Prvotným impulzom bolo hlboké vnútorné prežitie každodenných hrôz vojny, keď na jednej i druhej strane zomierajú mladí ľudia. Jedna vec je o tom vedieť a vnímať to ako informáciu, a druhá vec je to prežiť. Prežiť tak, ako keby sa to stalo mne samému, alebo niekomu mne veľmi veľmi blízkemu. Toto prežitie spôsobilo, že s podobným vraždením nechcem mať nič spoločné. Nechcem byť s ním spojený nijakými vláknami.
Mám svoj čisto ľudský, osobný názor na to, čo sa deje na Ukrajine. Viem, že svetový predátor, ktorým sú najmocnejší ľudia USA, skrývajúci sa za paktom NATO, pod lživými zámienkami zločinne útočia na krajiny po celom svete. Kvôli svojim vlastným záujmom zničili Líbyu, Juhosláviu, Irak, Sýriu a teraz prišlo na rad Rusko.
Na Ukrajine uskutočnili Majdan za tri miliardy dolárov, chopili sa moci prostredníctvom svojich bábok a začali cieľavedomé útoky proti Ruskej menšine. Jej vraždením a terorizovaním chceli vyprovokovať Rusko k vojenskému zásahu, čo sa im aj podarilo.
Následnými bezprecedentnými sankciami chceli spôsobiť vnútorný rozvrat Ruska, čo malo vyvolať zvrhnutie Putina a nastolenie vlády prozápadných kolaborantov, ktorí by dovolili Západu Rusko rozpredať a vydrancovať tak, ako im o to ide už od čias Napoleona, cez Hitlera, až dodnes.
Na príklade osudu dávnych Inkov nám bolo ukázané, že Inkovia sa mali brániť pred dobyvačnými Španielmi, pretože tí od samého začiatku usilovali len o rozvrat a vydrancovanie ich ríše. Mali sa brániť, pretože morálne právo je vždy na strane tých, ktorí sa bránia.
A tak aj Rusi cítili morálne právo brániť a ochrániť svoju menšinu pred ukrajinským terorom a vraždením. Toto vraždenie trvalo 8 rokov. 8 rokov trvala vojenská agresia fašistickej Ukrajiny proti ruskej menšine na vlastnom území. Z wikipédie bola odstránená informácia o Aleji anjelov, kde ukrajinskí Rusi pochovávali svoje zavraždené deti.
Preto bola spustená špeciálna operácia a jej ochranný charakter bol celému svetu prezentovaný na bojovej technike prostredníctvom písmena „Z“, ktoré znamená slovo „zaščita“, čiže ochrana. Svetu tým malo byť dané najavo, že nejde o vojnu útočnú tak, ako to bolo vždy v prípade svetového predátora NATO, ale ide o vojnu obrannú. Ide o obranu ruskej menšiny a Ruska samotného pred snahami Západu o jeho rozvrat a vydrancovanie.
Toto všetko viem a som si toho ako človek vedomý. Je to môj osobný, ľudský názor.
Avšak v poslednej dobe som taktiež hlboko vnútorne prežil, že nad všetkými našimi ľudskými názormi stojí Vyšší Názor. Stojí Stvoriteľ a jeho Spravodlivosť.
Aby bolo pochopené, čo tým myslím, použijem slová Krista z Getsemanskej záhrady, ktorý sa modlil takýmto spôsobom: „Pane, ak je možné, odním odo mňa tento kalich. Nech sa ale nestane to, čo chcem ja, ale to, čo chceš Ty.“
Aj Syn Boží Ježiš Kristus, ktorý bol tiež človekom, mal svoj osobný ľudský názor. Avšak nad ním stál, ako jemu nadradený, Názor a Vôľa jeho Otca.
Aj ja mám na vojnu svoj vlastný ľudský názor. Ako nad ním nadradený však vnímam Vyšší Názor a Vyššiu Vôľu.
Mohol by som na základe svojho osobného názoru podporovať Rusko, ako doposiaľ, ale energia, ktorá by touto podporu tiekla, by bola iba čisto moja ľudská.
Ak ale nadradíme nad svoj názor Vyšší názor Božej Spravodlivosti, môžeme sa stať prieplavmi rádovo vyšších energií Svetla, ktoré tým dostanú zvýšenú možnosť zasahovať do všetkých udalostí okolo vojenského konfliktu svojim vlastným, ničím neobmedzeným spôsobom, na základe Božej Všemúdrosti.
Vzdal som sa teda priamej ľudskej podpory toho, čo vo vojne považujem osobne za správne, a túto podporu a toto pôsobenie som prenechal prúdom Svetla.
Pýtam sa všetkých, koho podpora toho správneho a spravodlivého, v súvislosti s vojenským konfliktom Ruska a Ukrajiny bude silnejšia? Podpora čisto ľudská, postavená na ľudskom názore, alebo podpora Svetla, postavená na Pánovej Spravodlivosti, ktorú necháme sebou voľne prúdiť?
Vojna je spor. Spor dvoch strán, ktorý prerástol do vojny. Aj keď mám na tento spor svoj vyššie prezentovaný osobný názor, nestaviam sa už do úlohy sudcu, ktorý sám rozhoduje o tom, čo je spravodlivé a čo nespravodlivé. Ako človek mám o tom svoj vlastný názor, ale pôsobenie a výkon Spravodlivosti ponechávam Stvoriteľovi.
V diskusných príspevkoch bolo hovorené o feťákoch a rôznych temných ľuďoch, ktorí nie sú hodní súcitu. Áno, sú tu takí ľudia, a človek musím byť vo vzťahu k ním opatrný. Nikdy by sme sa totiž nemali dostať do polohy sudcu, ktorý rozhoduje o tom, že je niekto už definitívne zatratený. Lebo každý človek sa môže zmeniť ešte aj v poslednej chvíli tak, ako sa to stalo lotrovi na kríži krátko pred jeho smrťou.
V nijakom prípade sa preto neodvažujem súdiť iných a odpísať ich, pretože nevidím do vnútra nijakého človeka a nie som v ňom schopný vnímať jeho potenciál k zmene hoci aj v poslednej chvíli. Vynášanie súdov máme opäť prenechať Pánovej Spravodlivosti a Pánovej Láske. A presne takýto istý postoj som sa rozhodol zaujať i vo vzťahu k vojne.
Články, ktoré som zmazal, predstavovali môj osobný ľudský názor, z ktorého som neupustil a doteraz ho zdieľam. Išlo o moju, čisto ľudskú podporu toho, čo považujem za správne.
Nie však moja vôľa, ale Tvoja Vôľa nech sa stane!
To je posun, ku ktorému som dospel! To je tá zmena! Spočíva v tom, že na prúdení samotnej Spravodlivosti Pána ponechávam to, koho podporí a ako ho podporí. A som si stopercentne istý, že to urobí tak, aby zvíťazila Pravda a Spravodlivosť, o ktoré nám všetkým ide.
A ak sa človek takýmto spôsobom stane čistým a ničím neobmedzeným prieplavom Svetla, smerujúcim Svetlo do vojnového diania, nedôjde zároveň k jeho osobnému spojeniu a previazaniu so všetkým tým hrozným a neľudským, čo sa každodenne deje vo vojne.
Zaujímavé napríklad je, že nedávno som napísal článok s názvom „Konečne dobrá správa vo svete zlých správ“, pod ktorý mi dal pán Pekár srdiečko. Tento článok však hovorí presne o tom istom princípe, o akom hovorím v súvislosti s vojnou.
Píšem v ňom, že pri prosbe o pomoc obmedzujeme jej strhujúce účinky našim vlastným chcením a našou vlastnou, konkrétnou predstavou o pomoci. Zázraky uzdravovania sa však môžu diať len vtedy, keď svojim chcením nekonkretizujeme, a tým neobmedzujeme pomoc, ale na Svetle samotnom ponecháme, ako sa jeho pomoc prejaví. Nemáme sa snažiť vtláčať Svetlo do nášho chcenia, ale máme sa otvoriť tomu, čo je Chcené.
Presne toto isté platí aj vo vojne, kde môžeme vyjadrovať podporu buď na základe vlastného chcenia a vlastného názoru, alebo obmedzíme vlastné chcenie a necháme sebou prúdiť do vlákien vojny Vyššie Chcenie.
Úplne na záver sa pokúsim vyjadriť všetko, o čom som písal, maximálne zjednodušene.
Môžeme podporovať Rusko priamo, pretože si myslíme, že jeho boj je obranný a spravodlivý. Ja to ale od určitého momentu robím inak. Nechávam cez seba voľne prúdiť do vojnového konfliktu Pánovu Spravodlivosť a Jeho Svetlo.
V koho prospech myslíte, že bude pôsobiť? V prospech Ruska, alebo v prospech Ukrajiny, NATO a kolektívneho Západu?
Komentáre