Keďže
značná časť obyvateľstva sa nezúčastnila prvého kola
prezidentských volieb, tí, čo sa zúčastnili patria medzi
zodpovednejšiu časť národa. Avšak mnohí z nich, najmä voliči
Štefana Harabina, sú rozčarovaní z jeho neúspechu a nehodlajú
sa zúčastniť druhého kola. Sú totiž toho názoru, že už je v
podstate jedno, či bude prezidentom Zuzana Čaputová, alebo Maroš
Šefčovič, pretože uznávajú veľmi podobné hodnoty a rozdiely
medzi nimi sú nepatrné. Ide o hodnoty probruselské, proliberálne,
prozápadné a proamerické. A rovnaký názor zdieľajú aj voliči
Mariána Kotlebu, ktorí sa taktiež nehodlajú zúčastniť druhého
kola.
Takýto
názor je však nesmiernou chybou a obrovským omylom! Lebo v
skutočnosti nie je vôbec jedno, kto bude nakoniec prezidentom! A my
si teraz ukážme, prečo to nie je jedno a prečo treba ísť znovu
zodpovedne voliť.
Slovenský
národ si mal možnosť zvoliť v prvom kole prezidentských volieb
oveľa kvalitnejšieho, a hlavne pronárodne orientovaného
prezidenta, než sú tí dvaja, ktorí sa dostali do druhého kola.
Polovička národa však vôbec nešla voliť a druhá polovička
dala najviac hlasov Zuzane Čaputovej a Marošovi Šefčovičovi.
Netreba
sa však nad tým vôbec rozhorčovať, ani hnevať, pretože sa tak
udialo na základe železnej duchovnej zákonitosti. Túto zákonitosť
veľmi výstižne definoval Sergej Nikolajevič Lazarev slovami: „To,
čo sa deje štátu, nie je určované politikmi, ale energiou
samotného štátu, to jest jeho ľudu. Aj keby sa teda objavil
nejaký politik, ktorý bude vyzdvihovať najskvelejšie ideály,
reálna skutočnosť bude vždy zodpovedať energetike štátu.“
A
presne takto isto, doslova a do písmena, sa stalo v prvom kole
slovenských prezidentských volieb, ktoré ukázali, že národ ešte
vnútorne hodnotovo nedozrel k tomu, aby postavil do svojho čela
skutočne hodnotného, a najmä pronárodne orientovaného kandidáta,
ktorý by naozaj obhajoval jeho záujmy.
Slovenský
národ dokázal, že je ešte stále pod veľkým vplyvom
mainstreamových médií a rôznej inej masívnej reklamy. Na základe
nich sa rozhodoval a posunul do druhého kola dvoch poskokov západu.
Jedného väčšieho a absolútneho (Čaputová) a druhého o trochu
menšieho (Šefčovič).
Takáto
je voľba slovenského národa na základe jeho momentálnej
duchovnej a hodnotovej zrelosti, a to je treba akceptovať. To je
totiž oná energia národa, ktorá o všetkom rozhoduje tak, ako o
tom hovorí Lazarev.
Z
hľadiska hodnotovo a duchovne zrelšej časti populácie je však
táto voľba väčšiny národa voľbou medzi väčším, alebo
menším zlom. Lenže vnútorne zrelí ľudia musia stáť nohami
pevne na zemi, to znamená, že musia brať veci také, aké sú. Ale
zároveň musia byť ochotní pomáhať vlastnému národu v každej
situácii, v ktorej sa ocitol na základe vlastnej vnútornej
nezrelosti.
A
preto, keď na základe rozhodnutia národa zostáva v druhom kole
prezidentských volieb už len voľba medzi väčším a menším
zlom, je povinnosťou vnútorne zrelších ľudí zabrániť väčšiemu
zlu.
Už
naši dávni múdri predkovia riešili túto dilemu v jednej zo
slovenských ľudových rozprávok. A my tento ich postoj môžeme v
prípade nadchádzajúceho, druhého kola prezidentských volieb
vnímať, ako vyslovené odporučenie.
V
spomínanej rozprávke sa hovorí, ako sa vydal mladý kráľovič do
sveta, a na svojej ceste prežíval rôzne skúšky. A ako tak raz
išiel na svojom zázračnom, hovoriacom tátošovi, všimol si na
zemi pierko. Spýtal sa teda svojho tátoša, či ho má zdvihnúť,
alebo nie. A on mu odvetil: „Keď ho zdvihneš, bude zle! Ale keď
ho nezdvihneš, bude ešte horšie!“
A
presne táto istá pravda platí aj pre druhé kolo slovenských
prezidentských volieb, čo doslovne znamená: Keď zvolíte
Šefčoviča, bude zle! Ale keď ho nezvolíte, bude ešte horšie!
