Na
svete existuje množstvo ľudí, holdujúcich alkoholu a iným
návykovým látkam, čo má svoju príčinu a svoj dôvod. Ak sa
totiž nad tým hlbšie zamyslíme, návykové látky ľuďom niečo
dávajú. Po ich požití niečo vnútorne prežívajú, čo im stojí
za to. Čo pre nich predstavuje únik z každodennej materiálnej
reality do reality úplne inej. Do reality oveľa bezproblémovejšej,
povznášajúcejšej a príjemnejšej.
Aby
teda zabudli na svoje problémy, starosti, či frustrácie, aby
zabudli na vnútorné napätie, strachy, stresy a nenaplnenie,
utiekajú sa k prežívaniu, ktoré im sprostredkovávajú rôzne
návykové látky.
Mnohí
ľudia na západe, ale aj na východe žijú asi takým štýlom
života, že celý týždeň tvrdo pracujú a na víkend, v piatok,
alebo v sobotu sa idú „rozbiť“. Idú sa spiť do nemoty, v
nedeľu sa dajú dokopy a v pondelok idú zase do práce. A takto
stále dookola. Svojim únikom v alkohole sa snažia zvládať
každodennú realitu, ktorá ich vnútorne nenaplňuje a ktorá ich
ubíja.
Čo
nám naznačujú tieto skutočnosti? Sú rukolapným svedectvom toho,
že mnohým ľuďom nestačí to, čo im ponúka každodenná
materialistická realita. Že jednoducho potrebujú vnútorne zažiť
a prežiť aj niečo iné. Nejakú inú, obsažnejšiu realitu. Že
potrebujú niečo, čo ich povznesie nad každodennosť. Že
potrebujú krídla, aby mohli lietať. Že potrebujú okúsiť
naplnenie, radosť, šťastie a hlboký vnútorný pokoj a mier.
Všetky
tieto potreby sú plne oprávnené, pretože človek je vo svojom
jadre bytosť duchovná, a preto ju natrvalo nemôže vnútorne
naplniť nič z toho, čo je hmotné.
Je
však obrovským nešťastím a tragickým omylom, keď ľudia začnú
legitímne naplnenie svojich duchovných potrieb realizovať
prostredníctvom neplnohodnotných a podradných náhrad, akými sú
alkohol, drogy, alebo hoci aj nezriadená sexualita. Toto je totiž
cesta nepravá a falošná, ktorá dáva človeku vnútorne prežívať
iba neplnohodnotný odvar toho, po prežívaní čoho vnútorne túži.
A ešte navyše musí za to zaplatiť cenou postupnej devastácie
svojho fyzického tela, ale aj cenou devastácie vlastnej osobnosti.
Samozrejme,
existuje aj cesta legitímna. Existuje legitímna cesta k šťastiu,
radosti, vnútornému naplneniu a k hlbokému pokoju a mieru. A táto
cesta je cestou ducha! Je to cesta naplňovania hodnôt ducha, o
ktoré sa človek snaží, o ktoré sa usiluje, a ktoré na základe
svojho poctivého snaženia napokon aj dosahuje.
No
a práve dosiahnutie a nadobudnutie vysokých a vznešených hodnôt
ducha dá potom človeku vnútorne prežiť pravú jasavú radosť,
pravé hlboké šťastie, pravé vnútorné naplnenie a pravé
spočinutie jeho duše v oceáne pokoja a mieru.
Tu
sa však ale dostávame k základnému kameňu úrazu. Pravá cesta k
šťastiu, spočívajúca v naplňovaní hodnôt ducha, totiž na
človeka kladie požiadavky. Požiadavky na jeho život v súlade s
duchovnými hodnotami, ako je spravodlivosť, ušľachtilosť,
ohľaduplnosť, úcta k iným, čestnosť, dobromyseľnosť,
prajnosť, nezištnosť a podobne. Je to cesta, na ktorej sa človek
snaží napĺňať vo svojom živote duchovné hodnoty, ukázané
ľuďom v Desatore prikázaní a v Ježišovom učení o láske k
blížnemu, ako k sebe samému.
Kto
kráča po tejto ceste a týmto spôsobom sa duchovne namáha,
osobnostne a ľudsky rastie, a vnútorne začína čoraz
intenzívnejšie prežívať naplnenie, mier, pokoj, šťastie a
radosť. Toto je prirodzená a pravá cesta, prostredníctvom ktorej
prekonáva materiálny svet so všetkými jeho prchavými pôžitkami
a vnútorne preniká do trvalého, duchovného sveta šťastia,
radosti a mieru.
Žiaľ,
ľudia sú ale pohodlní. Nechcú sa vo svojom živote, ani v
samotnom svojom myslení usilovať o napĺňanie duchovných hodnôt.
Ľuďom padne zaťažko dopracovať sa k vlastnému šťastiu a
radosti týmto pravým spôsobom. Ľuďom sa javí oveľa rýchlejšia,
pohodlnejšia a príjemnejšia cesta alkoholu, drog, či nezriadenej
sexuality, aby práve prostredníctvom nich prežívali určité
pocity šťastia a radosti.
Ale
toto šťastie a radosť sú nepravé a falošné tak, ako je nepravá
a falošná cesta, po ktorej k ním dospeli. Je to totiž, ako už
bolo spomínané, cesta, ktorá ničí, devalvuje a zráža ľudskú
osobnosť, až napokon z mnohých urobí doslova trosky. Trosky,
ktoré platia krutú daň za svoje šťastie a radosť.
Za
svoje prchavé šťastie a prchavú radosť, pretože veľmi rýchlo
pominú a človek upadá do hlbokej depresie. Upadá ešte do hlbšej
depresie a dezilúzie, než predtým. A to ho potom čoraz
intenzívnejšie núti opakovať krátky záblesk prchavého šťastia
prostredníctvom nepravých ciest, čím sa ale dostáva do
začarovaného smrtonosného kolotoča. A na konci tejto nepravej
cesty zostane mnohokrát už len celkom zruinovaná osobnosť,
prehýrené telo a peklo zúfalstva bezvýchodiskovej dezilúzie,
depresie a rozorvanosti.
Dalo
by sa to vyjadriť aj tak, že sám diabol nám zlomyseľne ponúka
prežívanie radosti, chvíľkového šťastia a naplnenia, ak
pôjdeme jeho cestou. A všetky tieto veci nám aj splní, ale
nakoniec nás jeho cesta privedie do pekla.
Lebo
existuje len jediná cesta k pravému šťastiu! A to je cesta
naplňovania hodnôt ducha! Len ona zaručuje šťastie pravé a
trvalé! Všetky iné cesty sú cesty falošné a bludné, pretože
šťastie nimi dosiahnuté nie je šťastím trvalým. Je to len
ilúzia skutočného šťastia. Je to len prchavý prelud, za ktorý
každý takto oklamaný bezvýhradné zaplatí väčšou, alebo
menšou degradáciou svojej osobnosti a svojho fyzického tela.
A
preto vedz človeče, že ani alkoholom, ani drogami, ani prehnanou a
nezriadenou sexualitou, ani peniazmi, ani majetkami, ani konzumom,
ani parazitovaním na iných, ani okrádaním a zotročovaním
druhých, ani inými, podobnými cestami nedospeješ k pravému
šťastiu.
Lebo
to šťastie, ku ktorému týmto spôsobom dospeješ, je len stavbou,
vybudovanou na piesku, ktorá nestojí na pevných základoch. A táto
stavba tvojho iluzórneho šťastia bude stáť pevne len do prvej
veľkej búrky, ktorá keď sa do nej oprie, stavba sa zakolíše a
nakoniec sa zrúti. A potom sa tvoje šťastie zmení v nešťastie.
Len
budova šťastia, postavená na pravých základoch života v súlade
s hodnotami ducha dokáže obstáť vo všetkých búrkach života.
Len takéto šťastie je šťastím pevným a neotrasiteľným, ktoré
obstojí, nech by sa dialo čokoľvek.
A
hľa, už sa blíži z Výšin k zemi mocná búrka, ktorá sa s
nebývalou silou oprie do všetkého, čo na zemi jestvuje, aby
preverila mieru pravosti šťastia, o ktorom sa ľudia domnievajú,
že ho pevne držia vo svojich rukách. A v tejto búrke obstojí len
to, čo je pravé, zatiaľ čo všetko falošné a nepravé padne. A
ten pád bude veľký!
http://kusvetlu.blog.cz/
v spolupráci s M.Š.
Komentáre