Osobnostne
a duchovne vysoko stojaci, kvalitní jedinci, môžu prichádzať na
svet len prostredníctvom nepoškvrneného počatia! Nepoškvrnené
počatie totiž nie je dej, ktorý sa stal len jediný krát v
dejinách! Ideál nepoškvrneného počatia môže byť dosiahnutý
každou ženou, ktorá splní dve podmienky. A síce, ak k počatiu
dôjde z čistej lásky, a zároveň s vrúcnym pohľadom, upretým k
Stvoriteľovi. Takýmto spôsobom bolo totiž Máriou z Nazareta
počaté fyzické telo Kristovo a podobným, telesnou zmyselnosťou
nepoškvrneným počatím by mali prichádzať na svet všetci ľudia.
Prvá
požiadavka, čiže čistá láska, môže byť splnená pomerne
ľahko mnohými, hlboko sa milujúcimi pármi. Horšie je to však už
s druhou požiadavkou. A síce, s vrúcnym pohľadom upretým k
Stvoriteľovi. Ten väčšine žien, ale aj mužov dneška chýba. A
chýba im nie len pri plodení, ale prakticky pri všetkom, čo vo
svojom každodennom živote konajú.
No
a práve na túto druhú, tak ťažko ľuďmi splniteľnú požiadavku
sa teraz skúsme trochu hlbšie zamerať, pretože jej splnenie je
schopné prepožičať nie len plodeniu, ale absolútne všetkým
veciam okolo nás úplne iný rozmer. Rozmer, schopný priniesť
svetu oveľa vyššiu osobnostnú kvalitu mladej generácie a zároveň
prepožičať oveľa vyššiu kvalitu všetkým veciam okolo nás.
Absolútna
väčšina ľudí našej planéty je upriamená predovšetkým na
veci hmotné a na výhody a pôžitky, ktoré im hmotné veci
prinášajú. Jedine toto plne pohlcuje ich vedomie a myslenie.
Bez
toho, že by to oni sami tušili, sa však týmto spôsobom stávajú
otrokmi matérie. Otrokmi hmoty, pretože ich myslenie a vedomie je
ňou absolútne zotročené. V ich myslení a vedomí už totiž nemá
miesta vôbec nič, čo by matériu a s ňou spojené,
materialistické záujmy v niečom presahovalo. O týchto hodnotách
jasne svedčia absolútne všetky rozhovory medzi ľuďmi, ktoré si
kdekoľvek náhodne vypočujete.
V
Listoch apoštolov, v ostrom protipóle so štandardným jednaním
pozemských ľudí sa však nachádza jedno veľmi zvláštne
odporučenie v tomto zmysle: „Kupujte, akoby ste nekupovali,
predávajte, akoby ste nepredávali a pracujte, akoby ste
nepracovali.“
Čiže
konajte všetky veci tak, akoby ste ich nekonali. To znamená, buďte
nad nimi! Majte nad nimi nadhľad, pretože inak vás pohltia! Inak
vás spútajú! Inak vás zotročia! A tým vás poškvrnia!
Byť
nad vecami a konať ich tak, akoby sme ich nekonali, telesne sa
spájať tak, akoby sme sa telesne nespájali a tým pádom bolo naše
telesné spojenie bez poškvrny, je možné jedine vtedy, ak je náš
vnútorný zrak silne a mocne nasmerovaný k Stvoriteľovi.
Lebo
tak, ako Slnko, nachádzajúce sa vysoko nad našimi hlavami dáva
svetu teplo, svetlo a tým pádom život, tak aj Stvoriteľ,
nachádzajúci sa vysoko nad všetkým tvorstvom je pôvodcom života,
ktorý vytvoril a ktorý ustavične udržuje. A preto má k nemu
smerovať elementárna úcta a vďačnosť od každého vedomého
tvora, žijúceho v jeho stvorení. Teda aj od človeka! A táto
najprirodzenejšia vec, aká vôbec jestvuje, by nám sama osebe
úplne prirodzene poskytla aj potrebný nadhľad nad matériou.
V
ľuďoch však niet ani úcty, ani vďaky k Stvoriteľovi! Tým ale
automaticky strácajú potrebný nadhľad, čo sa prejavuje tak, že
materiálne veci a pôžitky sa im stávajú všetkým.
Absenciou
nevyhnutného nadhľadu sa stávajú otrokmi vecí a poškvrňujú sa
nimi! Poškvrňujú sa chamtivosťou, bezohľadnosťou, podvodom,
klamstvom a nespravodlivosťou pri ich nadobúdaní. A vo svojom
stave, bez úcty plného a vďačného pohľadu, nasmerovaného k
Stvoriteľovi sa tiež poškvrňujú nízkymi pudmi a zmyselnosťou
pri telesnom spojení.
A
preto tiež takmer nič, čo v súčasnosti ľudia konajú, nemá
požehnania Zhora. Sú to iba čisto ľudské diela, bez požehnania
Pána, ktoré aj keby boli akokoľvek veľké, nečaká nič iného,
ako osud pyšnej babylonskej veže.
Lebo
ako naši predkovia múdro vraveli: „Márne každé namáhanie, kde
niet Božie požehnanie.“
Preto
človeče líhaj, vstávaj, pracuj, raduj sa, ale aj znášaj všetky
svoje strasti s pohľadom vďaky a úcty, upretým k Stvoriteľovi!
Len tak sa staneš pánom nad materiálnymi vecami a nestaneš sa ich
otrokom. Len tak nepoškvrníš svoje bytie nízkosťou, ktorou sa
nevyhnutne poškvrňujú tí, čo vidia vrchol všetkého iba v hmote
a hmotných pôžitkoch. A preto, kvôli ich dosiahnutiu neraz
nepohrdnú ani podvodom, ani klamstvom, ani nespravodlivosťou, ani
nečestnosťou, ani podlosťou.
Ty
však človeče vzhliadaj v úcte, vďake a v bázni k Najvyššiemu,
aby si mal dostatočný nadhľad nad vecami a svojou chtivosťou po
nich si nepoškvrnil svoju dušu!
Človeče,
kupuj preto, akoby si nekupoval, predávaj, akoby si nepredával a
pracuj, akoby si nepracoval.
Pokúšaj
sa o to neustále, pretože nakoniec, keď príde tvoj čas, mal by
si dokázať aj zomrieť, akoby si nezomieral. S pohľadom upretým k
Pánovi by si sa mal dokázať v hodine vlastnej smrti povzniesť nad
svoje umieranie a tým ho presiahnuť. Ak to totiž dokážeš, stane
sa ti to realitou! Stane sa ti realitou tvoje ďalšie, pokračujúce
bytie v blízkosti Pána, v jeho kráľovstve nebeskom.
Ak
však chceš človeče toto raz dokázať, uč sa upierať svoj
vnútorný zrak v úcte a vďačnosti k Stvoriteľovi, aby sa ti to
stalo úplnou samozrejmosťou. Úplnou samozrejmosťou aj v
exponovanej chvíli vlastnej smrti, pretože potom naozaj dokážeš
zomrieť, akoby si nezomieral. Tak sa staneš víťazom nad smrťou a
prekonáš vlastnú smrteľnosť, pretože pre toho, kto sa naučil
upínať svoje vedomie k Najvyššiemu predsa žiadnej smrti niet.
Lebo Pán je život! Život večný, pulzujúci, burácajúci a
prekypujúci!
Smrť
je preto len pre tých, ktorí kupovali, akoby kupovanie bolo
všetkým!
Smrť
je len pre tých, ktorí predávali, akoby predávanie bolo všetkým!
Smrť
je len pre tých, ktorí pracovali, alebo nútili pracovať iných,
akoby jedine práca bola všetkým!
A
preto keď budú zomierať, bude aj zomieranie pre nich všetkým!
Ich duša a ich vedomie bude do neho plne vtiahnuté tak, ako boli
oni počas celého svojho života plne a bez nadhľadu vtiahnutí iba
materiálnej reality.
A
preto sa nakoniec pre nich ich smrť stane nie len smrťou fyzického
tela, ale aj smrťou duše a celej ich vedomej osobnosti! Osobnosti,
ktorá sa nenaučila vzhliadať s úctou a vďačnosťou k Zdroju
všetkého Života, čím sama seba od tohto Zdroja odrezala, pretože
hmotné veci a pôžitky boli pre ňu oveľa dôležitejšie, ako
Zdroj bytia samotného a Najvznešenejší pôvodca všetkých vecí.
Vecí, ktoré sú tu pre nás a sú nám k dispozícii, avšak v
nijakom prípade nesmieme dopustiť, aby nás zotročili tak, ako sú
nimi až pod ľudskú dôstojnosť zotročení dnešní ľudia.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre