou
negatívne poznačí i úrodu jesenných plodín.
A
práve počas jeden z vĺn týchto obrovských horúčav sa v médiách
objavila správa, že 2. augusta sme vyčerpali ekologický limit
našej planéty na rok 2017 a od tohto dňa začíname žiť na
takzvaný enviromentálny dlh. To znamená, že spotrebujeme viac
prírodných zdrojov, než koľko je biosféra schopná nahradiť za
dobu jedného roka.
Tento
zlomový bod nastáva každým rokom o niekoľko dní skôr, čo
svedčí o tom, že naše „potreby“ sa neustále zvyšujú. A aj
keď ekosystémy sú v podstate veľmi odolné, ak sa dostanú za
určitý „bod zlomu“, môžu sa zrútiť a prestať fungovať. A
my sa svojim neuváženým jednaním k tomuto bodu každým rokom
stále viac približujeme.
Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam je však veľmi dôležité uvedomiť si
ich hlboký vzájomný súvis. Súvis medzi extrémnymi horúčavami
na jednej strane a stále sa zvyšujúcim, enviromentálnym dlhom na
druhej strane, pretože práve prostredníctvom horúčav, sucha a
iných prírodných anomálií začíname byť čoraz intenzívnejšie
konfrontovaní s neodvratnými splátkami nášho dlhu voči
ekologickým zdrojom planéty Zem. Ide jednoducho o nevyhnutnú daň
za jej bezohľadné drancovanie. A pokiaľ sa my nespamätáme a
nezastavíme, nezastaví sa ani príroda vo svojom hromadení nami
samými zapríčinených, extrémnych klimatických javov.
Najdôležitejšia
otázka teda spočíva v tom, či sme schopní vyvodiť z tohto
všetkého sami voči sebe nejaké konkrétne dôsledky? Či sme
ochotní zmeniť kvôli tomu niečo vo svojom živote? Či sme
ochotní prehodnotiť hierarchiu svojich hodnôt a svoj spôsob
života tak, aby sme našim vlastným dielom prispeli k zlepšeniu
celkovej situácie? Či sme ochotní uskromniť sa vo svojich
potrebách natoľko, že sa ich napĺňanie stane enviromentálne
prijateľným?
Ľudia
však žiaľ, nemenia absolútne nič vo svojom myslení, vo svojich
hodnotách, vo svojich potrebách, ani vo svojom prístupe k prírode
a k jej zdrojom, pretože podľa ich názoru môžu niečo zmeniť
iba tí, ktorí majú skutočnú moc, skutočné bohatstvo a tým
pádom i najväčší podiel na drancovaní planéty.
Je
síce pravdou, že tí najbohatší, najmocnejší, najchamtivejší
a najbezohľadnejší majú najväčšiu vinu na tomto drancovaní,
avšak práve k ich životnému štýlu, práve k ich „hodnotám“,
k ich blahobytu, k ich konzumu, k ich plytvaniu a k ich rozhadzovaniu
vzhliadajú obyčajní ľudia ako k ideálu. Ako k čomusi veľkému.
Ako k niečomu, čo by aj oni radi mali, keby ich postretlo také
šťastie a mohli toho dosiahnuť.
Pre
väčšinu obyčajných ľudí teda predstavuje tento životný štýl
ideál. Čosi, k čomu vzhliadajú s posvätným obdivom, ako k
najzásadnejšej hodnote života! Ako k základnej hodnote bytia!
A
žiaľ, práve takýmto spôsobom sa prázdne, úbohé,
materialistické a samovražedné hodnoty najbohatších,
najmocnejších, najbezohľadnejších a najchamtivejších stávajú
hodnotami celého ľudstva. Hodnotami celej civilizácie! Hodnotami
takmer každého človeka, až na niekoľko svetlých výnimiek!
Nie
každý samozrejme tohto cieľa dosiahne, ale takmer každý tieto
hodnoty vnútorne uznáva a usiluje sa o ne, čo sa navonok prejavuje
vzrastajúcou chamtivosťou, bezohľadnosťou, materializmom a
konzumom. Čo sa prejavuje túžbou po peniazoch, po majetkoch, po
moci, po kariére a chcením mať stále viac.
Toto
sú „ideály“ nášho sveta, predstavujúce zásadnú hodnotovú
platformu väčšiny ľudí, čo má za následok ničenie a
drancovanie našej planéty, pretože každý jedinec sa snaží
uplatňovať tieto „ideály“ na tej pozícii, na akej sa práve
nachádza, so snahou vyšvihnúť sa čo najrýchlejšie nahor, až k
elite.
A
tak sú všetci títo obyčajní ľudia, aj spolu s elitou
najbohatších škodcami planéty Zem. Sú vinní za zhoršovanie
klimatických pomerov na Zemi, pretože k tomu prispievajú svojim
vlastným dielom a podľa svojich vlastných možností. Lebo vo
svojich životoch, vo svojich názoroch, vo svojom myslení a vo
svojom jednaní usilujú presne o tie isté „hodnoty“, ako
bohatí. Avšak horúčavami, ktoré sme mali možnosť zažiť počas
tohto leta nám príroda jasne ukazuje samovražednú zvrátenosť
„hodnôt“, ktoré náš svet uznáva.
Ak
nechceme svoju planétu zničiť a tým pádom zničiť aj samých
seba, čiže už len čisto kvôli vlastnému prežitiu by sme sa
mali zrieť zvrátených hodnôt materializmu, karierizmu, užívania
si a nenásytnej túžby mať stále viac a obrátiť sa k skutočným
hodnotám. K hodnotám ducha! K hodnotám ducha, ktorých hromadením
a nadobúdaním nebudeme okolo seba nič drancovať a ničiť, ale
naopak, všetko povznášať a pozdvihovať.
Nie
teda mať, ale byť! Usilovať sa predovšetkým o to, byť za každej
situácie dobrým, spravodlivým, láskavým a skromným. Usilovať
sa o to, byť človekom vysokých a ušľachtilých hodnôt, ktorý
preferuje tieto hodnoty oveľa vyššie, ako materializmus a preto
nemôže skĺznuť do hmotárskeho otroctva plného zla,
nespravodlivosti a bezcharakternosti voči ostatným kvôli
dosahovaniu osobných výhod.
Záchrana
života na planéte Zem teda spočíva v zmene hodnotovej orientácie!
Hodnoty čisto hmotné, konzumné a materiálne, ktoré sú hodnotami
deštruktívnymi, ak stoja na prvom mieste musia byť nahradené
hodnotami ducha a vysokých, ušľachtilých cností. Hodnotami
dobra, spravodlivosti, ľudskosti, skromnosti, jednoduchosti a
nenáročnosti v potrebách!
A
toto je presne tým, čo môže, ba musí urobiť každý človek sám
za seba ak chce, aby nás prírodné dianie, ktoré sa už začína
búriť voči našej arogantnej bezohľadnosti nakoniec všetkých
nezmietlo z povrchu zemského.
Nikto
nie je teda natoľko malý a bezvýznamný, aby práve toto nemohol
urobiť sám za seba. Aby nemohol zmenou vlastnej hodnotovej
orientácie prispieť k zlepšeniu celkovej situácie. Aby sa nemohol
uskromniť vo svojich potrebách. Aby nemohol brať viac ohľad na
prírodu a jej možnosti.
Lebo
ako už bolo povedané, jedine ak svoju životnú energiu vlejeme do
hromadenia pokladov ducha, čím ich budeme mať viac, tým bude na
zemi lepšie a krajšie.
Ak
ale nasmerujeme všetku svoju životnú energiu iba do zhromažďovania
hodnôt materiálnych, nebudeme mať nikdy dosť a stále budeme
chcieť viac. A prostredníctvom týchto svojich, stále rastúcich
sebeckých nárokov budeme ničiť a drancovať všetko okolo seba až
dovtedy, kým napokon svoju rodnú planétu, a tým pádom aj sami
seba úplne nezničíme.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š
Komentáre