Na
tému koronavírus som napísal viacero článkov a reakcie na ne
boli rôzne. Pozitívne i negatívne. Medzi nimi sa nachádzala aj
jedna negatívna reakcia, opierajúca sa o štandardný kresťanský
pohľad. Ja osobne si však myslím, že tento pohľad nie je správny
a chcem vysvetliť prečo.
Vo
vyššie spomínanej, negatívnej reakcii na môj článok, citoval
jeden z čitateľov slová známeho českého teológa Tomáša
Halíka:
"Vo
chvíľach katastrof ožívajú spiaci agenti zlého, pomstychtivého
Hospodina, šíria strach a vytĺkajú z neho pre seba náboženský
kapitál. Ich vízia Pána je už po stáročia vodou na mlyn
ateizmu. V čase kalamít nehľadám Pána ako rozhnevaného
režiséra, pohodlne usadeného za scénou nášho sveta, ale vnímam
ho ako zdroj sily, pôsobiacej v tých, ktorí v takýchto situáciách
preukazujú solidárnu a obetavú lásku - áno, aj v tých, ktorí
na to nemajú žiadnu "náboženskú motiváciu". Boh je
pokorná a diskrétna láska."
Z
určitými časťami textu súhlasím, avšak s jeho celkovým
charakterom absolútne nesúhlasím, a svoju proti argumentáciu
začnem poslednou vetou Tomáša Halíka. V nej tvrdí, že: „Boh
je pokorná a diskrétna láska“. Toto ale nie je vôbec pravda!
Toto je len prianie! Kresťania i všetci ostatní ľudia by si z
celého srdca želali práve takéhoto Pána. Pokorného a diskrétne
milujúceho! Ale to je zásadný omyl a blud! Takýto Stvoriteľ
nikdy nebol a nikdy nebude!
Prečo?
Pretože Stvoriteľ je síce Láska, ale táto Láska je zásadne
iná, než si ju kresťanský svet predstavuje. Táto Láska je totiž
nerozlučne spojená so Spravodlivosťou! Spravodlivosť a Láska
tvoria spolu nerozlučiteľnú jednotu presne tak, ako tvorí jednotu
biblického zjavenia Starý Zákon Spravodlivosti a Nový Zákon
Lásky. Preto vo vzťahu k Najvyššiemu nemôžeme nikdy vzájomne
oddeľovať Lásku od Spravodlivosti.
A
presne v tomto spočíva kľúčový omyl celého kresťanstva!
Kresťanstvo chce totiž vidieť Stvoriteľa len ako „pokornú a
diskrétnu lásku“ a zatvára oči pred prísnosťou jeho
Spravodlivosti. Veď predsa Kristus sám zdôrazňoval, že neprišiel
Zákon meniť, ale naplniť! Alebo inak povedané: doplniť! V Starom
Zákone Spravodlivosti predsa nesmie byť podľa jeho slov zmenená
ani čiarka! Tento Zákon však bol doplnený o Nový Zákon Lásky,
aby spoločne tvorili harmonickú jednotu. Jednotu Spravodlivosti a
Lásky! Jedine toto je pohľad na Stvoriteľa, zodpovedajúci pravde!
Zodpovedajúci tomu, ako sa veci naozaj majú!
V
Starom Zákone hovorí Stvoriteľ židom, že keď sa budú riadiť
jeho Vôľou, čiže vždy a všade sa budú riadiť princípom
Dobra, bude sa im dariť a budú požehnaní. Ak ale nebudú kráčať
cestami jeho Vôle, to znamená že vždy a všade sa nebudú riadiť
princípom Dobra, nebude sa im dariť a namiesto požehnania ich
stihne kliatba.
A
Nový Zákon je presne o tom istom! V ňom priniesol Ježiš ľudstvu
poznanie princípu Božej Lásky, ale v Zjavení Jána, v Apokalypse
sa hovorí, že ak ľudia nebudú myslieť a jednať v súlade s
princípom Lásky, nečaká ich požehnanie, ale kliatba a skaza.
Všetko
zlé, čo ľudí zraňuje, je dôsledkom ich vlastného
nerešpektovania Vôle Stvoriteľa, na základe čoho na nich
dopadajú tomu zodpovedajúce dôsledky. Sem môžeme zaradiť i
rôzne prírodné katastrofy s množstvom obetí. Ak by totiž ľudia
žili správne, čiže v súlade so Spravodlivosťou a Láskou, k
týmto prírodným katastrofám by vôbec nedošlo, alebo ak by k ním
došlo, nikto by v nich nezahynul, pretože Zhora by všetko bolo
zariadené tak, aby boli ľudia včas varovaní a aby im nebolo
ublížené.
Mnohé
prírodné katastrofy sú napríklad dôsledkom bezcharakterného
ničenia prírody, čo je prečin voči princípu všeobecného Dobra
a Lásky voči všetkému vo stvorení. Aj vojny s obrovským
množstvom obetí sú dôsledkom vzájomnej ľudskej nelásky,
bezohľadnosti a sebectva. Všetko zlé, čo nás stíha, je len
dôsledkom našich vlastných pochybení a nášho vlastného
vzdialenia sa od naplňovania princípu Lásky a princípu
Spravodlivosti.
Ľudia
dávnych dôb to veľmi dobre vedeli! Preto keď ich postihlo nejaké
nešťastie, v prvom rade sa kajali a hľadali chybu v sebe. To bol
správny postoj!
A
ak v týchto kritických momentoch, vo chvíľach katastrof, ktoré
sú takmer vždy dôsledkom odklonu od Vôle Stvoriteľa,
reprezentujúceho skutočné Dobro, ak v týchto chvíľach vystúpia
ľudia, ktorí hovoria pravdu o tom čo sa deje, nie sú to žiadni
agenti pomstychtivého Stvoriteľa, šíriaci strach, pretože Pán
nie je pomstychtivý. Je však Spravodlivosťou, ktorej dôsledky
bolestne dopadajú na každého, kto sa na zemi a vo stvorení
odkláňa od jeho cesty Lásky a Dobra, ktorú nám ukázal v
Mojžišovom Desatore a v Ježišovom učení.
Odmietnutie
princípu Spravodlivosti, ako neoddeliteľnej súčasti Stvoriteľa,
urobilo kresťanstvo slabošským a zmäkčilým. Urobilo ho
náboženstvom, ktoré odmieta Pravdu takú, aká je, pretože chce
vidieť v Stvoriteľovi iba zosobnenie svojich vlastných prianí.
Chce v ňom vidieť iba slabošské stelesnenie „pokornej a
diskrétnej lásky“.
Isteže
v dobe kalamít čerpajú z veľkého, všeobsiahleho Dobra
posilnenie a odhodlanie pomáhať všetci tí, ktorí v týchto
situáciách preukazujú solidárnu a obetavú lásku k svojim
blížnym. To je samozrejme krásne a správne, pretože je to
naplnením princípu Lásky. Ale to je len jedna strana mince! Druhou
stranou mince je potreba objasniť ľuďom i svetu, prečo k takýmto
situáciám dochádza a dôsledkami čoho sú. Že sú vždy
dôsledkami odklonu ľudí od Vôle Stvoriteľa, od jeho princípu
všeobsiahleho Dobra a od jeho Lásky a Spravodlivosti.
Veď
predsa keby sme neustále žili v pomáhajúcej láske k blížnym a
v úcte a ohľaduplnosti voči všetkému stvorenému, nemuseli by
nikdy prichádzať nijaké nešťastia, aby boli ľudia pod tlakom a
v krízových situáciách opätovne nútení hľadať solidárnu a
obetavú lásku k iným.
Hovorili
sme o minulých generáciách, ktoré mali správny postoj ku
katastrofám na nich dopadajúcim, pretože ich vnímali ako podnet k
pokániu, k sebareflexii a k prehodnoteniu života.
A
toto je presne tým, čo vo vzťahu ku koronavírusovej kríze
potrebujú urobiť aj naši súčasníci. Sebareflexiu a
prehodnotenie vlastného života potrebujú ako soľ!
Súčasné
ľudstvo potrebuje vedieť, ako a v čom sa odkláňa od Vôle
Stvoriteľa, od jeho princípu všeobsiahleho Dobra a od jeho Lásky
a Spravodlivosti. Súčasné ľudstvo si potrebuje uvedomiť, že
jeho doterajšie smerovanie je nesprávne a treba ho zmeniť.
Toto
majú hľadať a nájsť ľudia dnešnej doby, pod tlakom
koronavírusovej krízy zahnaní do izolácie a karantény. A to či
už v individuálnej a osobnej rovine, ako i v rovine
celospoločenskej.
Je
vyslovene odtrhnuté od skutočnosti, hovoriť v čase súčasnej
pandémie s počtom obetí, blížiacim sa k číslu 400 000, o
Stvoriteľovi, ako o „pokornej a diskrétnej láske“, keď nám
Pán v reálnom dianí dáva pociťovať niečo úplne iného. Dáva
nám pociťovať svoju Spravodlivosť, ktorej dôsledky na nás
dopadajú preto, lebo sme nešli cestou jeho Dobra a Lásky.
Iste
poznáte múdre slová, hovoriace o tom, že keď darujeme človeku
rybu, nasýtime ho raz. Ale ak ho naučíme ryby chytať, nasýtime
ho na celý život.
Ak
parafrázujeme túto múdrosť vzhľadom našej téme, bude to
znamenať, že je určite správne a krásne pomáhať ľuďom v
nešťastí, ale je oveľa lepšie pričiniť sa o to, aby k podobným
nešťastiam už viac nedochádzalo. Ale aby k ním nedochádzalo,
musíme poznať príčiny, prečo k ním dochádza. Musíme poznať,
že nie je možné sa bez zodpovedajúcich negatívnych dôsledkov
dlhodobo priečiť princípu Pánovho Dobra, Lásky a Spravodlivosti.
Tieto dôsledky však nie sú nijakým trestom pomstychtivého
Stvoriteľa, ale sú nevyhnutnou žatvou našej vlastnej sejby.
Ten,
kto vo chvíľach katastrof preukazuje solidárnu a obetavú lásku
iným sa podobá tomu, kto dáva hladujúcemu ryby, aby ho nasýtil,
čo je chvályhodné. Avšak ten, kto vo chvíľach katastrof hovorí
svetu pravdu o ich vzniku sa podobá tomu, kto učí ľudí ryby
chytať, pretože poznaním a odstránením príčin katastrof sa
natrvalo zamedzí ich vzniku.
Kto
sa pozornejšie pozrie na súčasnú realitu, nie je mu možné
nevidieť obrovskú mieru odklonu nášho sveta od Vôle Stvoriteľa,
ktorú ignoruje, i od jeho princípov Dobra, Lásky a Spravodlivosti.
Ba čo viac, náš moderný sekulárny svet dokonca ignoruje a
spochybňuje samotnú súcnosť Stvoriteľa!
Kvôli
tomuto všetkému na nás dopadla rana koronavírusu, zastavila nás,
a v samote karantény nás donútila rozmýšľať nad sebou a nad
hodnotami, ktoré uznávame. Koronavírusová kríza je apelom na
nevyhnutnosť zmeny hodnotovej orientácie ľudstva smerom k pravým,
veľkým, vznešeným a večným hodnotám. Ak ale ľudstvo túto
zmenu neučiní, otvorí bránu k ďalším nešťastiam, ktoré budú
musieť prísť, a ktoré budú nevyhnutnými dôsledkami našej
ignorancie a našej pomýlenej a falošnej hodnotovej orientácie.
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre