Fúrie! Ako vznikajú? Ako útočia? Ako sa pred nimi brániť?


Na začiatku je treba povedať, že či už niekto povie Fúrie, alebo Harpie, je to v podstate to isté. Rozdiel je len v pomenovaní. Fúrie sú útvary, oživené citovým chcením človeka. Sú to kreatúry, ktoré sa stali živými skrze silné citové záchvevy duchovného chcenia ľudí. Tým sa im dostáva životnej sily.

Ich dravé srdce povstalo k životu v chcení nepekného, ako i mnohých pálčivých myšlienok neprajnosti.

Ľuďmi silne živené myšlienkové formy vo svojom zápornom a neprajnom naladení získajú po čase toľko sily, že zo samostatného mračna, skladajúceho sa z myšlienkových foriem takéhoto druhu povstane zrazu bytosť, ktorá má v sebe viac životnej sily, než ostatné bytosti.

Je to podobné, ako keď sa v roji hmyzu, tvorenom nižšími zástupcami – čiže myšlienkovými formami, objaví po určitej dobe kráľovná, nesúca v sebe skrze prežiarenie od človeka, silu mnohonásobne vyššiu, než mali do tej doby nižšie formy.

Tak z myšlienkových foriem, majúcich podobu slabších kreatúr, pôsobiacich v danom druhu chcenia, vznikne zrazu jedna, alebo viac bytostí vyššej kategórie, ktoré v sebe majú schopnosť samostatného jednania.

Z pôvodných foriem myšlienkového chcenia tak vznikajú bytosti, ktoré získali určitú samostatnosť, vlastné vedomie a pudovú inteligenciu, oživenú silou chcenia človeka.

Takýmto spôsobom má človek skrze neutrálnu silu Stvoriteľa, voľne prúdiacu stvorením, schopnosť tvoriť Fúrie, ale na druhej strane aj mnohé iné krásne a pomáhajúce bytosti, vznikajúceho z čistého a dobrého ľudského chcenia.

Človek nesie veľkú vinu za to, že vytvára hrôzyplné útvary, odrážajúce jeho vnútorné naladenie, ktoré majú útočiť na druhých. A jeho vina sa ešte zväčšuje tým, že k tomu používa neutrálnu silu od Stvoriteľa.

Vytvárané kreatúry svedčia proti každému jednotlivému človeku, pretože možno pozorovať vlákna, smerujúce od týchto netvorov až k pôvodcovi.

Tvorenie a živenie týchto bytostí má pre človeka vždy nedobrý koniec, pretože úplne na záver sa ako zlé, divoké šelmy napokon obrátia na svojho živiteľa a vrhnú sa na neho, aby ho vnútorne roztrhali.

Ale to ešte nie je všetko, pretože takému človeku plynie nutnosť odčinenia voči Stvoriteľovi, ktorého životodárnu silu používal ku svojmu zlému spôsobu chcenia.

Toto odčinenie nie je jednoduché, pretože vyžaduje mnoho vôle k pokroku vpred, aby v pochopení toho, čo človek urobil, našiel pokoru a silu k tvoreniu dobrotivých, čistých bytostí, ktoré nakoniec prevážia na miskách váh jeho prehrešky.

Pokiaľ to ale nedokáže, je zaťažený svojimi výtvormi a je strhávaný stále hlbšie do úrovní zatratenia.

Z tohto všetkého plynie vážne varovanie, aby sme v každý okamih boli pánmi nad svojimi citovými pohnútkami a nikdy nedali priechod žiadnej forme neovládateľnej zlosti.

Mnohí napríklad vo svojich myšlienkach preklínajú druhých a čakajú, že zlo na nich dopadne a uškodí im. Neuvedomujú si však, že konečnou obeťou ich zlom precítených prianí musia byť podľa zákona Stvoriteľa nakoniec oni sami.

Existujú Fúrie závisti, nenávisti, chlipnosti, nedôvery, klamstva, strachu, mamonu, pýchy, pomstychtivosti a ďalšie.

K tým najviac zničujúcim však patria Fúrie bezbožnosti. Vznikli na základe zúrivého odmietania všetkého Svetlého i Stvoriteľa samotného, ako i na základe agresívneho útočenia proti všetkým ľuďom, ktorí dôveryplne usilujú o cestu k Bohu.

Práve Fúrie bezbožnosti sú tie najsilnejšie, ktorým dal človek povstať za posledné materialistické storočie, čo teraz u mnohých ľudí spôsobuje, že ak sa chcú pod vplyvom určitých udalostí zaoberať niečím vyšším, dostanú sa do stavu hlbokého vnútorného rozporu, ktorý môže vyvrcholiť zúfalstvom, vedúcim k sebazničeniu.

Ak takýto človek pod vplyvom okolností volá váhavo k Stvoriteľovi a prosí ho o pomoc, prichádza len zlomyseľný výsmech, ktorý ho označuje za slabocha, posmieva sa mu a raduje sa z jeho zúfalstva.

Po tisícročia boli Fúrie čas od času spútané vysokými bytostnými služobníkmi, aby ľudia pod ich zúrivým pôsobením nezničili sami seba i celú planétu.

V súčasnosti, v dobe Súdu, sú však na pokyn Syna Človeka postupne uvoľnené, aby sa mohli vrhať na tých, ktorí v sebe nesú rovnorodosť.

Z reťazí boli uvoľnené Fúrie klamstva a nedôvery, Fúrie nenávisti a závisti, i Fúrie obáv a strachu.

Zostáva ešte uvoľnenie Fúrií bezbožnosti, ktoré prinesú mnohým ťažké prežívania, pretože ak budú v najväčšej núdzi volať k Stvoriteľovi o pomoc, odpoveďou im bude len márnosť a výsmešný škrek Fúrií.

Bude to čas, kedy Stvoriteľ skutočne zakryje svoju tvár. Veľká časť ľudí tomu podľahne na psychickej úrovni. Úplne to rozborí ich osobnosť a stanú sa z nich zničené trosky.

Nikto však nie je vystavený týmto bytostiam bez pomoci a ochrany. Pokiaľ človek vnútorne volá o pomoc a snaží sa nájsť čistú pokoru v úplnom umenšení svojho ja, potom sa mu určite dostane ochrany zo Svetla.

Lebo sila čistého, vrúcneho volania o pomoc je vždy nakoniec silnejšia, pokiaľ je zároveň v človeku vnútorné chcenie zmeniť sa k lepšiemu. Vôľa zmeniť sa k lepšiemu a skutočné vzdanie sa nečistého je rozhodujúcim momentom, aby k takému človeku mohli prísť dobrodejné bytosti, ktoré sú vo svojej svetlosti vždy silnejšie, než zdanlivo nepremožiteľné Fúrie.

Preto by sa nikto, kto je vnútorne čistého založenia, nemal báť Fúrií, aj keď ony na neho môžu dorážať skrze najrozličnejšie prežitia.

Pokiaľ si človek v sebe udrží vnútorné spojenie so Svetlom, potom nemôže byť hnaný týmito bytosťami tak, ako ony chcú, ale naopak, jeho vnútorné svetlo ich nakoniec zaženie.

No a čo sa napokon stane s Fúriami, keď pod ich pazúrmi klesne posledný človek, ktorý ich nechal vtrhnúť do svojej blízkosti?

Potom sa Fúrie vrhnú samé na seba, aby sa vzájomne roztrhali a zničili. A na Zemi sa zrazu rozhostí neobyčajný, mieruplný pokoj. 

Komentáre