Ako
hore, tak i dolu! Ako na nebesiach, tak i na zemi! Ako sa v noci na
nehybnej hladine jazera zrkadlí celá veľkoleposť hviezdnej
oblohy, presne tak sa môže v našom vnútri a mysli zrkadliť
múdrosť ducha.
Áno,
v tichu a v pokoji svojho vnútra môžeme ako v otvorenej knihe
vnímať posolstvá, ktoré práve pre nás píše vznešená ruka
ducha. Môžeme tam nájsť odpovede takmer na všetky otázky, ktoré
nás trápia. Môžeme tam nájsť vnútorné prežitie a hlboké
pochopenie najrozličnejších súvislostí. Môžeme tam nájsť
vyriešenie našich problémov, ako i poznanie smeru našej osobnej
cesty, ktorou máme ďalej vo svojom živote kráčať.
Lebo
tak, ako sa v prírode strieda obdobie vanutia vetrov s obdobím dní
bezveterných, presne tak sa majú v našom živote striedať obdobia
najrozmanitejších problémov, starosti a nevyriešených otázok,
ktoré víria hladinu nášho vnútra s obdobiami, kedy si doprajeme
stíšenia, aby sme sa stali schopní vnímať z pokoja vlastnej
duše, ako z čistej hladiny jazera to, čo sa tam pre nás zrkadlí
ako odpoveď ducha. Odpoveď ducha vo vzťahu ku všetkému, čo nami
vnútorne hýbe.
Ak
sa teda naučíme dávať pravidelne priestor tichu v sebe, ak sa z
pokojnej jazernej hladiny nášho vnútra naučíme vnímať odrazy
múdrosti ducha, môžeme byť práve takýmto spôsobom duchovne
vedení. Môžeme sa nám dostať poznania, povstávajúceho z nášho
vnútra, z ktorého ako jediného môže vzniknúť naše vlastné,
osobné vnútorné presvedčenie.
Ak
ale nedokážeme v zhone života nikdy stíšiť svoje rozbúrené
vnútro do takej miery, aby bolo schopné zrkadliť odozvy ducha,
zostaneme navždy vo vleku cudzích názorov a cudzieho poznania. A
hoci by aj bolo toto poznanie veľmi hodnotné, naša najvnútornejšia
bytosť nebude mať z neho takmer žiadneho úžitku, pretože sme ho
jednoducho neboli schopní v tichu svojho vnútra v sebe pretaviť v
čosi výsostne vlastné a osobné. Lebo jedine toto naše vlastné,
osobné, nami samými vnútorne uchopené, pochopené a prežité má
v skutočnosti pre nás cenu. Jedine toto je vecou trvalej hodnoty a
vnútorným pokladom, o ktorý nikdy neprídeme a ktorý zostane
našim trvalým majetkom. A to až za hrob!
A
hoci existuje obrovské množstvo odpovedí, ktoré by sme boli
schopní získať iba tým, že sa v stíšení naučíme vnímať
odozvy ducha, existuje zároveň tisíc vecí, ktoré sa snažia
rozbiť krásu, vznešenosť a múdrosť odrazu tejto pomyselnej
hviezdnej oblohy v nás. Existuje tisíce veci, ktoré sa snažia
rozvíriť pokojnú hladinu nášho vnútra, aby nemohla nikdy
zrkadliť múdrosť ducha a my sme sa tým pádom nikdy nemohli stať
duchovne zrelými a samostatnými.
A
najrozmanitejšie vonkajšie a vnútorné vplyvy sa o to snažia
veľakrát až tak úspešne, že mnohí nakoniec na to duchovné
celkom zabudnú, pretože starosti, radosti, pôžitky, úzkosti a
strachy tohto sveta ich ovplyvňujú až natoľko, že sa vnútorne
takmer nikdy nedokážu úplne stíšiť. Preto hladina ich vnútra
zostáva vždy viac, alebo menej rozčerená a oni z nej nemôžu
absolútne nič vyčítať, čím sa nevyhnutne stávajú bytosťami,
odrezanými od pravej múdrosti.
Takýto
človek však, bez toho, že by si to on sám uvedomoval, ani nežije.
Nežije svojim vlastným, osobným bytím, postaveným na vlastnom,
vnútornom presvedčení, ale je iba trstinou, klátiacou sa vo vetre
cudzích názorov, cudzích myšlienok, cudzích postojov, cudzích
znalostí a cudzieho poznania. Nedopusť preto nikdy človeče, aby
sa aj tebe prihodilo čosi podobného.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š
Komentáre