Bez
toho, že by sme si to vôbec uvedomovali, je každý z ľudí
neobmedzeným vládcom v dvoch obrovských ríšach. A to v ríši
svojich vlastných, živých citových foriem, a zároveň v ríši
svojich vlastných myšlienkových foriem.
Keď
sa vám to zdá málo a keď sa vám to zdá zanedbateľné,
nadsadené, ba až smiešne, veľmi sa mýlite!
Ak
totiž v tejto chvíli, ako bytosti hmotného sveta vládneme v
týchto jemnejších a subtílnych ríšach ako neobmedzení králi a
robíme si v nich prakticky čo chceme, našou smrťou, čiže našim
odchodom z fyzického sveta sa všetko radikálne zmení. Svoje telo
totiž zanecháme tu na zemi, a naša duša sa so svojou jemnosťou a
subtílnosťou stane vlastnou konzistenciou rovnorodá týmto ríšam.
To
znamená, že po našej smrti sa pre nás stanú tieto ríše
absolútne rovnako hmatateľnou a vnímateľnou realitou, ako ju
poznáme tu na zemi. A preto sa svet nami samými vytvorených
citových a myšlienkových foriem stane celkom reálnym prostredím,
do ktorého vstúpime a ktoré nás plne pohltí. Stane sa nám
realitou, kde budeme musieť žiť a kde budeme prežívať buď
šťastie a radosť, alebo nešťastie a bolesť. A to presne podľa
druhu toho, čo sme na zemi svojimi citmi a myšlienkami každodenne
formovali. A tak sa pre jedných stane posmrtný vstup do nimi samými
vytvorených ríš citových a myšlienkových foriem požehnaním,
zatiaľ čo pre druhých sa naopak stane prekliatím.
Ľudia
by si konečne mali hlboko uvedomiť, že po ich smrti ich čaká
jedine taká realita, akú každodenne vytvárali a formovali svojimi
citmi a myšlienkami. Preto nebudú môcť reptať, v akom postavení
sa tam ocitnú, aké budú ich sociálne pomery, aký bude ich
zdravotný stav a celková vitalita, ako sa ku ním bude správať
ich okolie, ako sa im bude dariť a akú kvalitu bytia budú
prežívať. To všetky si totiž oni sami jasne určili predošlou
kvalitou, alebo nekvalitou svojho cítenia a myslenia, keď ešte
žili na zemi.
Z
týchto skutočností potom celkom logicky vyplýva, že ak chce
človek prežívať harmóniu, a je úplne jedno, či už tu na zemi,
alebo po odchode z nej, mal by rozhodne dbať na kvalitu svojich
citov a myšlienok. Mal by dbať, aby všetky jeho city a myšlienky
boli dobré, čisté, spravodlivé, čestné a ušľachtilé. Týmto
spôsobom bude totiž automaticky, ako neobmedzený vládca, v
určitom zmysle podobný veľkému Tvorcovi, formovať svoje dve
vlastné obrovské ríše citových a myšlienkových foriem do
podoby dobra, čistoty, spravodlivosti a ušľachtilosti. A tam potom
odíde po svojej smrti.
Avšak
city a myšlienky takéhoto pozitívneho druhu budú mať nesmierne
pozitívny vplyv už aj na jeho pozemské bytie. Lebo v skutočnosti
aj naše súčasné pozemské bytie a náš ďalší osud v ňom sa
už tu a práve v tejto chvíli formujú do podoby toho, akého druhu
a akej kvality sú naše city a myšlienky, ktoré dennodenne
vytvárame. Lebo prostredníctvom svojich citov a myšlienok nie sme
len vládcami dvoch záhrobných ríš, ale aj vládcami a správcami
nášho osudu tu na zemi! Aj ten sa formuje a utvára jedine vo
vzťahu ku kvalite, ako aj nekvalite našich citov a myšlienok,
ktorým dávame každodenne vznikať a ktorými sa ustavične
zapodievame.
Akí
sú však ľudia v toto smere ľahostajní! Akí sú v tomto smere
nevedomí! Akí sú v týchto zásadných veciach nesmierne plytkí a
povrchní!Ako neuveriteľne podceňujú to, čo má pre celé ich
bytie rozhodujúci význam! A ako sa im to všetko nakoniec veľmi
trpko vypomstí! A to nie len po ich fyzickej smrti, ale už aj tu na
zemi! A ako málo dbajú, alebo skôr vôbec nedbajú o čistou
svojho citového chcenia, ako aj o čistou svojho chcenia
myšlienkového.
Neznalosť
zákona však neospravedlňuje! Ľudí nijako neospravedlňuje ich
fatálna nevedomosť a má na nich ťažký dopad nie len po smrti,
ale už aj v ich živote na zemi.
Aby
sme urobili aspoň čiastočnú a elementárnu osvetu v tomto smere,
ukážme si podrobnejšie, ako tieto veci fungujú. A pozrime sa
najskôr na ľudské citové chcenie.
Našim
univerzom prúdi základná, božská sila. Môžeme ju nazvať aj
silou neutrálnou, pretože nie je ani dobrá, ani zlá. A človek sa
s ňou dostáva do kontaktu práve svojim citovým chcením. Každé
naše silné citové hnutie, alebo citové chcenie je totiž kľúčom,
ktorým odomykáme prístup k základnej, živej sile, prúdiacej
univerzom.
To
znamená, že ak niečo chceme, hoci si to možno ani vedome
neuvedomujeme, už toto naše prvotné citové chcenie bez toho, že
by ešte vôbec došlo k mozgu a sformovalo sa do konkrétnej
myšlienky – práve tento prvotný poryv nášho citového chcenia
je tým, čo nachádza spojenie so živou, základnou silou. Týmto
spôsobom získava človek svoju citovo formotvornú schopnosť a
stáva sa tvorcom. Lebo základná, živá sila, ktorá sa okamžite
vlieva do každého jeho citového chcenia, mu dáva schopnosť
plodiť a vytvárať živé citové formy, presne zodpovedajúce
druhu jeho citového chcenia.
Celé
si to môžeme predstaviť tak, že každým aktom svojho citového
chcenia splodíme v jemnom, ale reálnom svete citových foriem
dieťa, čiže živú citovú formu. Tá žije v našej blízkosti a
je presne taká a chová sa presne tak, akého druhu bolo naše
citové chcenie. Buď je to teda citová forma zlá a potom sa chová
rovnako, ako zlé a nevychované dieťa, čiže nízko, negatívne,
alebo vulgárne. Alebo je to potom dobrá citová forma a chová sa
ako dobré dieťa, čiže láskavo, nezištne, dobroprajne a
pozitívne.
Toto
je teda spôsob, akým každodenne, bez toho že by sme si to
uvedomovali, formujeme a zaľudňujeme vlastnú, obrovskú ríšu
citových foriem, ktorá sa pre nás stane skutočnou realitou po
našej fyzickej smrti, a ktorá nesmierne zásadným spôsobom
ovplyvňuje náš osud už počas pozemského života.
No
a rovnakým spôsobom to funguje aj pri našom myslení a vytváraní
myšlienkových foriem. Tu je však treba vedieť, že naše
myšlienky nemajú schopnosť napájať sa na živú, základnú
silu, prúdiacu univerzom, takže na rozdiel od citových foriem nie
sú živé. Ale aj napriek tomu majú myšlienky svoju silu a
vytvárajúcu celú ríšu myšlienkových foriem, ktorá potom
svojim charakterom zásadným spôsobom ovplyvňuje celé naše bytie
po fyzickej smrti. Ale samozrejme, aj počas pozemského života.
Pri
poznaní všetkých týchto skrytých, ale nesmierne zásadných
skutočností nezostáva nič iného, ako zvolať: Človeče, udržuj
čistým a ušľachtilým krb svojho citového chcenia! Človeče,
udržuj čistým a ušľachtilým aj krb svojho myšlienkového
chcenia! Človeče, udržuj čistým a ušľachtilým celý svoj
vnútorný život, aby si neprišiel do nešťastia! Aby si neprišiel
do nešťastia po svojej fyzickej smrti a aby ťa nešťastie
nakoniec nemuselo dostihnúť, tiesniť a biť už aj v tomto tvojom
súčasnom pozemskom živote.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre