Staroba
so sebou prináša mnoho problémov. Ako fyzických, tak aj
psychických. No a jedným zo zásadných psychických problémov
býva to, že mnohí starí ľudia sa po ukončení svojho aktívneho
života nedokážu dlhodobo vyporiadať so silným pocitom
zbytočnosti. S pocitom, ešte navyše podporovaným charakterom
súčasnej doby, ktorá vidí celý zmysel ľudského bytia jedine v
schopnosti vytvárania materiálnych hodnôt. Je potom samozrejme
ľahko pochopiteľné, že ak niekto túto schopnosť stratí, cíti
sa zbytočný. Cíti sa na obtiaž. Cíti sa, ako sa vraví, už len
do počtu. Toto trápi mnohých starých ľudí a vnútorne ich to
zožiera.
Všetko
je však v skutočnosti úplne inak a dokonca aj nevládny človek,
odkázaný na cudziu starostlivosť môže byť za určitých
okolností pre náš svet a našu planétu oveľa užitočnejším,
ako tisíce ľudí v najproduktívnejšom veku.
Tieto
skutočnosti som si veľmi silne uvedomil pri slovách istého
starého človeka, ktorého naozaj hlboko trápilo, že je už len do
počtu. Ale čo keď práve on patrí do počtu spravodlivých, ktorí
svetlou hodnotou svojej spravodlivosti ešte stále udržujú
opodstatnenie trvania ľudskej existencie a bytia na našej planéte?
Naša
planéte, ale v širšom kontexte aj celé naše univerzum je totiž
veľkým javiskom boja dvoch protichodných síl. Sily Svetla a sily
temnoty. No a každý z nás, jednotlivcov, sa svojimi postojmi,
myslením, hodnotami a jednaním vždy zaraďuje do prvej, alebo do
druhej kategórie.
Inými
slovami povedané, vždy sa stávame buď služobníkmi Svetla, alebo
služobníkmi temnoty. Vždy sa musíme nakoniec rozhodnúť, na
ktorú stranu sa pridáme, pretože na obidvoch stoličkách sa
dlhodobo sedieť nedá. Vždy totiž musíme tak, ako sa píše, iba
"jedného týchto dvoch pánov milovať a druhého nenávidieť".
No a to, na ktorú stranu sa pridá väčšina ľudí, väčšina
národa a väčšina svetovej populácie, potom formuje konkrétny
osud každého jednotlivca, každého národa, alebo celej našej
planéty.
Ak
sa teda väčšina z nás rozhodne pre Svetlo a jeho hodnoty, budeme
určite kráčať k svetlej budúcnosti. Ak sa ale rozhodneme pre
temnotu a jej hodnoty, čaká nás nevyhnutne temná budúcnosť.
Svetlom
a jeho hodnotami je spravodlivosť, ušľachtilosť, dobro,
nezištnosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, skromnosť, úcta,
čestnosť, mravnosť, vnútorná čistota a v reálnom živote žitá
duchovnosť.
Temnotou
a jej hodnotami je nespravodlivosť, zlo, bezohľadnosť, nečestnosť,
klamstvo, podvod, chamtivosť, karierizmus, nemravnosť, vnútorná
nečistota, formálna duchovnosť, ale aj bezmyšlienkovitosť,
konzumnosť, plytkosť a nízky materializmus.
Väčšina
ľudí nášho sveta sa svojou hodnotovou orientáciou dobrovoľne
rozhodla kráčať cestou temnoty a preto svoj osobný osud, osud
vlastného národa i osud celej našej planéty smerujú do temnoty.
Do temnoty zničenia! Do temnoty a skazy našej planéty, ale aj do
absolútneho konečného rozkladu vlastnej osobnosti. Toto musí byť
jasné každému, kto žije v súčasnom svete a vníma jeho základné
hodnotové smerovanie.
No
a za situácie, kedy si väčšina obyvateľstva sveta vybrala cestu
temnoty, smerujúcu k zničeniu, je nesmierne cenný každý človek,
jednotlivec, ktorý si naopak svojou celkovou životnou orientáciou
zvolil cestu Svetla. Cestu pozitívnych, konštruktívnych a
budujúcich hodnôt dobra, ktoré držia náš svet a zabraňujú
jeho totálnemu zrúteniu.
Bez
týchto ľudí by sa už totiž muselo všetko dávno zosypať,
pretože oprávnenosť existencie života a bytia na každej planéte
je podmienená iba zachovávaním konštruktívnych a budujúcich
hodnôt Svetla. Bez nich stráca oprávnenie svojej existencie
akýkoľvek život a akékoľvek bytie. Bez nich musí preto všetko
nevyhnutne samovoľne smerovať do skazy a seba deštrukcie.
Ak
ho od nej nezadržuje zodpovedajúci počet spravodlivých!
Lebo
jedine tento, relatívne malý počet spravodlivých drží pri
živote aj našu planétu a zabraňuje zániku všetého, čo sa na
nej nachádza. Takáto je žiaľ realita bez toho, že by si jej
nesmiernu závažnosť uvedomovala väčšina ľudí, slúžiacich
temnote.
Ak
sa ale máme vrátiť nazad k našej téme o starých ľuďoch, ktorí
sa cítia byť zbytoční a už len do počtu, mali by si hlboko
uvedomiť, že vôbec nie sú zbytoční a vôbec nie sú do počtu,
ak svojou celkovou životnou hodnotovou orientáciou patria práve do
toho počtu spravodlivých, ktorí držia našu Zem a zabraňujú jej
zániku. A to je nesmierne cenné! To totiž prináša Svetlo na Zem!
A toto Svetlo rozháňa temnotu, ktorá by sa jej chcela zmocniť
úplne.
Preto
nie je zbytočný život nijakého človeka, ktorý je v tomto zmysle
nositeľom Svetla. Nech by bol akokoľvek starý a akokoľvek
nevládny. Najrozhodujúcejším kritériom kvality života a jeho
skutočnej hodnoty nie je totiž nič iného, ako práve miera
Svetla, ktorú sme schopní kotviť a sprostredkovávať svojou
existenciou.
To
je skutočná hodnota! To sú skutočne hodnotní ľudia! Jediný
takýto človek, aj keby bol akokoľvek nevládny, alebo starý je v
skutočnosti oveľa väčším prínosom pre našu planétu, ako
tisíce iných ľudí v produktívnom veku, ponorených do
priemerného, štandardného sebectva svojej služby temným
hodnotám.
Preto
bolo tiež povedané, že prví budú poslednými a poslední prvými.
Lebo prvými vo svete temných hodnôt sa stávajú predovšetkým
ľudia, ktorí sami tieto temné hodnoty preferujú. Veľká česť
všetkým výnimkám!
Skutočné
hodnoty a tým pádom aj naozaj hodnotní ľudia sú naopak našim
svetom odsúvaní bokom, až na posledné miesto, i keď práve oni
sú v skutočnosti tými prvými. Prvými v línii Svetla, dávajúcej
ešte opodstatnenie životu na zemi. Sú prvými, pretože sú
skutočne ľuďmi! A ľudskosť, pravé človečenstvo človeku
prepožičiava iba jeho úsilie o hodnoty Svetla.
Tam
totiž, kde tohto úsilia niet sa postupne stráca aj ľudskosť, až
sa napokon stratí úplne. Potom zostane už len živočích temných
hodnôt, čoraz viacej sťahujúci do temnoty seba samého i celý
svet. Jedine vznešené hodnoty Svetla môžu dať vysokú hodnotu
každému človeku, ktorý sa na ne orientuje bez ohľadu na to,
akého je veku.
No
a práve k tejto vysokej méte, k tejto hlbokej životnej múdrosti
by mal dospieť na sklonku svojho života, vo svojej starobe každý
človek. Lebo jedine ten žil správne, kto dospel až sem, aj keď
trebárs v mladšom veku určitý čas holdoval falošným hodnotám.
Nie
je ale nič smutnejšie, ak starý človek na sklonku svojho života
nedozrel k takémuto druhu múdrosti. Ak nakoniec zostal iba
malicherným, hádavým, trvalo nespokojným a plným negativity,
ktorú vŕši na svojom okolí. Takýmto spôsobom sa potom žiaľ v
istom zmysle stáva mnoho starých ľudí naozaj príťažou. Nie
však svojim vekom, ani svojou nemohúcnosťou, ale svojim ustavične
negatívnym duševným naladením, bez pravej múdrosti. Tým sa
totiž pridávajú ku všeobecnému smerovaniu nášho sveta do skazy
úplne rovnako, ako väčšina ostatných ľudí v produktívnom
veku, vedome alebo nevedome slúžacich temnote.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre