Jednoducho vyjadrené, stvorenie slúži k vzostupu vedomia v telách všetkých živých bytostí, žijúcich vo stvorení. Na zemi i v jemnejších úrovniach nad ňou jestvujú bytosti rôznych úrovní vedomia a účelom ich existencie je, aby ich vedomie stále rástlo, rozširovalo sa a zdokonaľovalo sa.
Každý človek, prebývajúci vo stvorení to má vedieť, pretože jeho úlohou je podporovať všetko, čo vedie ku vzostupu vedomia. Jeho úlohou a poslaním je podporovať každého, kto sa snaží smerovať k Svetlu a k Bohu.
Človek, ktorý toto vie a o toto sa snaží, žije v harmónii so stvorením. Žije v súlade s jeho účelom a napĺňa ho. Tým sa včleňuje do všeobsiahleho princípu pomáhajúcej lásky. Včleňuje sa do princípu vzájomnej podpory a pomáhania si na na ceste k Svetlu.
Svojim čistým, dobrosrdečným a podporujúcim dávaním však aj on sám dostáva, pretože nadobúda a upevňuje si svoje vlastné spojenie so Svetlom. Skrze jeho osobný súlad s účelom a harmóniou stvorenia k nemu prúdia všetky povzbudzujúce sily univerza, aby ho za jeho láskyplnosť k iným obklopili láskyplnou pomocou a niesli nahor, do kráľovstva Ducha. Takýmto spôsobom sa človek začleňuje do veľkého kolobehu dávania a brania, prinášajúceho požehnanie všetkým, ktorí sa rozhodli dávať, pretože sa zaradili do kolobehu Božej Láskyplnosti.
Dávaj a bude ti dané! Praj a bude ti dopriate!
Je to celé neuveriteľne prosté a jednoduché! Čím viac budeme ctiť svojich blížnych a prejavovať im všestrannú pomáhajúcu lásku, tým viac bude dané aj nám samotným a bude sa nám dariť po všetkých stránkach. Zákony vesmíru sa o to postarajú.
Jedinou podmienkou je, aby človek vyvinul dostatočne živý pohyb a dostatočné živé úsilie smerom k ochote dávať a pomáhať. Čím viac vyvinieme v tomto smere svojho vlastného úsilia, tým viac Pánovej Lásky bude prúdiť k nám samotným, a tým viac sa budú rozvíjať naše duchovné schopnosti i naše duchovné poznanie.
V osobnom, pomáhajúcom snažení človeka, nasmerovaného k iným ľuďom je úplne všetko! Je v ňom súlad s účelom a s harmóniou stvorenia. Je v ňom správne, láskyplne pomáhajúce nastavenie voči blížnym. Je v ňom vlastný duchovný rast, podmienený ochotou dávať. A je v ňom Božie požehnanie, ktoré na základe tohto všetkého prúdi k človeku a nesie ho na anjelských krídlách do kráľovstva nebeského.
Každý si v tom môže a má nájsť svoje vlastné miesto. Každý si má podľa svojich možností a schopností nájsť svoj vlastný spôsob dávania a pomoci blížnym. Musíme sa iba naladiť a prepnúť do módu dávania. Dávania z radosti a lásky, v snahe spôsobiť radosť iným, alebo im pomôcť.
A pretože v živote na zemi treba nie len duchovnú pomoc, ale aj pomoc materiálnu, môžeme pomáhať a dávať jedným i druhým spôsobom. Lebo aj to materiálne je dôležité, aby duch človeka mohol na zemi harmonicky napredovať.
Ako konkrétne na to?
Ukážme si jednoduchý spôsob, akým môžeme premeniť celý svoj život v jedno veľké dávanie.
Väčšina ľudí chodí do práce. V práci robia niečo, čo je potrebné pre spoločnosť, čiže pre ostatných ľudí.
Avšak skutočnosť, že svojou prácou prinášame dobro a prospech iným ľuďom, nie je verejnosťou vnímaná ako prioritná. Nie je to vnímané, ako hlavný zmysel našej práce. Možnosť začleniť sa takýmto spôsobom a takýmto vnútorným naladením do harmónie stvorenia nie je ľuďmi docenená. Nevnímajú ju a nevyužívajú ju, pretože nie sú schopní prepnúť sa do módu dávania. Pretože nie sú schopní urobiť jednoduchý posun vo vedomí, prostredníctvom ktorého by sa vykonávaním vlastného zamestnania včlenili do harmónie stvorenia. Do požehnaného princípu dávania a pomáhajúcej lásky.
A pritom je to tak nesmierne jednoduché, ako prepnúť vypínač z jednej polohy do druhej.
Vypínač väčšiny ľudí je prepnutý na branie. Na to, že svoju prácu vnímajú prioritne len ako zdroj vlastnej obživy a vlastného príjmu. Kto má väčšie šťastie a práca ho aj baví, nachádza v nej priestor pre vlastnú seba realizáciu a vlastné uplatnenie.
Všimnime si však, že vždy ide v prvom rade o prospech seba samého. Ja a môj vlastný prospech! Toto je základný vzťah väčšiny ľudí k svojej práci. Takýto postoj ich však vyčleňuje z harmónie stvorenia. Sú ním v nesúlade s hlavným účelom stvorenia. Takýto postoj ich odpája od Svetla a od požehnania Božej Láskyplnosti, pretože centrom pozornosti jedinca je on sám a nie jeho snaha dávať, pomáhať a byť užitočný druhým.
Prepnime preto už raz konečne vypínač do správnej polohy! Prestaňme toľko myslieť sami na seba a začnime viac myslieť na iných! Na to, ako im pomáhať a ako ich podporovať. Na to, ako ich nasmerovať na cestu k pravej radosti a k Svetlu.
Urobme jednoduchý posun vo svojom vedomí a začnime vnímať vlastnú prácu v zamestnaní ako dávanie. Ako naše osobné dávanie niečoho užitočného v prospech celku, spoločnosti a ľudí okolo nás. Dar, výsadu a možnosť dávať postavme vo svojom vnútri na prvé miesto! Urobme z toho prioritu!
Nemusíme vôbec meniť zamestnanie. Stačí iba správnym spôsobom zmeniť svoj vnútorný postoj k nemu a týmto jednoduchým, ale zásadným posunom vo svojom vedomí sa postavíme do harmónie so stvorením. Postavíme sa do súladu so vznešeným princípom dávania a v zákonitom spätnom účinku budeme potom môcť my sami dostávať. Bude sa nám dostávať požehnanie Pána a bude sa nám i pozemsky dariť.
Všetko máme vo svojich rukách! Všetko je v našej hlave! Všetko je iba v postoji, aký zaujmeme! Všetko je skryté v jednoduchom prepnutí vypínača našej osobnosti do módu dávania. Do módu podpory a pomoci iným.
Urobme tento posun vo vedomí! Je to iba na nás! Je iba na nás, či budeme stále žiť tak, ako doposiaľ, alebo sa včleníme do harmónie stvorenia, ktoré nás okamžite obklopí všetkými svojimi pomocami a vyzdvihne nás k Svetlu.
A kto trebárs nemôže dávať svojim zamestnaním, môže určite dávať niečím iným a nejako inak. Ak dávať chce, svoj vlastný, osobný spôsob si vždy určite nájde.
***
„Veru hovorím vám, nebude zabudnutý ani jediný pohár vody, ktorý ste podali svojmu blížnemu.“
Ježiš Kristus
Komentáre
Najskôr skúsme nielen vstúpiť do onoho Kráľovstva ale aj sa ním stať. Byť božský, zásadne premenený.