Šefčovič
je typický bruselský aparatčík s mierne liberálnou agendou,
zatiaľ čo Čaputová je poslušnou bábkou americkej neoliberálnej
elity. Tá ju finančne podporila, vyniesla na výslnie, a preto jej
bude slepo slúžiť. Čaputová je prepojená so záujmami
slovenskej neoliberálnej opozície, z ktorej vzišla, zatiaľ čo
Šefčovič je kandidátom vládnej strany Smer, ktorá sa v politike
snaží lavírovať tak, aby uspokojila aj západ, ale aby aspoň do
určitej miery sociálne pomáhala vlastnému národu.
Politika
Smeru nie je neoliberálnym kruhom západu po vôli. Vytvára totiž
predsa len určitú bariéru, zabraňujúcu ďalšiemu bezbrehému
rabovaniu nášho štátu západom. Dôkazom toho boli protivládne
demonštrácie, organizované na pozadí vraždy Jána Kuciaka, za
účelom zvrhnutia pre západ nepohodlnej a nedostatočne povoľnej
vlády Smeru. V predčasných parlamentných voľbách mala vzniknúť
nová, liberálna vláda, zloženej z terajšej opozície, ktorá by
bola nešťastím pre slovenský národ, ale veľkým šťastím pre
západných chamtivcov. Tí sa totiž chcú zmocniť ešte aj
posledných zvyškov toho, čo v našom národe zostalo.
Z
tohto pohľadu nie je teda vôbec jedno, či bude prezidentom
kandidát neoliberálnych kruhov, ktoré sa pod hlavičkou hnutia „Za
slušné Slovensko“ snažili o štátny prevrat, alebo bude
prezidentom kandidát Smeru Šefčovič.
Západu
to nie je vôbec jedno! Veď sa len pozrite, akú masívnu kampaň
robia preto, aby bola zvolená práve Čaputová. A nám Slovákom to
má byť jedno?
Vážení
voliči slovenskej republiky! Dajte na múdrosť svojich predkov. Tí
nám v spomínanom rozprávkovom príbehu zanechali svoje
odporúčanie, ktoré sa dokonale hodí práve pre druhé kolo našich
prezidentských volieb.
Keď
sa teda kráľovič pýtal svojho múdreho, hovoriaceho tátoša, či
má pierko zodvihnúť, alebo nie, ten mu odpovedal: „Keď ho
zodvihneš, bude zle! Ale keď ho nezodvihneš, bude ešte horšie!“
A po jeho slovách kráľovič nakoniec pierko zodvihol!
A
preto vedzte, milí slovenskí voliči, že keď budete voliť
Šefčoviča, bude síce zle, ale keď ho nebudete voliť, bude ešte
oveľa horšie. A preto, podľa vzoru rozprávkového kráľoviča,
ktorý pierko zdvihol, voľte Šefčoviča. Tým totiž budete môcť
zabrániť oveľa väčšiemu zlu, ktoré by inak muselo nevyhnutne
prísť.
A
zabrániť tomuto väčšiemu zlu nie je vôbec tak málo, ako sa nám
dnes mnohí snažia nahovoriť. Snažia sa nám totiž nahovoriť, že
je v podstate jedno, koho budeme voliť, a preto môžeme pokojne
zostať doma a voľby ignorovať. Ale to len preto, aby sme svojimi
hlasmi nezabránili väčšiemu zlu, ktoré sa chystá zmocniť nášho
národa a vysať ho úplne.
Vážení
rozčarovaní voliči, ktorí ste sklamaní z toho, že si slovenský
ľud nezvolil toho najlepšieho prezidenta, aký sa nachádzal medzi
prezidentskými kandidátmi. Nelámte palicu nad svojim národom a
choďte voliť! Lebo voľba, ktorú máte v druhom kole k dispozícii,
predstavuje momentálnu zrelosť nášho ľudu. Na niečo lepšie
zatiaľ žiaľ ešte nemá.
Choďte
preto voliť menšie zlo a nevystavujete svoj národ väčšiemu zlu,
než si zaslúži. Majte s ním trpezlivosť, ako ju mali rôzne
veľké osobnosti našej dávnej i nedávnej histórie. A on, keď
nebude neustále bitý chamtivo číhajúcim zlom, časom nakoniec
postupne hodnotovo dozreje a dospeje k tomu, že dokáže rozpoznať
tých, ktorí mu chcú naozaj dobre. A týchto ľudí dokáže nie
len rozpoznať, ale si ich aj napokon zvoliť do najvyšších
riadiacich funkcií svojho štátu.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre