Na
túto tému bolo popísané veľa, ale vždy išlo len o hmlisté a
neurčité predstavy. Išlo len o obrazné opisy čohosi, čo vyzerá
ako nejaká dávna povesť, alebo rozprávka. Ako niečo bájne a
mystické, čo si človek síce vypočuje, ale nevie si s tým rady.
Odsuňme
preto všetko toto bokom a skúsme sa pozrieť na danú problematiku
s vecnosťou, bez zvyčajného zahmlievania. Lebo čas k tomu dozrel
a ľudstvo by malo konečne poznať, čo je to vlastne Svätý Grál.
Pri
našom objasňovaní sa ale musíme preniesť do nesmierne dávnej
doby, kedy ešte neexistovala planéta Zem, ani hmotné univerzum, ba
ani nijaké stvorenie. Existoval iba Stvoriteľ samotný a vedomé
bytosti, nachádzajúce sa v jeho bezprostrednom vyžarovaní v
božskej ríši.
Stvoriteľ
je večne jestvujúca entita, ktorú v jej skutočnej, pravej
podstate, nikdy nikto nevidel a nikdy nikto neuvidí. Stvoriteľ je
večné, na nikom nezávislé bytie, vymykajúce sa akejkoľvek
ľudskej predstave. A z tohto večného bytia, z tohto zdroja
všetkého života sa šíri obrovská žiara a obrovský tlak.
Žiara
Svetla a sila tlaku vyžarovania Stvoriteľa sú tak obrovské, že v
ľuďom nepredstaviteľnej diaľave od neho nie je schopné vôbec
nič vedomého existovať. Až v nedozerných diaľavách, kde sa
sila Svetla začne pozvoľna zmierňovať, sa v božskej ríši
začínajú formovať prvé vedomé bytosti. Bytosti, schopné obstáť
a vedome jestvovať v diaľavami zmiernenom, ale aj tak stále
obrovskom tlaku Božieho Svetla.
Sú
to v prevažnej miere bytosti, majúce krídla, pretože krídla sú
manifestáciou ich bezvýhradného zachvievania sa vo Vôli
Najvyššieho. Lebo v podstate, v tlaku sily jeho Svetla, ani nič
iného nieje možné. Takto tomu bolo od vekov, dávno pred stvorením
sveta. Jestvoval iba Stvoriteľ a vedomé bytosti, žijúce v jeho
Svetle a v jeho sile v božskej ríši.
Ak
si to teda veľmi stručne zrekapitulujeme, jestvuje Stvoriteľ a
potom z neho vychádzajúca, nikým nepreklenuteľná žiara Svetla
jeho súcnosti. Potom máme božskú ríšu, v ktorej už v trochu
zmiernenom tlaku sily Svetla žijú rôzne vedomé bytosti,
bezvýhradne slúžiace Stvoriteľovi a naplňujúce jeho Vôľu.
No
a na samom konci božskej ríše, čiže na samom konci vyžarovania
Svetla Stvoriteľa, sa nachádza pevnosť. Nachádza sa tam hrad,
ktorý je poslednou baštou Svetla.
Je
to hrad Grálu! A v ňom sa nachádza posvätná nádoba, zvaná
Grál. Práve ona je konečný bodom, do ktorého prúdi sila Svetla
Najvyššieho. V tejto nádobe neustále vrie a vlní sa do nej
prúdiaca sila Pána. Prúd Svetla z nej preteká a smeruje opätovné
nahor, transformovaný do podoby jasavej vďaky a radostného
tvorivého velebenie Stvoriteľa všetkými vedomými bytosťami,
žijúcimi v božskej ríši.
Jestvujú
teda dva rozhodujúce body. Stvoriteľ na jednej strane a Svätý
Grál, ako konečný a najvzdialenejší bod jeho vyžarovania na
druhej strane. A medzi nimi sa rozkladá večná božská ríša.
Ale
ako, a hlavne prečo vzniklo stvorenie?
V
božskej ríši sa okrem vedomých bytostí, schopných odolávať
nesmiernosti tlaku Svetla, nachádzal v najväčšej vzdialenosti od
Stvoriteľa, dá sa povedať že v blízkosti hradu Grálu, istý
energetický potenciál. Energetický potenciál, ktorého jednotlivé
nevedomé čiastočky boli schopné dosiahnuť sebauvedomenia a stať
sa vedomými bytosťami.
Avšak
tento energetický potenciál to nedokázal priamo v božskej ríši,
kvôli obrovskému tlaku Svetla v nej panujúcom. Jeho túžba po
vedomom bytí však stále pretrvávala a vznášala sa až k
Stvoriteľovi, ako tichá prosba.
Až
sa napokon Stvoriteľ, dovtedy jestvujúci ako samojediný, spolu s
jeho božskou ríšou, končiacou pevnosťou Grálu, rozhodol
vyhovieť tomuto, neustále po vedomom bytí túžiacemu,
energetickému potenciálu, a umožniť mu vedomé jestvovanie. K
tomu však mohol byť využitý jedine priestor mimo božskej ríše.
Tam by sa totiž obrovská sila Svetla ešte viacej ochladila, znížil
by sa tlak, a tým by sa umožnila vedomá existencia energetickému
potenciálu z okraja božskej ríše. A práve preto došlo k aktu
stvorenia a Stvoriteľom boli prednesené známe slová: „Buď
Svetlo!“
Tieto
slová sa stali pokynom k tomu, že v pevnosti Grálu, stojacej na
samom okraji vyžarovania Stvoriteľa, sa otvorila od vekov vždy
zatvorená brána, a z posvätnej nádoby Grálu sa vylialo Božie
Svetlo do vonkajšej temnoty.
Vyliatím
Svetla do ničoty došlo automaticky k jeho ochladeniu a k zmierneniu
jeho tlaku, čo vytvorilo priestor k sformovaniu a vedomú existenciu
pre spomínaný, energetický potenciál z okraja božskej ríše.
Postupným
ochladzovaním vznikla duchovná ríša s duchovnými bytosťami, a
nakoniec i hmotné univerzum s planétou Zem, ktorá dáva priestor
pre vedomú existenciu pozemskému človeku.
Svätý
Grál je teda posvätná nádoba, naplnená silou Svetla Stvoriteľa,
z ktorej sa na pokyn Pána vylialo Svetlo do ničoty, a tým
vytvorilo životný priestor pre miliardy vedomých bytostí, pretože
tieto sa mohli prebudiť k svojmu jestvovaniu jedine v zmiernení
sily Svetla mimo božskej ríše.
A
odvtedy sa každý rok, v ten istý deň vždy znovu otvára zlatá
brána pevnosti Grálu, a z posvätnej nádoby sa vylieva dolu do
stvorenia prúd sily Božieho Ducha, ktorý celé stvorenie udržuje
a obnovuje. Deje sa tak každý rok presne 30. mája!
30.
mája sa z posvätnej nádoby Grálu vylieva do stvorenia žiarivá
sila Svätého Ducha Božieho a obnovuje stvorenie! Približne v
tento deň oslavujú kresťania Turíce, ktoré nazývajú aj dňom
Sylvania Ducha Svätého. V tento deň, ako
je zaznamenané v evanjeliách, vystúpil Kristus po svojom
zmŕtvychvstaní na nebesá. Stalo sa tak štyridsať dní po jeho
smrti.
Štyridsať
dní čakal Pán na chvíľu, keď sa 30. mája otvorí brána
pevnosti Grálu, čím sa uvoľní cesta, umožňujúca mu vystúpiť
zo stvorenia do božskej ríše, až k svojmu Otcovi. Stalo sa tak
preto, lebo Pánovo stvorenie sa riadi nie ľubovôľou, ale presnými
zákonmi, ktoré nakoniec aj sám Ježiš rešpektoval. Hovoril
totiž, že neprišiel zákony rušiť, ale napĺňať.
Na
základe týchto skutočností nám je možné presne zistiť, v
ktorý deň bol Pán Ježiš ukrižovaný. Ak totiž od 30. mája
odpočítame 40 dní, a potom ešte tri dni, kedy bol Pán v hrobe,
vyjde nám 18 apríl.
Ježiš
Kristus bol ukrižovaný presne 18. apríla! Po troch dňoch vstal
zmŕtvych a po 40 dňoch vystúpil 30. mája k Otcovi! Lebo v tento
deň, v ktorom sa do stvorenia vylieva obnovujúca sila Svätého
Ducha, je priechod do božskej ríše cez bránu pevnosti Grálu
otvorený.
A
tento deň sa opakuje každý rok! Každý rok sa otvára zlatá
brána pevnosti Grálu a z posvätnej nádoby Grálu prúdi dolu do
stvorenia Božia sila Ducha Svätého, aby ho obnovila. Keby
každoročne nebola odhalená posvätná nádoba Grálu a nebola z
nej vyliata obnovujúca sila, stvorenie by vyschlo a zhynulo.
Aj
ty, malý pozemský človeče, ktorý si bol v týchto veciach
doposiaľ tak fatálne nevedomý, môžeš v spomínaný vzácny deň
do svojej duše vrchovato načerpať blahodárnej obnovujúcej sily
Ducha Svätého, ak sa k jej prijatiu dokážeš v čistote a v
pokore vnútorne otvoriť.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre