Najdôležitejším
v našom živote je intenzívne prežívanie všetkého, čomu sme v
každej jednotlivej chvíli vystavení. Inými slovami povedané,
máme byť vždy vnútorne naplno v každom okamžiku prítomnej
chvíle. Lebo jedine to, čo sa do nášho vnútra a do našej
osobnosti zapisuje každým takýmto autenticky prežitým okamžikom
nám prináša to najcennejšie, kvôli čomu sme na zemi. A to je
skutočné prežívanie života!
Jedine
takýmto spôsobom môžeme mať zo života taký úžitok, aký máme
mať. Preto nám tiež kedysi Kristus odporučil, aby sme sa snažili
byť ako deti. To znamená, aby sme absolútne všetko bezprostredne
prežívali tak, ako ony.
Žiaľ,
túto najjednoduchšiu a najprostejšiu vec však už ľudia
nedokážu. Sú totiž presvedčení, že zo života budú mať oveľa
viac, keď to, čo ich postretlo, dokážu podrobne zanalyzovať. A
to či už vo vzťahu k minulosti a k tomu čo bolo, alebo vo vzťahu
k budúcnosti a k tomu, čo bude. Touto analýzou, ktorú mnohí
považujú za najdôležitejšiu esenciu života, sa však staviame
mimo autentické prežívanie.
Nijaké
analýzy minulosti, ani prognózy budúcnosti nie sú totiž tak
dôležité a rozhodujúce, ako bezprostredné, intenzívne a detským
spôsobom spontánne prežívanie každého okamihu. Do tejto pozície
a do toho stavu sa preto treba usilovať vedome dostať, aby sme mali
z vlastného života úžitok. Aby sme svoj život skutočne žili a
nestali sme sa je len jeho pozorovateľmi, ktorým skutočný život
uniká pomedzi prsty.
A
keď raz nakoniec z neho odídeme a odložíme svoje fyzické telo,
spolu s jeho zánikom zaniknú aj všetky naše rozumové kalkulácie
o živote, pretože všetky myšlienky a analýzy sú produktom
materiálneho rozumu, a spolu so smrťou materiálneho tela zanikajú.
Zostáva
iba to, čo bolo bezprostredne prežité a svojim intenzívnym
prežitím sa zapísalo do nášho ducha. Jedine toto nám zostane, a
to si náš duch odnesie so sebou, ako zásadnú esenciu našej
pozemskej existencie.
Snažme
sa byť teda ako deti a prežívať všetky okamihy života tak
intenzívne a bezprostredne, ako ony. Treba si totiž veľmi hlboko
uvedomiť, že oveľa hodnotnejší život prežíva ten, kto sa
dokáže úprimne radovať z lúky kvetov, ako ten, kto dokáže
všetky tieto kvety druhovo zaradiť a pozná aj ich latinské názvy.
PS.
Samozrejme, že sa môžeme poučiť z toho, čo sme prežili v
minulosti, a tiež môžeme myslieť na budúcnosť a plánovať si
ju. Ale prítomný okamžik by sa pre nás mal stať dominantný. A
to kvôli tomu, aby sme zo svojho života naozaj niečo mali. Aby z
neho niečo mal náš duch, ktorý si môže všetko privlastňovať
len prostredníctvom autentického a bezprostredného prežívania.
Preto
mu to doprajme! Aby raz nakoniec nemusel odísť na druhý breh
chudobný na prežitia, a nemusel sa kvôli tomu potom ešte raz
vrátiť na zem a doháňať zameškané.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre