Preto je tu toľko roztrpčenia, vnútorného i vonkajšieho utrpenia a nenaplnenia. Toľko rozdelenia a názorových konfliktov.
Náš svet nie je zdravo prirodzený, vznešený, požehnaný a prestúpený poznaním Pravdy. Jedine Pravda totiž spája a prináša posilnenie pre všetkých, ktorí ju smú držať vo svojich rukách.
Ak si nájde miesto vo vnútri človeka, prináša ihneď občerstvenie, vyrovnanosť, pokoj, oslobodenie a tiež potrebnú vnútornú silu k pravej výstavbe.
To však dnes ľuďom chýba a preto všetko, čo vychádza z ich rúk, je postavené na nesprávnom myšlienkovom základe. Myšlienkový svet je tvorený len z ľudských domnienok a klamu namiesto toho, aby bol formovaný z poznania vznešenej úlohy ľudského bytia na Zemi.
Myšlienkové formy, vznikajúce z ľudského blúdenia, vytvárajú vo viditeľnom svete všetko pokrivené. Pokrivená je preto veda, kultúra, umenie, šport i všetky zvyklosti a pravidlá života. Je to svet, sformovaný z rúhavej neznalosti zákonov stvorenia i samotného Stvoriteľa.
Ľudské úsilie preto už dávno smeruje úplne iným smerom, než tým, ktorý bol nastavený vľúdnou múdrosťou Stvoriteľa.
Ľudia pod vedením rozumu útočili vždy na všetko rýdzejšie, čo v myšlienkovom úsilí smerovalo k Pravde. To sa vyhrotilo vždy, keď na Zemi došlo ku vteleniu zo Svetla, a teda z Pravdy.
Všetko pozemské sa vtedy stavalo proti a keď to Svetlé nakoniec Zem opustilo, rozum sa s odstupom vždy pustil do práce, aby prinesenú Pravdu oslabil a premenil ju v nepravdu. A preto v názoroch a predstavách ľudí nakoniec zostalo hlavne to nesprávne a odtrhnuté od Svetla.
Ale takto to nezostane natrvalo, pretože sa to má v dohľadnej dobe zásadne zmeniť. Už pomerne skoro odsunie Pravda zo Zeme to pokrivené. A príde to tak nečakane, že tým budú ľudia zaskočení.
Len tu a tam, kde sa rozhoria v človeku vyššie a vznešenejšie city, môže dôjsť roztrhnutiu clony nezdravého pozemského naladenia a k prežitiu nejakej cnosti, neoddeliteľne spojenej s Pravdou. Blažení tí, ktorí to dokážu tu a tam prežívať už dnes. Oni sú pripravení na to, aby až príde Pravda, neboli spolu so súčasným klamlivým spôsobom života strhnutí nadol, ale aby dokázali poznávať príchod onoho nového, Svetlého, zasľúbeného sveta.
Len skrze cit a živé citové vnímanie sa tak môže diať v človeku, ktorý vrúcne túži po opravdivom živote na Zemi.
Preto je tak veľmi potrebné snažiť sa všetko prežívať citom a vo vnútornom citovom skúmaní sa snažiť hľadať pravdivosť všetkých vecí. Všetko je treba precítiť a v precítení hľadať odpovede na otázky.
Veď len napríklad uvážme, ako je možné, aby náš svet, ktorý vzišiel z rúk Stvoriteľa, mohol pochybovať o Jeho súcnosti?
Kto však chce s vážnosťou precítiť otázku existencie Stvoriteľa a vzniku vesmíru, musí predsa vždy dôjsť k tomu, že niekde sa pre všetko, čo existuje, nachádza východisko.
Východiskom je sila, ktorá dala všetkému život a tiež smer vývoja. Ak ľudia pomenujú túto silou Tvorivou silou, alebo silou Božou, je to v podstate jedno, pretože ide o vyjadrenie rovnakého východiska inými slovami
Tvorivá sila existuje, pretože inak by nemohlo vzniknúť nič z toho, čo sa nachádza okolo nás.
Žiaľ, materialistickí ľudia to však vnímajú inak a preto ich nie je v určitom zmysle možné počítať k ľudskému duchovnému druhu, ktorý má predsa dar nájsť pravdivé odpovede na všetky zásadné otázky.
Náš svet, naplnený takýmto katastrofálnym tápaním sa blíži k svojmu koncu, pretože takýmto spôsobom už nemôže ísť ďalej a vo svojom vyčerpaní, ktoré je všade pozorovateľné, sa stáva svetom minulým.
Bez toho, že by to ľudia pozorovali, sú stále viac a viac obklopovaní svetom novým. A to nové sa už nachádza v štádiu, kedy vstúpi na našu Zem a prinesie poznanie Pravdy, ktoré sa stane základom pre všetku ďalšiu výstavbu.
To nové zostupuje k Zemi v majestáte Svetla Syna Človeka ako zasľúbené znovuzrodenie všetkého čistého života.
Prichádza vzkriesenie, spočívajúce v nájdení nového, ušľachtilého zmyslu bytia, ktoré tu nie je len pre krátky pozemský čas, ale prináša možnosť večného vedomého trvania vo stvorení.
Ľudia ani len netušia, ako blízko je vyschnutie myšlienkových močiarov neexistencie Stvoriteľa, čisto materialistického života a mnohých iných myšlienkových omylov, ktoré iba klamú a zavádzajú mnohé ľudské duše, hľadajúce niečo vyššie.
A stane sa to vtedy, keď na Zem víťazne vstúpi nový svet, zachvievajúci sa v súlade s Pravdou. Znáša sa to nadol s lúčom Syna Človeka a pôsobí to každým dňom viac a viac.
Prichádza to ako nové žiarenie, ktoré prebúdza a rozochvieva vnútro ľudí všade tam, kde sú ešte schopní zachytávať vzdialené znenie z výšin.
To, že to ľudstvo ako celok nepoznáva, nie je dôležité.
Znamením, že sa to deje, je vnútorný nepokoj a postupný rozvrat všetkých predstáv ľudí o správnosti toho, ako má podľa nich vyzerať svet.
Pravda otrasie všetkým falošným a nesprávnym.
Valí sa to z výšin nadol a nedá sa inak, než to radostne pozdraviť, aj keď to otrasie životom mnohého človeka. Je v tom prísľub vzkriesenia i Súdu zároveň.
Nech je preto každý citovo bdelý, čo znamená, že všetko okolo seba máme začať vnímať svojim citom.
Slová Pána Ježiša i Slovo ním zvestovaného Ducha Pravdy v Posolstve Grálu má ožiť ako jeden veľký celok dobra a čistoty v ľudskom vnútri.
Prichádza doba nového života, ktorým bude prestupovať Pravda Božia. Preto všetko, čo sa začína diať, má každý prijímať s otvorenosťou citu vo svojom vnútri, aby jeho duch mohol byť občerstvený a obdarovaný skrze príliv Svetla, ktorý je v tom pre neho obsiahnutý.
Nová doba si razí cestu k našej Zemi! Tiene sa rozplynú, slzy budú vysušené a všetko rozkvitne do krásy, ktorá sa bude smieť trvale zachvievať v požehnaní Najvyššieho.
Komentáre