Svojho
času prišiel na zem Ježiš Kristus, aby nám priniesol Božie
Slovo. Slovo, pochádzajúce od Stvoriteľa, mohol totiž pozemským
ľuďom čistým a neskresleným spôsobom sprostredkovať jedine
ten, kto sám prichádza priamo od neho.
Na
zemi bolo v tej dobe mnoho duchovných učení, ale vinou ľudí,
vinou ich vlastného vylepšovania a pozmeňovania, stratili tieto
učenia schopnosť viesť nahor k Stvoriteľovi. Stali sa slepou
uličkou, vedúcou kamsi do stratena. A preto, ak malo byť ľudstvo
duchovne zachránené, musel prísť niekto, kto by mu ukázal
stratenú cestu k spáse.
Preto
prišiel samotný Syn Najvyššieho a priniesol na zem Otcovo Slovo.
A v tomto Slove nám bolo jasne ukázané, ako máme správne žiť,
myslieť a jednať, aby sme kráčali cestou k duchovnej spáse, a
aby sme viedli šťastný, mieru plný a plnohodnotný život už tu
na zemi.
Ľudstvo
tej doby bolo však duchovne nezrelé. Jeho nezrelosť spočívala v
tom, že nebolo schopné spoznať veľkosť a výnimočnosť Slova,
prichádzajúceho od Stvoriteľa. V tej dobe totiž existovalo v
Izraeli množstvo duchovných učiteľov a ich učení, a duchovná
nezrelosť ľudí by spôsobila, že učenie Ježiša by bolo len
jedným z nich. Preto si Kristus spolu s Božím Slovom prinášal na
zem aj Božiu moc, prejavujúcu sa schopnosťou konať neuveriteľné
činy, nazývané zázrakmi.
Skutočným
účelom schopnosti konať zázraky bolo podporiť váhu a dôležitosť
Kristom prinášaného učenia. Zázraky mali byť dôkazom toho, že
Ježiš nie je len nejakým obyčajným duchovným učiteľom, ako
mnohí iní, ale je výnimočným, a preto je výnimočným aj jeho
učenie.
Duchovná
nezrelosť ľudí vtedajšej doby teda vyžadovala oporu zázrakov.
Dokonca i niektorí Ježišovi učeníci boli k nemu privedení
takýmto spôsobom. Napríklad Šimon Peter a jeho spoločníci Jakub
a Ján, ktorí boli rybármi. Stalo sa to tak, že ich raz Pán
vyzval, aby vyplávali na more a vhodili doň sieť. Ale oni mu
povedali, že je to zbytočné, pretože celú noc sa snažili a nič
neulovili. Veľkosť úlovku ich však tak ohromila, že po výzve,
aby sa odteraz stali rybármi ľudí a Ježiša nasledovali,
neváhali, a stali sa jeho učeníkmi.
Zázraky,
a najmä zázraky uzdravovania, boli teda neoddeliteľnou súčasťou
Ježišovho poslania, a pôsobili ako podporný prvok jeho Slova,
ukazujúceho ľuďom cestu k spáse.
Žiaľ,
dôsledkom duchovnej nezrelosti ľudí bolo však aj to, že učenie
Ježiša Krista chápali v mnohých veciach nesprávne a
nedostatočne. Toto nedostatočné a nesprávne pochopenie bolo
problémom nie len u obyčajných ľudí, ale dokonca aj u jeho
vlastných učeníkov. Svedectvom toho sú Ježišove slová,
zaznamenané v evanjeliách: „Ešte aj vy mi nerozumiete?“
Pán
Ježiš chcel v skutočnosti ľuďom povedať oveľa viac, než im
povedal. Chcel im povedať celú Pravdu. Celú Pravdu o Stvoriteľovi,
o jeho stvorení, o zákonoch Božích v ňom fungujúcich, o bytí
človeka i o kráľovstve nebeskom. Ale Ježiš videl, že ľudia by
tieto veci vôbec nepochopili, vzhľadom k ich vtedajšej duchovnej
nezrelosti. Preto riekol:
„Ešte
veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli
/nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do
plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám.
Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme
a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.
To
teda znamená, že Kristus ľudstvu zasľúbil príchod duchovného
pomocníka, ktorý má pokračovať v jeho poslaní a priniesť svetu
plnú Pravdu, ktorú im ešte on priniesť nemohol.
A
stalo sa! V splnení dávneho prísľubu Ježiša Krista Duch Pravdy
skutočne prišiel. A prišiel v dobe, v ktorej mali byť ľudia už
natoľko duchovne zrelí, aby plne pochopili Pravdu, prichádzajúcu
z Výšin. Mali byť už natoľko zrelí, že Pravdu mali poznať
samu osebe, bez podpornej sily zázrakov. Mali ju poznať v tom, ako
bola formulovaná a čo prinášala. Mali v nej poznať pokračovanie
diela Ježiša Krista a jeho zavŕšenie. Sila Posolstva Ducha Pravdy
sa mala prihovárať zrelému duchu človeka priamo a bezprostredne.
Hĺbka, dôraznosť, veľkosť a ucelenosť jeho Posolstva mala
zasiahnuť ľudí tak silne, že okrem toho už nebolo potrebné
žiadnych iných dôkazov, ani zázrakov.
Posolstvo
Ducha Pravdy bolo tiež ľuďom sprostredkované v správnom čase. V
čase, kedy sa k našej časti stvorenia začína blížiť doba
posledného súdu. V čase začínajúceho sa procesu posledného
súdu ľudia obdržali Posolstvo Pravdy preto, aby boli znalí celej
Pravdy, a v duchovnej opore tohto poznania mohli bezpečne prejsť
mlynskými kameňmi posledného súdu.
Význam
a dosah Posolstva Ducha Pravdy však spočíva aj v tom, že
neprichádza len v čase začínajúceho posledného súdu, ale ono
samo je súčasťou tohto súdu. Ono samo je kameňom uholným, na
ktorom sa bude lámať duchovný osud každého človeka. A to v tom
zmysle, či človek dosiahol takej duchovnej zrelosti, že v tomto
Posolstve pozná pomoc, prichádzajúcu zhora a tejto pomoci sa
radostne chopí, alebo vo svojej duchovnej nezrelosti zaostal
natoľko, že v tomto Posolstve nie je schopný rozpoznať Kristom
zoslanú Pravdu, prichádzajúcu zhora.
Je
to teda celé presne tak, ako povedal Ježiš: „Kto verí vo mňa a
v moje Slovo, nebude súdený! Kto však neverí vo mňa a v moje
Slovo, už je odsúdený!“
No
a v dnešnej prelomovej dobe po dvetisíc rokoch platí: Kto verí v
Ježiša Krista, v jeho Slovo a v Posolstvo ním zvestovaného a
zoslaného Ducha Pravdy, ten nebude súdený. Kto však neverí v
Ježiša Krista, v jeho Slovo a v Posolstvo ním zvestovaného a
zoslaného Ducha Pravdy, už je odsúdený!
Ľudí
teda nebude nikto súdiť! Sudcami si budú oni sami! A to tým, aký
postoj zaujmú k osobe Ježiša Krista, k jeho Slovu a k Ježišom
zvestovanému Duchovi Pravdy a jeho Posolstvu.
Akýkoľvek
postoj, ktorý my sami k týmto trom kľúčovým bodom zaujímame,
dopadá totiž okamžite na nás samotných. Ľahostajnosť,
ignorovanie, posmech, odsudzovanie, hanobenie a podobne, to všetko
je odsúdením nás samých. Ale rovnako v pozitívnom slova zmysle
aj prijímanie, premýšľanie, skúmanie, snaha o pochopenie, a
snaha o formovanie vlastného života v súlade s týmito princípmi.
Vo
všeobecnosti totiž vždy platilo a platí, že vo všetkom, o čom
človek vyjadruje svoju mienku, je možné spoznať to, aký on sám
vnútorne je. A preto každý súd, ktorý vynášame o iných, je
pre bystrého pozorovateľa vždy odhalením nášho vlastného
vnútra. Odhalením toho, akí my sami vnútorne sme a ako uvažujeme.
A v prípade problematiky, ktorou sa zaoberáme, to platí
dvojnásobne.
V
splnení zasľúbenia Ježiša Krista bola teda na zemi zakotvená
Pravda, a táto Pravda sa pre ľudí môže stať spásou, alebo
naopak súdom a odsúdením. Záleží len na nich. Záleží len na
ich vlastnom postoji. Dokonca aj tí, ktorí o týchto veciach vôbec
nič netušia, k ním týmto spôsobom zaujímajú svoj postoj,
pretože ak by boli duchovne sviežejšími a čulejšími, nemohol
by ich v dnešnej vážnej dobe vôbec minúť kontakt s Pravdou. Ak
ich ale minul a míňa, je to len ich vlastná chyba. Je to len ich
vlažnosť, ľahostajnosť a absolútny nezáujem o duchovný
vzostup.
Tak,
ako kedysi Kristus nekompromisne kritizoval zákonníkov, farizejov,
ako aj iné duchovné autority židovské národa, za všetko chybné,
pokrivené a nesprávne, tak isto bolo i Ježišom zvestovaným
Duchom Pravdy označené všetko nesprávne a pokrivené, čo sa
nachádza v kresťanských cirkvách.
Tak,
ako duchovné elity židovského národa brojili proti Ježišovi a
označovali ho za rúhača, presne tak isto odsúdila vrchnosť
kresťanských cirkví Posolstvo Ducha Pravdy.
Tak,
ako hlavní predstavitelia židovskej viery vytýkali Ježišovi, že
jeho učenie nie je v mnohom v súlade s Mojžišovým Zákonom,
pretože pre vlastnú duchovnú skostnatelosť neboli schopní
vybadať v rozdielnosti formy totožné jadro, presne tak isto
zástupcovia kresťanskej cirkevnej vrchnosti vytýkajú Posolstvu
Ducha Pravdy, že nie je v súlade s Ježišovým učením, pretože
v rozdielnosti formy nie sú schopní vybadať to isté jadro.
A
tak všetci tí, ktorí sú dnes proti Posolstvu Ducha Pravdy, sú
presne tým istým typom ľudí, ktorí by v dobe Ježiša Krista
kričali: „Ukrižujte ho!“
Je
však len chybou ľudí, že Ježišovo učenie neučinili v sebe
skutočne živým, a preto nedospeli do takej duchovnej zrelosti,
ktorá by im umožnila rozpoznať v Posolstve Ducha Pravdy Slovo,
prichádzajúce z Výšin.
V
skutočnosti to však vôbec nie je tak zložité! V skutočnosti k
tomu vôbec netreba nijakého náročného dlhoročného teologického
štúdia. V skutočnosti k tomu treba len čistého, voľného,
otvoreného a dogmaticky nezviazaného ducha. Človek takéhoto
vnútra je schopný nájsť v Posolstve Grálu od Ducha Pravdy
veľkosť, pochádzajúcu Zhora a prichádzajúcu na zem v naplnení
zasľúbenia Ježiša Krista.
Avšak
človek vnútra, zakaleného nečistotou, úzkoprsosťou, vnútornou
neslobodou a bojazlivo zviazaného najrozličnejšou dogmatikou, v
Posolstve Grálu od Ducha Pravdy nenájde nič, pretože sa bude báť
otriasť klamlivou istotou najrozličnejších právd, ktoré sú v
tomto Posolstve odhalené a demaskované ako nepravdy.
Len
odvážne vpred je Bohu milé!
Majte
teda odvahu konfrontovať vaše terajšie duchovné poznanie s
poznaním, obsiahnutým v Posolstve Ducha Pravdy a sami uvidíte, či
to, čo ste doteraz považovali za pravdu, bude schopné obstáť Vo
Svetle skutočnej Pravdy.
Odvážne
vpred je Bohu milé!
Nebojte
s preto podstúpiť túto konfrontáciu! A to každý sám za seba,
pretože jedine každý sám za seba nesie duchovnú zodpovednosť.
Nespoliehajte sa v tomto smere na názory iných bez toho, že by ste
sami skúmali. Kto totiž sám neskúma a riadi sa radmi iných,
zostáva navždy neslobodným duchovným otrokom v područí druhých.
A my predsa nemáme byť otrokmi! My máme byť slobodnými! Preto
slobodne a samostatne skúmajme, lebo teraz ide skutočne o všetko.
O celé naše bytie, alebo nebytie, pretože nezvratný proces
posledného súdu už začal.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre