Mnohé veci, ktoré ľudia vytvorili a vymysleli pôsobia ako dvojsečná zbraň. Okrem úžitku im totiž prinášajú i veľa zla. A toho zla býva niekedy naozaj až tak veľa, že preváži to dobré. Určité vynálezy teda ľuďom v konečnom dôsledku prinášajú viac škody, ako úžitku. A to nie pre to, že by boli sami o sebe zlé, ale preto, že samotní ľudia ich používajú a zneužívajú viac na zlé, ako na dobré.
No a nejako takto podobne je to aj s internetom, ktorý nám v mnohom napomáha, či uľahčuje a spestruje život. Ale ak máme byť k sebe a k spôsobu nášho využitia internetu úprimní, tak musíme jednoznačne skonštatovať, že v skutočnosti nám prináša aj veľa škody, pričom chyba nie je v internete, ale hlavne v našom nesprávnom spôsobe jeho využitia.
Na internete je všetko! Dobré aj zlé! No a človek, ktorý nie je pevne a neochvejne zakotvený v dobrom, takýto človek, trebárs len z obyčajnej zvedavosti skĺzne zvyčajne skôr k tomu zlému. Veď je to také ľahké! Stačí nám iba kliknúť a môžeme vidieť, alebo čítať o veciach, za ktoré sa tí, ešte menej skazení, sami pred sebou neraz hanbia, a ktoré potom vo svojom počítači radšej vymažú z histórie, aby nikto nezistil, na čo sa pozerali.
Áno, mám tým na mysli to ľudsky telesné a zmyslené, to vyzdvihovanie tela, sexuality a pudov, ktorého je na internete neúrekom, a to v rôznych formách a škálach. Začína to od článkov, obrázkov a videí zdanlivo neškodných a ako sa vraví, iba mierne šteklivých, a postupuje to až ku veciam najnechutnejším a najzvrhlejším. A toto je iba jedna z oblastí zla, nachádzajúca sa na internete.
Dostupnosť týchto vecí je tak jednoduchá a prostá, že je to až desivé. Pár kliknutiami sa v okamžiku dostaneme bez problémov k niečomu, o čom v skutočnosti ani len netušíme, aké to má pre našu osobnosť katastrofálne dôsledky.
Ak by človek spadol do kanalizácie, jeho vzhľad i jeho vôňa by bola určite nevábna. Ak sa ale niekto zaoberá ľudskou telesnosťou a sexualitou nečistým spôsobom tak, ako je to v súčasnosti všeobecne zvykom, v takomto prípade sa vnútorne špiní a znečisťuje presne rovnakým spôsobom, ako keby spadol do kanalizácie. Iba že to nevidíme a nevnímame. To však nič nemení na realite.
Na Slovensku, ale aj vo svete existujú tisícky ľudí, ktorí v niečo veria. V niečo Vyššie. V Stvoriteľa, v Boha, alebo trebárs len v nejaký Vyšší Princíp, ktorý to tu všetko riadi. Nech to už ľudia nazvú akokoľvek, základnými atribútmi toho, čo je nad nami, čoho jestvovanie mnohí vyciťujú, alebo jasnejšie, či len veľmi nejasne tušia, tromi základnými atribútmi toho nedefinovateľného a neuchopiteľného, z čoho všetko povstalo a čím je všetko udržiavané sú Láska, Spravodlivosť a Čistota. No a my sa v súvislosti s našou témou zameriame iba na jeden z nich, a síce, na Čistotu.
Zasnežená, mrazivá, trblietajúca sa a slnkom zaliata zimná krajina sa nám môže stať obrazom Čistoty, ktorá panuje vo vysokých sférach. A presne tak, ako je na bielej zasneženej pláni ľahko rozpoznateľný každý tmavý bod, nachádzajúci sa trebárs aj vo veľkej diaľke, presne rovnako je tomu i vo vyšších oblastiach chladnej a krištáľovo jasnej Čistoty. Ľahko a ihneď je tu rozpoznaná akákoľvek, čo i len malá nečistota, ktorej je tom v momente okamžite zamedzený prístup, a to preto, aby nepoškvrnila bielo skvúcu, ušľachtilú nádheru. Nič, čo je hoci len trochu nečisté nemá absolútne nijakú šancu priblížiť sa k Čistote, pretože je to okamžite rozpoznané a ihneď zatlačené späť.
Takto je to vo vyšších sférach a čím vyššie a bližšie k východisku, k Stvoriteľovi, z ktorého všetko povstalo, tým je tam Čistota jasnejšou a priezračnejšou.
A teraz sa pozrime na ľudí, ktorí o sebe vravia, že veria v niečo Vyššie. Pozrime sa na kresťanov, ktorých je podľa štatistík na Slovensku veľa. Len sa pozrime na ich ľahkomyseľnosť, s akou klikajú na internete, alebo s akou podliehajú súčasným trendom nemravnej módy. Pozrime sa na to, aké filmy sledujú, aké knihy a časopisy čítajú. Len si vypočujme, na akých vtipoch sa smejú vo chvíľach voľna a rôznych zábav, stretnutí či večierkov. Práve v uvoľnenej atmosfére rôznych neviazaných stretnutí ujdú mnohokrát ľuďom, o ktorých sme mali vysokú mienku, z úst slová, devalvujúce túto mienku a úctu voči ich osobe.
Nič však z toho sa nesmie a ani len nikdy nepriblíži do blízkosti hraníc vyšších úrovní stvorenia, ktoré sa skvejú chladným jasom nepoškvrnenej Čistoty, kde je, ako už bolo povedané, všetko nečisté okamžite rozpoznané a odtlačené späť. Nič nečistého nemôže nájsť cestu nahor! Márna je viera, márne sú modlitby, márne sú prosby! Bez čistoty, bez vnútornej čistoty niet nijakého spojenia smerom k Svetlu! A bez spojenia so Svetlom niet pre nikoho pomoci, podpory a posily! Človek zostáva vnútorne sám, odvrhnutý a opustený, bokom vo svojej nečistote. Človek sa stáva úbožiakom, vydaným napospas vlastnému, temnému osudu. Úbožiakom, kráčajúcim do jedného utrpenia k druhému. Úbožiakom, smerujúcim ku svojej konečnej záhube a zatrateniu! Lebo jedine v Čistote je život! Život hodný pravého človečenstva! Všetko ostatné je iba živorenie, bez vyhliadky na dlhé trvanie.
Akýkoľvek formalizmus vo viere v Stvoriteľa, alebo v nejaký Vyšší Princíp nie je teda človeku vôbec nič platný, ak sa jeho vnútro bezpodmienečne nezachvieva v čistote. Jedine čistota nášho vnútra, jedine bdelosť nad čistotou nášho vnútorného života, to znamená vážna snaha o udržiavanie čistoty myslenia a cítenia nám môže vo svojej rovnorodosti otvoriť cestu k Výšinám. Nič iného! Jedine rovnaké môže byť pritiahnuté k rovnakému!
Čistota je teda bránou k Svetlu! Bránou k Bohu! Otvorenou bránou, cez ktorú k nám, ak sa o čistotu snažíme, môže v spätnom účinku prúdiť pomoc, podpora a posila. Toto je jediná cesta k nášmu šťastiu, mieru a spokojnosti na zemi. A nie len na nej!
Akákoľvek, čo i len drobná a ľahkovážna nečistota nás však okamžite odsúva bokom a výrazne komplikuje akúkoľvek pomoc zhora. Ľuďom na zemi bolo preto povedané: Udržujte krb svojich myšlienok čistý, lebo jedine takto môžete dospieť k mieru a šťastiu!
Úzkostlivo sa preto stráňme každej nečistoty! Lebo nečistota je prekliatím tejto civilizácie a ak sa to nezmení, stane sa nakoniec aj jej záhubou!
Komentáre