Jedným
z najradikálnejších tvrdení stúpencov Véd je, že Ježiš
Nazaretský nikdy fyzicky neexistoval. Ide vraj len o židmi čisto
literárne vytvorenú postavu, ktorej učenie bolo odkopírované a
prebraté od gnostika Šimona Mága.
Keďže
ide naozaj o závažné tvrdenie, pozrime sa podrobnejšie na
argumentáciu priaznivcov Véd, ale zároveň i na protiargumenty,
ktoré ich teóriu vyvracajú.
Šimon
Mág, alebo Simon Magnus, bol súčasníkom Ježiša Krista. Píše
sa o ňom v Skutkoch apoštolov (8,9): „V tom meste už oddávna
žil istý muž, menom Šimon. Bol čarodejníkom a zavádzal
samaritánsky ľud, tvrdiac o sebe, že je čímsi veľkým. Všetci
od malého až po veľkého ho počúvali a hovorili: On je sila
Božia, ktorá sa volá veľká. Počúvali ho preto, lebo svojimi
čarami ich už dlhší čas zavádzal, ale keď uverili Filipovi,
ktorý im hlásal blahozvesť o kráľovstve Božom a o mene Ježiša
Krista, dali sa mu pokrstiť. Aj sám Šimon uveril a dal sa
pokrstiť. Pridržal sa Filipa a keď videl znamenia a veľké divy,
ktoré sa diali žasol.“ O Šimonovi sa píše ešte ďalej, až do
konca kapitoly (8,24).
Priaznivci
Véd sa so svojim tvrdeniami o Šimonovom autorstve Ježišovho
učenia opierajú o spis katolíckeho otca Hippolyta, žijúceho na
prelome 2. a 3. storočia. Do češtiny ho pod názvom: „Vymítání
všeho kacířstva“ preložil Ján Kozák.
V
Naasejskom traktáte, ktorý je jeho súčasťou popisuje Hipppolytus
rôzne rano kresťanské gnostické sekty a ich kacírske odchýlky
od pravého učenia cirkvi. Píše sa v ňom i o Šimonovi Mágovi.
Ten podľa Hippolyta prebral náuku Ježiša Krista, ale vykladá ju
inak, ako učí cirkev.
V
Naasejskom traktáte uvádza Hippolytus celé state z učenia Šimona
Mága so slovami “on hovorí“. A toto slovné spojenie, „on
hovorí“, sa pravidelne opakuje v celom spise, čo je podľa
stúpencov Véd dôkazom toho, že v podstate celý Naasejský
traktát je v skutočnosti polemikou s učením jedného jediného
gnostika, a síce Šimona Mága.
Hippolytus
nás teda takýmto spôsobom oboznamuje s učením Šimona Mága,
pričom jeho súčasťou sú niektoré známe výroky Ježiša Krista
z evanjelií. Čo je však najdôležitejšie, tieto výroky
vyznievajú v Šimonovom podaní oveľa ucelenejšie, hlbšie a
zrozumiteľnejšie, než je tomu v evanjeliách.
No
práve a na základe porovnania hĺbky výrokov z učenia Šimona
Mága s učením Ježiša Krista v evanjeliách dospievajú
priaznivci Véd k názoru, že skutočným originálom je učenie
Šimonove. Na podobných výrokoch Krista v evanjeliách totiž podľa
nich vidieť, že sú iba prevzaté a ešte k tomu skomolené a
nedokonalé.
Podľa
priaznivcov Véd to teda znamená, že gnostické učenie Šimona
Mága je pôvodné a oveľa dokonalejšie, zatiaľ čo evanjeliá
predstavujú už len jeho menej dokonalé kópie. A vo svojich
úvahách pokračujú ďalej tvrdením, že Ježiš ani nikdy
neexistoval. Že to bola iba židmi čisto literárne vytvorená
postava.
Ako
je to teda v skutočnosti? Kde je pravda?
Ježiš
Kristus existoval! Sám ale nič nenapísal. Mal však učeníkov,
ktorí po jeho smrti zaznamenali príbeh jeho života i jeho učenie.
A jeho slová zaznamenali tak, ako ich oni sami pochopili. A keďže
boli rozdielni, mnohé veci pochopili rozdielne. Synoptické
evanjeliá Marka, Matúša a Lukáša sú približne rovnaké, ale
evanjelium Jánovo je už rozdielne jeho pochopením Božej podstaty
Ježiša.
Okrem
toho však existujú aj apokryfné evanjeliá. Trebárs evanjelium
Tomášovo, v ktorom je badateľný gnostický, alebo inak povedané,
transformovaný Védsky vplyv.
Tomáš
bol už totiž pravdepodobne pred svojim stretnutím s Ježišom
ovplyvnený gnostickým učením a cez jeho optiku chápal i mnohé
slová svojho Majstra. A presne toto bol aj prípad Šimona Mága,
ktorý prebral časti Ježišovho učenia, avšak vykladal ich na
základe svojich vlastných, predchádzajúcich znalostí Véd,
transformovaných do gnostického učenia.
Grécke
slovo gnóza znamená poznanie. Ide o poznanie cesty ľudskej bytosti
do ríše Svetla, nachádzajúcej sa nad hmotnosťou. V ríši Svetla
blčí večný oheň Ducha a chrli iskry. A tieto drobné iskry ohňa
večného Ducha sme my ľudia. Zmyslom nášho bytia v hmotnom svete
je, aby sme svoju iskru ohňa ducha v sebe rozžeravili na maximum
prostredníctvom čestného, ušľachtilého a dobrého života. Aby
sa z nej stal žiarivý plameň ducha, ktorý sa bude môcť nakoniec
opätovne zjednotiť s večným ohňom veľkého Ducha v ríši
Svetla a obohatiť ho svojim maličkým dielom jedinečnosti. Úsilie
o toto zjednotenie je jediným skutočným zmyslom bytia každého z
nás.
Podľa
gnostického učenia existuje večný, kozmický princíp Krista, ako
ukazovateľa cesty k Svetlu. Ako ukazovateľa správneho života v
hmote, ktorý vedie k znovu zjednoteniu iskry ľudského ducha s
nikdy nehasnúcim plameňom veľkého Ducha. A gnóza, čiže
poznanie, má byť poznaním tohto vesmírneho princípu, ukazujúceho
cestu k Svetlu.
Napríklad
Tomáš vo svojom apokryfnom evanjeliu píše v duchu gnostického
učenia toto:
„Ježiš
povedal: Keď sa vás budú pýtať, odkiaľ ste prišli?, odpoviete
im: Prišli sme zo Svetla. Prišli sme z toho miesta, kde Svetlo
povstalo samo zo seba. Vzniklo a zjavilo sa vo svojom obraze. Keď sa
vás budú pýtať: Kto ste?, tak odpoviete: Sme jeho synovia a sme
vyvolení živého Otca.“
I
Ján na začiatku svojho synoptického evanjelia píše o Kristovi v
duchu gnostického poznania ako o „pravom Svetle, prichádzajúcom
na tento svet, ktoré osvecuje každého človeka“.
„Vo
svete bolo, svet ním povstal, ale svet ho neprijal. Do svojho
vlastného prišlo, ale jeho vlastní ho neprijali. Tým však, čo
ho prijali, dal schopnosť stať sa deťmi Božími (deťmi Svetla).“
Šimon
Mág spoznal učenie Ježiša Krista, ale keďže bol z najväčšou
pravdepodobnosťou už pred ním ovplyvnený gnózou, čiže
transformovaným učením Véd, vo svojom vlastnom učení vykladal
Ježišove výroky práve týmto spôsobom. No a je potom úplne
pochopiteľné, že súčasným priaznivcom Véd vyznieva Šimonova
interpretácia niektorých výrokov Ježiša v jeho védsko
gnostickom výklade oveľa ucelenejšie a zmysluplnejšie, ako je
tomu v synoptických evanjeliách.
Ježiš
však hovoril priamo z Pravdy, z ktorej boli kedysi dávno
inšpirované aj Védy. Ježiš totiž prišiel na Zem z tejto
jedinej, večnej a živej Pravdy. Bol jej pozemským vtelením! Bol
samotným Slovom Božím v ľudskom tele! Preto vždy hovoril
všeobsiahlo bez toho, že by sa nechal zviazať terminológiu
nejakého vtedy jestvujúceho, alebo dávneho náboženstva. Preto ho
židovská duchovná elita považovala za rúhača a preto bolo možné
nájsť v jeho slovách i odozvu dávneho védskeho poznania.
Sám
však nič osobne písomne nezaznamenal a preto všetko, čo nám po
ňom v písomnej podobe zostalo, bude vždy odzrkadľovať iba mieru
osobného pochopenia konkrétneho autora. A to na základe jeho
osobnej duchovnej zrelosti, alebo na základe jeho predchádzajúceho
duchovného poznania, ktorým bol ovplyvnený.
A
preto tiež vykladal Šimon Mág vo svojom učení niektoré výroky
Ježiša Krista sebe vlastným spôsobom, čo bolo príznačné pre
mnohé vtedajšie gnostické skupiny. Tieto gnostické skupiny boli
prirodzenou súčasťou ranného kresťanstva, ale neskôr bola celá
gnostická vetva prvotného kresťanstva zavrhnutá, pretože podľa
cirkevných otcov obsahovala bludy, prinesené z iných náboženstiev,
ako i rôzne vplyvy, trebárs indické, alebo perzské.
Skutočná
pravda bola ale taká, že gnóza, ako princíp individuálneho
duchovného poznávania cesty k Svetlu bola nepohodlná. Nepohodlná
preto, lebo mocensky čoraz viacej sa upevňujúca oficiálna cirkev
začala nahrádzať princíp slobodného a samostatného poznávania
cesty k Svetlu princípom viery. Viery v nariadenia, tézy a dogmy
oficiálnej cirkvi, ktorá sa z predchádzajúceho, slobodného a
čisto duchovného spoločenstva začínala transformovať do pozície
svetského mocenského činiteľa.
Vyzdvihovanie
učenia Šimona Mága možno teda vnímať ako určitý druh
nostalgie za strateným, zabudnutým a oficiálnou cirkvou zavrhnutým
prúdom prvotného, gnosticko védskeho kresťanstva, pričom z
hľadiska skutočnej pravdy išlo o poznanie veľmi hlboké a
nesmierne duchovne inšpirujúce. Poznanie, ktoré nám má čo
povedať i dnes, pretože v mnohých ohľadoch oveľa správnejšie
objasňovalo zmysel slov Ježiša Krista, než tomu bolo v oficiálnej
cirkvi, pomaly sa transformujúcej vo svetskú mocenskú organizáciu.
Celkom
logicky boli preto cirkvou medzi synoptické evanjeliá vybrané iba
tie spisy, ktoré neobsahovali gnosticko védske vplyvy. Všetko
ostatné začalo byť popierané a považované za kacírstvo. Cirkev
totiž chcela vládnuť a ovládať. Preto jej dokonale vyhovoval
model pápežskej, centralizovanej cirkvi, odkiaľ vychádzajú
záväzné pravdy viery, o ktorých sa už ďalej neuvažuje a
nepochybuje. Gnostický dôraz na samostatné duchovné napredovanie,
bez potreby sprostredkovateľa sa preto stal absolútne
neakceptovateľný.
PS.
K pokusom priaznivcov Véd o zdiskreditovanie faktu reálnej
existencie Krista patrí napríklad aj ich tvrdenie, že v
životopisoch Budhu, žijúceho päť storočí pred Kristom,
preložených zo sanskrtu sa hovorí o tom, ako Budha uzdravoval, ako
chodil po vode, alebo ako zázračne nasýtil zástupy. Aj Ježiš
uzdravoval, chodil po vode a zázračne nasýtil zástupy. Je to vraj
teda jasný dôkaz toho, ako sa židovskí plagiátori inšpirovali
životopisom Budhu a rovnaké prvky využili pri svojom literárnom
vytváraní fiktívnej postavy Ježiša Krista.
Pravda
je ale iná! Kto totiž prichádza priamo od Boha, ako Ježiš, alebo
kto prichádza z ríše ducha s konkrétnym poslaním ako Budha, má
vo svojej výbave určité štandardné vyššie schopnosti, čo
znamená, že o nejakom kopírovaní a preberaní nemôže byť ani
reči. V oboch prípadoch ide totiž o úzke prepojenie smerom k
Výšinám, ktorého dôsledkom sú rovnaké vyššie schopnosti.
No
a celkom na záver tá najdôležitejšia a najsmutnejšia vec.
Neprekonateľné bloky, ktoré si mnohí stúpenci Véd vytvorili
voči kresťanstvu im znemožňujú poznať, že práve v línii
kresťanstva Svetla a ako pokračovanie poslania Ježiša Krista boli
svetu Zhora darované nové Védy v podobe Posolstva Grálu. Toto
Posolstvo totiž čerpá priamo z Božej Pravdy tak, ako kedysi dávne
Védy a preto v sebe nesie presne tú istú, pôvodnú védsku
múdrosť, ibaže v novej, dnešnej dobe prispôsobenej forme.
Pradávnu
védsku múdrosť v jej novej forme však môže rozpoznať iba ten,
koho duch je živý a flexibilný. Iba ten, kto nie je vnútorne
zviazaný neprekonateľnou predpojatosťou voči kresťanstvu a osobe
Ježiša Krista.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre